O ich obsah sa stará trojčlenná redakčná rada, ktorej zodpovedným redaktorom je starostka obce, pani Lilian Bronďošová. Túto funkciu vykonáva aj preto, že vydavateľom novín je Obecný úrad v Gemerskej Polome. Tak tomu bolo aj predtým, keď funkcie starostov, či ešte predsedov MNV, vykonávali zvolení občania Gemerskej Polomy.
Prístup všetkých tvorcov je veľmi zodpovedný. Treba zdôrazniť, že 22 strán zvoleného formátu je pomerne veľký priestor na menšiu obec, akou je Gemerská Poloma. Navyše, príprava novín sa musí časovo zvládnuť počas každého štvrťroka. Nebyť šikovných organizátorov novín, ako je pani Dana Červenáková, márna by bola snaha aj ich ostatných tvorcov. Keď si uvedomíme, že celá ťarcha prípravy novín je na vedúcej knižnice, potvrdzujú sa len slová skôr vyslovené.
Gemerská Poloma však disponuje širokým kolektívom tých, ktorí pravidelne, alebo i občas, prispievajú do bohatej obsahovej stránky tohto periodika. Svojimi príspevkami obohacujú život Polomčanov, ktorí si so záujmom prečítajú nielen to, čo sa deje v obecnom zastupiteľstve, ale takto sa dozvedia aj o každej dôležitej udalosti, ktorá sa v tom-ktorom období v obci udiala alebo udeje. A to všetko je bohato dokumentované prislúchajúcimi fotografiami.

Pravidelne sa v novinách uvádzajú všetky dôležité informácie zo zasadnutia OZ s pomerne podrobným obsahom, takže každý, kto si otvorí aktuálne číslo, dostane presný obraz toho, o čom sa rokovalo na každom zasadnutí poslancov tvoriacich zastupiteľstvo. Hlavné smerovanie obce pravidelne približuje najmä starostka obce, ktorá sa s využitím primeraného rozsahu stránok novín rovnomerne podieľa na informovaní občanov. Významnú úlohu v zabezpečovaní informovanosti občanov zohrávajú aj ostatní prispievatelia novín s tematikou rôzneho zamerania. Každému z nich rovnakou mierou noviny poskytujú priestor tak, aby každé ich číslo bolo čo najvernejším obrazom zo života občanov obce v príslušnom období. Preto na stránkach novín nájdete napr. aj pravidelný úvodník od zodpovedného spoluobčana, akúsi kroniku obce, ktorá oznamuje čitateľom, čo sa nového udialo medzi obyvateľmi, komu sa podarilo niečím prispieť k rozvoju obce, pripomína životné jubileá spoluobčanov, informuje o prírastkoch medzi sobášenými pármi, ale aj o posledných rozlúčkach s občanmi. Občania si zvykli na túto časť novín a tiež približujú zaujímavé zážitky zo svojho života, ich rodín, ale aj iných spoluobčanov.

Zaujímavé bývajú stránky zo života polomských žiakov, ktoré dopĺňajú ich život na dedine. Mnohí autori si nájdu čas, aby sa podelili príspevkom zo života spoločenských organizácií, ale tiež so spomienkami na udalosti prežité v minulosti. Takým bol napr. aj príspevok bývalého občana Gemerskej Polomy, ktorý si počas svojej mladosti našiel cestu do USA, odkiaľ pravidelne a zaujímavo približoval svoj život prostredníctvom Polomských novín. Mnohé udalosti z predchádzajúceho života vo Veľkej i Malej Polome poslúžili najmä mladej generácii poznať život Polomčanov na rozmedzí medzi dvoma vojnami i neskoršie.
Po mnohých sledovaniach Polomských novín mám aj ja bohaté zážitky z toho, čo som si na ich stránkach prečítal. Náš Gemer oplýva rôznymi udalosťami, folklórom, rozprávkami, zážitkami i bohatou históriou. Tieto noviny poskytujú svojim spoluobčanom priestor na ich hlbšie poznanie i udržanie. Veď samotné dve obce, ktoré existovali samostatne na území okolo Súľovského potoka a pozdĺž rieky Slaná, dali život rôznym významným dejateľom, ktorí stáli na čele udalostí a tvorili začiatky kultúry, hospodárenia i školstva. Je správne ich využívať i takýmto spôsobom pre dobro rozvoja obce. Naviac, poslúžia aj iným rodákom, prípadne krajanom v uvedomovaní si koreňov svojho pôvodu a ich významu.
Z bohatého obsahu novín som pre vás vybral veselý text napísaný v polomskom nárečí, ktorej autorkou je pravidelná dopisovateľka do Polomskych novín.
Tu je:
"Žili bašôk s tetkô sami v dome. Deti už mali na porȁdku, ale bašôk radi hlädeli poháriku na dno. A tak raz, keď tiež s kamaráti sedeli v keršme, po záverešnie sä pobrali domô, poticho otváräli, ani lampu nezapálili, abi tetka neobášili, a zašäli krišäť. Tetka ale obášili kedi sä vrátili a zašäli krišäť.
– Ti starí žrák, lem v tie keršme sedíš a jȁ tu môžem aj umrieť. Tak mä kríže bolȁ, že sä ani obrátiť neviem, kebi si mi ich búl cholem namaštiel, abi mä tak neboläli, ale lem žreš.
– Ta jȁ ti ženo mojȁ, aj teráz namaštim lem povec so šim a de tä mám pomäštiť.
– Na vihläde je fäšoška s dianô ta s tim mä pomašti.
A ak som spomínala bašôk ani lampu nezapálili a tetku namazali. Rano ak visvitlo, tetka zašäli krišäť:
– Jáj, starí stávaj, zle je. Jä brand lapem. Hläc, jȁ calá belavá!
Bašôk hlädȁ na nich a po šäse sä zašnú rihotatať.
– Neboj sä stará neumreš. To lem jȁ som si vešier poťme pomílil fäšošky a namesto dianô som ťa namazál s tintô.
– Joj ti starí somár, ta ak jȁ to terás operem, s tich grátoch, veď tinta sä nedá oprať.
Tak liešili bašôk tetku a narobili jim lem hodne roboti, kim to šitko viprali.
Poznámka: diana – alpa, brand lapem – mám otravu krvi, tintô – atrament
Keď nepochádzate z Gemerskej Polomy, skúste si uvedený text preložiť do svojej reči. Istotne sa zabavíte.

Som potešený obsahom i úrovňou Polomských novín. Dávajú príklad iným, ktorí sa ešte z rôznych dôvodov neodvážili vydávať obecné noviny. Samozrejme, že nie je jednoduché predkladať svojim občanov pravidelné informácie zo života obce. Ale tam, kde sa už začali takto prezentovať je pozitívny prínos jednoznačný, aj keď treba vynaložiť nie málo úsilia na zachovanie dosiahnutej periodicity.
Veď noviny nemalou mierou prispievajú k upevňovaniu súdržnosti svojich spoluobčanov a k ich hrdosti na obec aj medzi ostatnými v regióne. Však množstvo spoločenských, kultúrnych či športových akcií, ktoré sa počas roka uskutočňujú v obci je jasným dôkazom toho, že keď ľudia chcú, dá sa pre radosť a potešenie druhých urobiť veľa. A prezentácia a informovanie o ich činnosti je práve poslaním každých novín.
Polomským novinám a ich tvorcom a prispievateľom prajeme dalšie kladné výsledky ich úsilia a ešte veľa úspešných rokov.
MG - Ondrej Doboš





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.