O ich obsah sa stará trojčlenná redakčná rada, ktorej zodpovedným redaktorom je starostka obce, pani Lilian Bronďošová. Túto funkciu vykonáva aj preto, že vydavateľom novín je Obecný úrad v Gemerskej Polome. Tak tomu bolo aj predtým, keď funkcie starostov, či ešte predsedov MNV, vykonávali zvolení občania Gemerskej Polomy.
Prístup všetkých tvorcov je veľmi zodpovedný. Treba zdôrazniť, že 22 strán zvoleného formátu je pomerne veľký priestor na menšiu obec, akou je Gemerská Poloma. Navyše, príprava novín sa musí časovo zvládnuť počas každého štvrťroka. Nebyť šikovných organizátorov novín, ako je pani Dana Červenáková, márna by bola snaha aj ich ostatných tvorcov. Keď si uvedomíme, že celá ťarcha prípravy novín je na vedúcej knižnice, potvrdzujú sa len slová skôr vyslovené.
Gemerská Poloma však disponuje širokým kolektívom tých, ktorí pravidelne, alebo i občas, prispievajú do bohatej obsahovej stránky tohto periodika. Svojimi príspevkami obohacujú život Polomčanov, ktorí si so záujmom prečítajú nielen to, čo sa deje v obecnom zastupiteľstve, ale takto sa dozvedia aj o každej dôležitej udalosti, ktorá sa v tom-ktorom období v obci udiala alebo udeje. A to všetko je bohato dokumentované prislúchajúcimi fotografiami.

Pravidelne sa v novinách uvádzajú všetky dôležité informácie zo zasadnutia OZ s pomerne podrobným obsahom, takže každý, kto si otvorí aktuálne číslo, dostane presný obraz toho, o čom sa rokovalo na každom zasadnutí poslancov tvoriacich zastupiteľstvo. Hlavné smerovanie obce pravidelne približuje najmä starostka obce, ktorá sa s využitím primeraného rozsahu stránok novín rovnomerne podieľa na informovaní občanov. Významnú úlohu v zabezpečovaní informovanosti občanov zohrávajú aj ostatní prispievatelia novín s tematikou rôzneho zamerania. Každému z nich rovnakou mierou noviny poskytujú priestor tak, aby každé ich číslo bolo čo najvernejším obrazom zo života občanov obce v príslušnom období. Preto na stránkach novín nájdete napr. aj pravidelný úvodník od zodpovedného spoluobčana, akúsi kroniku obce, ktorá oznamuje čitateľom, čo sa nového udialo medzi obyvateľmi, komu sa podarilo niečím prispieť k rozvoju obce, pripomína životné jubileá spoluobčanov, informuje o prírastkoch medzi sobášenými pármi, ale aj o posledných rozlúčkach s občanmi. Občania si zvykli na túto časť novín a tiež približujú zaujímavé zážitky zo svojho života, ich rodín, ale aj iných spoluobčanov.

Zaujímavé bývajú stránky zo života polomských žiakov, ktoré dopĺňajú ich život na dedine. Mnohí autori si nájdu čas, aby sa podelili príspevkom zo života spoločenských organizácií, ale tiež so spomienkami na udalosti prežité v minulosti. Takým bol napr. aj príspevok bývalého občana Gemerskej Polomy, ktorý si počas svojej mladosti našiel cestu do USA, odkiaľ pravidelne a zaujímavo približoval svoj život prostredníctvom Polomských novín. Mnohé udalosti z predchádzajúceho života vo Veľkej i Malej Polome poslúžili najmä mladej generácii poznať život Polomčanov na rozmedzí medzi dvoma vojnami i neskoršie.
Po mnohých sledovaniach Polomských novín mám aj ja bohaté zážitky z toho, čo som si na ich stránkach prečítal. Náš Gemer oplýva rôznymi udalosťami, folklórom, rozprávkami, zážitkami i bohatou históriou. Tieto noviny poskytujú svojim spoluobčanom priestor na ich hlbšie poznanie i udržanie. Veď samotné dve obce, ktoré existovali samostatne na území okolo Súľovského potoka a pozdĺž rieky Slaná, dali život rôznym významným dejateľom, ktorí stáli na čele udalostí a tvorili začiatky kultúry, hospodárenia i školstva. Je správne ich využívať i takýmto spôsobom pre dobro rozvoja obce. Naviac, poslúžia aj iným rodákom, prípadne krajanom v uvedomovaní si koreňov svojho pôvodu a ich významu.
Z bohatého obsahu novín som pre vás vybral veselý text napísaný v polomskom nárečí, ktorej autorkou je pravidelná dopisovateľka do Polomskych novín.
Tu je:
"Žili bašôk s tetkô sami v dome. Deti už mali na porȁdku, ale bašôk radi hlädeli poháriku na dno. A tak raz, keď tiež s kamaráti sedeli v keršme, po záverešnie sä pobrali domô, poticho otváräli, ani lampu nezapálili, abi tetka neobášili, a zašäli krišäť. Tetka ale obášili kedi sä vrátili a zašäli krišäť.
– Ti starí žrák, lem v tie keršme sedíš a jȁ tu môžem aj umrieť. Tak mä kríže bolȁ, že sä ani obrátiť neviem, kebi si mi ich búl cholem namaštiel, abi mä tak neboläli, ale lem žreš.
– Ta jȁ ti ženo mojȁ, aj teráz namaštim lem povec so šim a de tä mám pomäštiť.
– Na vihläde je fäšoška s dianô ta s tim mä pomašti.
A ak som spomínala bašôk ani lampu nezapálili a tetku namazali. Rano ak visvitlo, tetka zašäli krišäť:
– Jáj, starí stávaj, zle je. Jä brand lapem. Hläc, jȁ calá belavá!
Bašôk hlädȁ na nich a po šäse sä zašnú rihotatať.
– Neboj sä stará neumreš. To lem jȁ som si vešier poťme pomílil fäšošky a namesto dianô som ťa namazál s tintô.
– Joj ti starí somár, ta ak jȁ to terás operem, s tich grátoch, veď tinta sä nedá oprať.
Tak liešili bašôk tetku a narobili jim lem hodne roboti, kim to šitko viprali.
Poznámka: diana – alpa, brand lapem – mám otravu krvi, tintô – atrament
Keď nepochádzate z Gemerskej Polomy, skúste si uvedený text preložiť do svojej reči. Istotne sa zabavíte.

Som potešený obsahom i úrovňou Polomských novín. Dávajú príklad iným, ktorí sa ešte z rôznych dôvodov neodvážili vydávať obecné noviny. Samozrejme, že nie je jednoduché predkladať svojim občanov pravidelné informácie zo života obce. Ale tam, kde sa už začali takto prezentovať je pozitívny prínos jednoznačný, aj keď treba vynaložiť nie málo úsilia na zachovanie dosiahnutej periodicity.
Veď noviny nemalou mierou prispievajú k upevňovaniu súdržnosti svojich spoluobčanov a k ich hrdosti na obec aj medzi ostatnými v regióne. Však množstvo spoločenských, kultúrnych či športových akcií, ktoré sa počas roka uskutočňujú v obci je jasným dôkazom toho, že keď ľudia chcú, dá sa pre radosť a potešenie druhých urobiť veľa. A prezentácia a informovanie o ich činnosti je práve poslaním každých novín.
Polomským novinám a ich tvorcom a prispievateľom prajeme dalšie kladné výsledky ich úsilia a ešte veľa úspešných rokov.
MG - Ondrej Doboš
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).