O ich obsah sa stará trojčlenná redakčná rada, ktorej zodpovedným redaktorom je starostka obce, pani Lilian Bronďošová. Túto funkciu vykonáva aj preto, že vydavateľom novín je Obecný úrad v Gemerskej Polome. Tak tomu bolo aj predtým, keď funkcie starostov, či ešte predsedov MNV, vykonávali zvolení občania Gemerskej Polomy.
Prístup všetkých tvorcov je veľmi zodpovedný. Treba zdôrazniť, že 22 strán zvoleného formátu je pomerne veľký priestor na menšiu obec, akou je Gemerská Poloma. Navyše, príprava novín sa musí časovo zvládnuť počas každého štvrťroka. Nebyť šikovných organizátorov novín, ako je pani Dana Červenáková, márna by bola snaha aj ich ostatných tvorcov. Keď si uvedomíme, že celá ťarcha prípravy novín je na vedúcej knižnice, potvrdzujú sa len slová skôr vyslovené.
Gemerská Poloma však disponuje širokým kolektívom tých, ktorí pravidelne, alebo i občas, prispievajú do bohatej obsahovej stránky tohto periodika. Svojimi príspevkami obohacujú život Polomčanov, ktorí si so záujmom prečítajú nielen to, čo sa deje v obecnom zastupiteľstve, ale takto sa dozvedia aj o každej dôležitej udalosti, ktorá sa v tom-ktorom období v obci udiala alebo udeje. A to všetko je bohato dokumentované prislúchajúcimi fotografiami.

Pravidelne sa v novinách uvádzajú všetky dôležité informácie zo zasadnutia OZ s pomerne podrobným obsahom, takže každý, kto si otvorí aktuálne číslo, dostane presný obraz toho, o čom sa rokovalo na každom zasadnutí poslancov tvoriacich zastupiteľstvo. Hlavné smerovanie obce pravidelne približuje najmä starostka obce, ktorá sa s využitím primeraného rozsahu stránok novín rovnomerne podieľa na informovaní občanov. Významnú úlohu v zabezpečovaní informovanosti občanov zohrávajú aj ostatní prispievatelia novín s tematikou rôzneho zamerania. Každému z nich rovnakou mierou noviny poskytujú priestor tak, aby každé ich číslo bolo čo najvernejším obrazom zo života občanov obce v príslušnom období. Preto na stránkach novín nájdete napr. aj pravidelný úvodník od zodpovedného spoluobčana, akúsi kroniku obce, ktorá oznamuje čitateľom, čo sa nového udialo medzi obyvateľmi, komu sa podarilo niečím prispieť k rozvoju obce, pripomína životné jubileá spoluobčanov, informuje o prírastkoch medzi sobášenými pármi, ale aj o posledných rozlúčkach s občanmi. Občania si zvykli na túto časť novín a tiež približujú zaujímavé zážitky zo svojho života, ich rodín, ale aj iných spoluobčanov.

Zaujímavé bývajú stránky zo života polomských žiakov, ktoré dopĺňajú ich život na dedine. Mnohí autori si nájdu čas, aby sa podelili príspevkom zo života spoločenských organizácií, ale tiež so spomienkami na udalosti prežité v minulosti. Takým bol napr. aj príspevok bývalého občana Gemerskej Polomy, ktorý si počas svojej mladosti našiel cestu do USA, odkiaľ pravidelne a zaujímavo približoval svoj život prostredníctvom Polomských novín. Mnohé udalosti z predchádzajúceho života vo Veľkej i Malej Polome poslúžili najmä mladej generácii poznať život Polomčanov na rozmedzí medzi dvoma vojnami i neskoršie.
Po mnohých sledovaniach Polomských novín mám aj ja bohaté zážitky z toho, čo som si na ich stránkach prečítal. Náš Gemer oplýva rôznymi udalosťami, folklórom, rozprávkami, zážitkami i bohatou históriou. Tieto noviny poskytujú svojim spoluobčanom priestor na ich hlbšie poznanie i udržanie. Veď samotné dve obce, ktoré existovali samostatne na území okolo Súľovského potoka a pozdĺž rieky Slaná, dali život rôznym významným dejateľom, ktorí stáli na čele udalostí a tvorili začiatky kultúry, hospodárenia i školstva. Je správne ich využívať i takýmto spôsobom pre dobro rozvoja obce. Naviac, poslúžia aj iným rodákom, prípadne krajanom v uvedomovaní si koreňov svojho pôvodu a ich významu.
Z bohatého obsahu novín som pre vás vybral veselý text napísaný v polomskom nárečí, ktorej autorkou je pravidelná dopisovateľka do Polomskych novín.
Tu je:
"Žili bašôk s tetkô sami v dome. Deti už mali na porȁdku, ale bašôk radi hlädeli poháriku na dno. A tak raz, keď tiež s kamaráti sedeli v keršme, po záverešnie sä pobrali domô, poticho otváräli, ani lampu nezapálili, abi tetka neobášili, a zašäli krišäť. Tetka ale obášili kedi sä vrátili a zašäli krišäť.
– Ti starí žrák, lem v tie keršme sedíš a jȁ tu môžem aj umrieť. Tak mä kríže bolȁ, že sä ani obrátiť neviem, kebi si mi ich búl cholem namaštiel, abi mä tak neboläli, ale lem žreš.
– Ta jȁ ti ženo mojȁ, aj teráz namaštim lem povec so šim a de tä mám pomäštiť.
– Na vihläde je fäšoška s dianô ta s tim mä pomašti.
A ak som spomínala bašôk ani lampu nezapálili a tetku namazali. Rano ak visvitlo, tetka zašäli krišäť:
– Jáj, starí stávaj, zle je. Jä brand lapem. Hläc, jȁ calá belavá!
Bašôk hlädȁ na nich a po šäse sä zašnú rihotatať.
– Neboj sä stará neumreš. To lem jȁ som si vešier poťme pomílil fäšošky a namesto dianô som ťa namazál s tintô.
– Joj ti starí somár, ta ak jȁ to terás operem, s tich grátoch, veď tinta sä nedá oprať.
Tak liešili bašôk tetku a narobili jim lem hodne roboti, kim to šitko viprali.
Poznámka: diana – alpa, brand lapem – mám otravu krvi, tintô – atrament
Keď nepochádzate z Gemerskej Polomy, skúste si uvedený text preložiť do svojej reči. Istotne sa zabavíte.

Som potešený obsahom i úrovňou Polomských novín. Dávajú príklad iným, ktorí sa ešte z rôznych dôvodov neodvážili vydávať obecné noviny. Samozrejme, že nie je jednoduché predkladať svojim občanov pravidelné informácie zo života obce. Ale tam, kde sa už začali takto prezentovať je pozitívny prínos jednoznačný, aj keď treba vynaložiť nie málo úsilia na zachovanie dosiahnutej periodicity.
Veď noviny nemalou mierou prispievajú k upevňovaniu súdržnosti svojich spoluobčanov a k ich hrdosti na obec aj medzi ostatnými v regióne. Však množstvo spoločenských, kultúrnych či športových akcií, ktoré sa počas roka uskutočňujú v obci je jasným dôkazom toho, že keď ľudia chcú, dá sa pre radosť a potešenie druhých urobiť veľa. A prezentácia a informovanie o ich činnosti je práve poslaním každých novín.
Polomským novinám a ich tvorcom a prispievateľom prajeme dalšie kladné výsledky ich úsilia a ešte veľa úspešných rokov.
MG - Ondrej Doboš


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a