Život medzi regálmi: Gemerská Poloma žila knihami, hudbou aj vôňou byliniek Doporučený
Napísal(a) M. AntalováKnihy pre všetkých a bohatá nádielka noviniek
Pani knihovníčka Danka Červenáková si pre návštevníkov pripravila skutočne bohatú ponuku. „Predstavila nám nové knihy rôznych žánrov a pre všetky vekové kategórie. Bolo ich veru požehnane,“ zhodnotili nadšené členky Matice slovenskej. Potešujúcim trendom je, že do knižnice nachádza cestu čoraz viac študentov a žiakov základných škôl.
Popoludnie plné talentov a ocenení
O tom, že mladá generácia má ku kultúre blízko, svedčil aj sprievodný program. O krásne hudobné vložky sa postarali nadaní súrodenci Chomiakovci. Atmosféru podujatia dotvoril umelecký prednes básní v podaní sestier Danky a Charlottky Ďuričekových.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/286/gemerska-poloma/13328/zivot-medzi-regalmi-gemerska-poloma-zila-knihami-hudbou-aj-vonou-byliniek#sigProGalleria9ada3c1dba
Vôňa byliniek a úprimné rozhovory
Knižničné stretnutia v Gemerskej Polome sú známe tým, že pani knihovníčka Danka rada pozýva hostí, ktorí program spestria svojimi záľubami. Tentoraz pozvanie prijali matičiarky pani Júlia Zatrochová s dcérou Ivanou Sklenárovou.
Dámy sa venujú pestovaniu rôznych druhov byliniek. Niekoľko ukážok priniesli so sebou a prítomným pútavo porozprávali o ich liečivých účinkoch. Knižnicou sa tak okrem vône nových kníh šírila aj vôňa prírody.
V závere podujatia sa rozprúdila živá, neformálna debata. Prítomní nediskutovali len o prečítaných riadkoch či bylinkových receptoch, ale zdieľali aj svoje každodenné životné príbehy. Toto podujatie bolo skvelým príkladom toho, ako dokáže knižnica spájať ľudí a vytvoriť peknú, poučnú a predovšetkým príjemnú bodku za pracovným týždňom.
Mária Antalová,
predsedníčka MO MS
Reportáž: Obecná knižnica spája generácie a otvára dvere k tisícom príbehov
Miestna obecná knižnica sa opäť stala dejiskom príjemného popoludnia, kedy ju v rámci pravidelnej prechádzky navštívili verné čitateľky, malá Livinka s mamičkou. Ich kroky viedli za obľúbenou knihovníčkou, tetou Dankou, ktorá ich privítala s prehľadom tých najnovších knižných prírastkov. Táto návšteva opäť potvrdila, že verejné knižnice hrajú v živote rodín nezameniteľnú rolu.Súčasný knižný trh prebýva obrovským množstvom titulov. Pre rodičov je finančne aj priestorovo prakticky nemožné kúpiť každú publikáciu, ktorá ich dieťa zaujme. Práve v tomto smere ponúka obecná knižnica ideálne riešenie. Deti tu majú jedinečnú možnosť slobodne listovať desiatkami kníh, objavovať nové príbehy a vyberať si domov plné náručie čítania bez toho, aby rodinný rozpočet pocítil akúkoľvek záťaž.
Nenahraditeľným pilierom knižnice zostáva osobný prístup. Knihovníčka Danka návštevníkom pravidelne a ochotne pomáha s orientáciou v novinkách, odporúča najpopulárnejšie detské tituly a dokáže presne zacieliť na špecifické témy, ktoré malých čitateľov momentálne zaujímajú.Okrem moderných kníh však miestna knižnica skrýva aj ďalší obrovský poklad, ktorým výrazne prekonáva bežné kníhkupectvá. V jej policiach sa nachádzajú staršie, dnes už bežne nedostupné tituly. Rodičia tak majú jedinečnú šancu podeliť sa so svojimi ratolesťami o rovnaké príbehy, na ktorých sami vyrastali, a prostredníctvom spoločného čítania sa aspoň na chvíľu vrátiť do vlastných detských čias.
Návšteva Livinky a jej mamičky skončila úprimným poďakovaním tete Danke za jej prácu a prísľubom skorého návratu medzi rozprávkové police. Obecná knižnica tak opäť dokázala, že nie je len miestom plným papiera, ale živým centrom komunity a fantázie.
Z rubriky: Už sme prečítali... ? CHVÍLE NA NEZAPLATENIE
„Čo budeme dnes robiť?“ Otázka, ktorú dôverne pozná snáď každý rodič. Kým letné slnko stihne rozhorúčiť vzduch, pre mamičku a malú Livinku je odpoveď jasná. Ich kroky vedú hneď po raňajkách do miestnej obecnej knižnice. Miesta, kde sa začína cesta do sveta fantázie.
Vstúpiť do knižnice znamená spomaliť. Pre dieťa v útlom veku kniha nie je o písmenách, ale o hlase rodiča. Dieťa je v prvom rade poslucháč. Práve my, dospelí, držíme v rukách kľúč k tomu, či z neho vyrastie budúci čitateľ.
Pod perinou v zázračnej krajine
V dnešnej uponáhľanej dobe rodičia často bojujú s časom. Pritom stačí tak málo. Sadnúť si k dieťaťu aspoň na chvíľku. Možno ráno pri stole, možno po náročnom dni, alebo večer v posteli. Stačí sa schovať pod spoločnú perinu a nechať sa unášať príbehom do zázračnej krajiny.
„Pre mňa sú tieto chvíle vždy veľmi vzácne,“ vyznáva sa mamka malej Livinky. „Sledovať dieťa, ako objavuje kúzelný svet kníh, ako skúša samo otáčať stránky a malým prštekom ukazuje na zvieratká či predmety, ktoré už vie pomenovať. Verte mi, tieto momenty sú na nezaplatenie.“
Veľká vďaka tete Danke
Domáci Polomčania majú obrovské šťastie. Za literárnymi novinkami nemusia nikam cestovať. Útulná obecná knižnica im otvára dvere priamo v dedine.
Veľkú zásluhu na tom má obetavá pani knihovníčka. „Teta Danka sa stále postará o to, aby nikto neodišiel z knižnice s prázdnymi rukami. Za čo jej patrí naša veľká vďaka,“ uzatvára s úsmevom spokojná mamička.
Čítanie s deťmi nie je stratený čas. Je to investícia do ich duše a budovanie puta, ktoré pretrvá. Tak teda... „Dočítania“, priatelia!
Pripravili: Mamka a Livinka
Príspevok do rubriky už sme prečítali
Ak ste si mysleli, že naša knižnica má čitateľov len ženského zastúpenia, tak vás teraz vyvedieme z omylu. V našej
rodinne čítame všetci. Ocko, mamka, detičky. A preto sa pyšne hlásime aj medzi stálych čitateľov našej obecnej knižnice.
Mary Baloghová - Spomeň si na mňa
Spomeň si na mňa je kniha zo série Ravenwood, ktorá popisuje príbehy o hľadaní lásky súrodencov Warovcoch. Ako to už pri takýchto sériach neraz býva, úplne pokojne môžete po knihe siahnuť aj samostatne. Príbeh samotný má zaujímavý nápad, ale nie je nijako obzvlášť napínavý, prekvapivý či strhujúci. Je to fajn oddychovka. Osobne by som túto knihu odporúčala hlavne ľuďom, ktorých už nudia príbehy o rebeloch či rebelkách.
stála čitateľka
Koniar z Auschwitzu - Henry Oster
Už som sa pri prezeraní knižiek z obdobia druhej svetovej vojny, stretol s rôznymi povolaniami z Auschwitzu, ale o koniaroch som ešte nikdy nepočul. Kniha je výnimočná aj tým, že rozprávačom príbehu je dieťa, ktoré zažilo pre nás nepredstaviteľné veci. Oceňujem aj množstvo fotografií, ktoré sú súčasťou knihy. Je dôležité, aby sa na takéto príbehy nezabudlo a aby ich ľudia čítali. Odporúčam prečítať každému, kto sa venuje tejto tematike, ale chcem však podotknúť, že kniha nie je určená pre slabšie povahy ľudí.
stály čitateľ
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).