starostom, Múdry Maťko a blázni. Neobišiel nás ani hosť detektív, ktorý nás zaviedol do tajov pátrania zločinu a snímania odtlačkov. Čiernu noc posiatu iskrivými hviezdami oblohy nám ukázal „rozprávkový hvezdár“ pán Lörinčík. Sladká torta a zlatisté sladké peniažky boli odmenou za celovečernonočné putovanie krajinou štyroch ročných období, ktoré bolo okorenené aj zábavnými hádankami.
Nesklamali, ako ináč, rozprávkové víly študentky Maťa i Kaťa aj druhá Maťa, ktoré si pre deti pripravili krátke poučné stanovištia matematiky, slušného správania a správneho určenia času, kde deti zároveň spoznávali zvieratká, nezabudli na udržiavanie poriadku v izbičke a pripomenuli si zázračné slovíčka – ďakujem, prosím, dobrú noc...
Druhá skupinka študentiek – Iva a Sisa nadviazala na minuloročné spoznávanie operencov, ktorými sme si zároveň pripomenuli deň vtáctva. Deti túto časť veľmi intenzívne vnímali, nakoľko im pomáhali malí kamaráti zo školy prváčka Dianka a tretiak Matúško a pekne ich dopĺňala naša nová čitateľka Karolínka. Pásmo básničiek a hovoreného náučného textu dopĺňali ukážky spevavého hlasu operencov a krásne ilustrácie z dielne knižničných šikovných rúk.
Nádherným vyvrcholením, už v neskorých večerno-nočných hodinách, bolo pásmo Zima, kde sa nám predstavili Lucie – žiačky Peťa, Sima i Barborka a nezabudnuteľná Ivanka ako anjelik, Manuela ako plne rešpektovaný čert a Braňo ako Mikuláš. Za každou tvorivou dielňou bolo cítiť Kamilovu kreatívnu silu. Nádhernými kreslenými kulisami prispela svojou šikovnou kresbou Stanka, ktorá nám večer priviedla malého kamaráta Fera.
Neopakovateľným zážitkom bolo ráno na druhý deň. Tu sme zistili, že po výdatných sladkých raňajkách s bábovkou od mamičky Karinky, mafinách učiteľky Evky, teplým čajíkom tety Danky a inými dobrotami od mamičiek, sa predsa len musíme pobaliť a rozlúčiť sa. Pre slzy a strachujúce sa mamičky o nočné prebúdzanie ich ratolestí nebolo miesta, veď posledná škôlkarka ešte o poltretej ráno nemala obe očká zaťažené sladkým sníčkom. Ranné pokrikovanie – aj na rok chceme nocovať, urobme aj v lete nočnú knižničnú noc - nemali konca-kraja.
Našu knižnicu navštevujú neobyčajné bytosti, ktoré milujú rozprávky, básničky, ale i svojich kamarátov. V čarovnú noc sa premenili na najlepších kamarátov, ktorí si v spoločnosti detí z tunajšej materskej školy, základných škôl a stredných škôl spoločne vytvorili noc kúzelných zážitkov a nových kamarátstiev. Sme radi, že i naša knižnica mohla byť kúskom šťastia a radosti, hoc i len na jednu noc, pre naše deti z Gemerskej Polomy.
Za Obecnú knižnicu v Gemerskej Polome
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková a Eva Žúdelová
{gallery}kultura/kniznica/noc11/gp{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 09 máj 2011 23:41
Bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná Doporučený
Napísal(a) Dana Červenáková
Veľa je vo svete rozprávok,
toľko, že sa nevojdú na riadok.
Keď máme tajné priania, tajný sen,
do čarovných rozprávok
nás zavedie pán Andersen.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná. V noci plnej kúziel a čarov, práve prvého apríla sa konalo tretie magické stretnutie všakovakých rozprávkových postavičiek. Navštívili nás dedko s repkou, medovníková babka s Janíčkom a Marienkou, Statočný cínový vojačik s pánom
Zverejnené v
Gemerská Poloma


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a