starostom, Múdry Maťko a blázni. Neobišiel nás ani hosť detektív, ktorý nás zaviedol do tajov pátrania zločinu a snímania odtlačkov. Čiernu noc posiatu iskrivými hviezdami oblohy nám ukázal „rozprávkový hvezdár“ pán Lörinčík. Sladká torta a zlatisté sladké peniažky boli odmenou za celovečernonočné putovanie krajinou štyroch ročných období, ktoré bolo okorenené aj zábavnými hádankami.
Nesklamali, ako ináč, rozprávkové víly študentky Maťa i Kaťa aj druhá Maťa, ktoré si pre deti pripravili krátke poučné stanovištia matematiky, slušného správania a správneho určenia času, kde deti zároveň spoznávali zvieratká, nezabudli na udržiavanie poriadku v izbičke a pripomenuli si zázračné slovíčka – ďakujem, prosím, dobrú noc...
Druhá skupinka študentiek – Iva a Sisa nadviazala na minuloročné spoznávanie operencov, ktorými sme si zároveň pripomenuli deň vtáctva. Deti túto časť veľmi intenzívne vnímali, nakoľko im pomáhali malí kamaráti zo školy prváčka Dianka a tretiak Matúško a pekne ich dopĺňala naša nová čitateľka Karolínka. Pásmo básničiek a hovoreného náučného textu dopĺňali ukážky spevavého hlasu operencov a krásne ilustrácie z dielne knižničných šikovných rúk.
Nádherným vyvrcholením, už v neskorých večerno-nočných hodinách, bolo pásmo Zima, kde sa nám predstavili Lucie – žiačky Peťa, Sima i Barborka a nezabudnuteľná Ivanka ako anjelik, Manuela ako plne rešpektovaný čert a Braňo ako Mikuláš. Za každou tvorivou dielňou bolo cítiť Kamilovu kreatívnu silu. Nádhernými kreslenými kulisami prispela svojou šikovnou kresbou Stanka, ktorá nám večer priviedla malého kamaráta Fera.
Neopakovateľným zážitkom bolo ráno na druhý deň. Tu sme zistili, že po výdatných sladkých raňajkách s bábovkou od mamičky Karinky, mafinách učiteľky Evky, teplým čajíkom tety Danky a inými dobrotami od mamičiek, sa predsa len musíme pobaliť a rozlúčiť sa. Pre slzy a strachujúce sa mamičky o nočné prebúdzanie ich ratolestí nebolo miesta, veď posledná škôlkarka ešte o poltretej ráno nemala obe očká zaťažené sladkým sníčkom. Ranné pokrikovanie – aj na rok chceme nocovať, urobme aj v lete nočnú knižničnú noc - nemali konca-kraja.
Našu knižnicu navštevujú neobyčajné bytosti, ktoré milujú rozprávky, básničky, ale i svojich kamarátov. V čarovnú noc sa premenili na najlepších kamarátov, ktorí si v spoločnosti detí z tunajšej materskej školy, základných škôl a stredných škôl spoločne vytvorili noc kúzelných zážitkov a nových kamarátstiev. Sme radi, že i naša knižnica mohla byť kúskom šťastia a radosti, hoc i len na jednu noc, pre naše deti z Gemerskej Polomy.
Za Obecnú knižnicu v Gemerskej Polome
Dana Červenáková
Fotografie: Dana Červenáková a Eva Žúdelová
{gallery}kultura/kniznica/noc11/gp{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 09 máj 2011 23:41
Bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná Doporučený
Napísal(a) Dana Červenáková
Veľa je vo svete rozprávok,
toľko, že sa nevojdú na riadok.
Keď máme tajné priania, tajný sen,
do čarovných rozprávok
nás zavedie pán Andersen.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková knižnica v Gemerskej Polome. Bola neobyčajná a priam čarovná. V noci plnej kúziel a čarov, práve prvého apríla sa konalo tretie magické stretnutie všakovakých rozprávkových postavičiek. Navštívili nás dedko s repkou, medovníková babka s Janíčkom a Marienkou, Statočný cínový vojačik s pánom
Zverejnené v
Gemerská Poloma
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.