Začiatky boli ťažké, nácviky pravidelné, snaha, húževnatosť a poctivosť pri nácvikoch neuveriteľne veľká. Za všetko vďačíme pánovi predsedovi ZO SZTP v Gemerskej Polome Bohumilovi Brezňanovi, ktorý nás prihlásením do súťaže, oslovením každého osobne, zdieľaním úspechov a vierou v naše víťazstvo podporoval a veril nám. My, účastníci súťaže, mu týmto ďakujeme nielen za jeho veľkú podporu, ale aj za jeho zhodnotenie našej účasti na tejto súťaži, o ktorej napísal takto:
V súťaži nás reprezentovali: Janko Šafár, Mgr. Darinka Šafárová, Janko Dovala, Olinka Ďuričeková, Zuzka Molčanová, Valika Bodnárová, Evka Koltášová, Zuzka Zatrochová a Magduška Ferenčíková.
Zo srdca ďakujeme nášmu celoslovenskému víťazovi Jankovi Šafárovi v speve a hre na hudobnom nástroji – heligónke, ktorý nás viedol pri nácvikoch, kde dbal na kvalitu spevu, na dodržiavanie dynamiky a intonácie pri speve, či kvality artikulácie polomského nárečia. Neunikol mu ani dôraz na celkový dojem našej skupiny pri spievaní i takte. Zaslúži si vysoké ocenenie za hru na hudobný nástroj a spev, za ktorý ho fundovaní ľudia prirovnávali k Jožkovi Černému. Počas celých troch dní vytváral príjemnú atmosféru svojím prekrásnym, od srdca spievajúcim hlasom i príjemným vzhľadom. Vďačíme aj jeho manželke Darinke, ktorá vždy stojí pri ňom, dbá na výber piesní, na zodpovednosť a dôslednosť pri nácvikoch, prežívajúc pritom s manželom i s nami radosť zo spevu i víťazstva.
Získali sme pekné víťazné celoslovenské umiestnenia v kategóriách: sólový spev – Janko Šafár, umelecký prednes prózy – Zuzana Molčanová, skupinový spev – hore uvedené mená. Je to veľká česť pre nás i našu vždy kultúrne sa rozvíjajúcu obec a česť, že sa naša obec dostala do povedomia celého Slovenska a SZTP. V priebehu troch dní v Kremnici nám mnohí vyjadrili obdiv za náš dobrý a znášajúci sa kolektív, ktorý výrazne prispel k vytváraniu príjemnej atmosféry pre 150 zúčastnených ľudí z celého Slovenska.
Dovolím si vyjadriť sa aj k spevu dvoch našich pánov Janka Dovalu a Janka Šafára, ktorí za zaspievanie dvoch piesní v polomských krojoch boli odmenení silným, dlhým potleskom, no bohužiaľ duo nehodnotili ako skupinový spev, ale som presvedčený, že by sme si boli doniesli štyri prvé miesta. Keď som sa otočil na Janka Dovalu, či už v skupinovom speve alebo pri spievaní v duu a počul jeho spev a videl úsmev na tvári, vedel som, že vytvára poslucháčom príjemnú atmosféru a dodáva im radosť. Vďačíme mu aj za bezpečnosť ako vodičovi i za to, že nás zaviezol do Kremnice k stredu Európy, oboznámil s krásnou prírodou i okolím Kremnice. To všetko zdokumentovali fotografiami Zuzka Zatrochová, Bohumil Brezňan i pán Šafár.

Po vyhodnotení a večeri až do neskorých večerných hodín všetci účastníci a prítomní sme si zaspievali gemerské, záhorácke, hanácke, východniarske, rusnácke a české ľudové pesničky, ktoré spevom a hrou na heligónke doprevádzal náš spevák Janko Šafár, ktorého nám úprimne závideli ostatní účastníci Kremnickej barličky.
Zdravý človek si ani neuvedomuje, že máme iba jednu knihu života a vážime si ju až vtedy, keď stratíme zdravie. Ľudia, s ktorými sme sa stretli boli rovnocenní, prajní, spolucítiaci, nešetriaci pochvalou, povzbudzovali pri úspechu toho druhého a nevideli sme tam človeka, ktorí by závidel, neprial a netešil sa spolu s tými, ktorí mali väčší úspech. Boli to ľudia srdeční, ochotní pomôcť každému kto potreboval, aj napriek tomu, že sami pomoc potrebujú. Všetci sme boli naladení pozitívnou energiou. Priali by sme každému stretnúť sa s takými ľuďmi, ktorých pokladáme za šťastie, ešte raz zdôrazňujeme za „šťastie“.
Celú túto celoslovenskú súťaž natáčali dvomi kamerami, z ktorej záznam vyjde na DVD.
Ďakujeme aj pánovi starostovi Jánovi Chanasovi, že nás podporoval, s nami prežíval náš úspech a prvenstvo, zároveň nás finančne podporil a poskytol nám miestnosť na nácviky. Vďaka pán starosta!
Verím, keď nám pán Boh dá zdravie, že aj na budúci rok sa zúčastníme 8. ročníka tejto celoslovenskej súťaže SZTP v Kremnici.
{gallery}kultura/sutaze/barlicka{/gallery}
{jcomments on}
































Na siedmom ročníku celoslovenskej súťaže osôb s telesným postihnutím v prednese poézie, prózy a v speve Kremnická barlička, ktorá sa konala s septembri 2011 v Kremnici sa veľmi úspešne prezentovali aj naši Gemerskopolomčania. Nemožno neuverejniť slová pani Ing. Márie Brdárskej z RC SZTP v Bratislave, ktorá sa po súťaži úprimne prihovorila našim rodákom a vložila do nich svoje dojatie: „Dobrý deň, pozdravujem vás z Republikového centra Slovenského zväzu telesne postihnutých. Členovia vašej ZO SZTP sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili celoslovenskej súťaže v prednese poézie, prózy a speve na Kremnickej barličke 2011, ktorú organizovalo RC SZTP Bratislava.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.