Začiatky boli ťažké, nácviky pravidelné, snaha, húževnatosť a poctivosť pri nácvikoch neuveriteľne veľká. Za všetko vďačíme pánovi predsedovi ZO SZTP v Gemerskej Polome Bohumilovi Brezňanovi, ktorý nás prihlásením do súťaže, oslovením každého osobne, zdieľaním úspechov a vierou v naše víťazstvo podporoval a veril nám. My, účastníci súťaže, mu týmto ďakujeme nielen za jeho veľkú podporu, ale aj za jeho zhodnotenie našej účasti na tejto súťaži, o ktorej napísal takto:
V súťaži nás reprezentovali: Janko Šafár, Mgr. Darinka Šafárová, Janko Dovala, Olinka Ďuričeková, Zuzka Molčanová, Valika Bodnárová, Evka Koltášová, Zuzka Zatrochová a Magduška Ferenčíková.
Zo srdca ďakujeme nášmu celoslovenskému víťazovi Jankovi Šafárovi v speve a hre na hudobnom nástroji – heligónke, ktorý nás viedol pri nácvikoch, kde dbal na kvalitu spevu, na dodržiavanie dynamiky a intonácie pri speve, či kvality artikulácie polomského nárečia. Neunikol mu ani dôraz na celkový dojem našej skupiny pri spievaní i takte. Zaslúži si vysoké ocenenie za hru na hudobný nástroj a spev, za ktorý ho fundovaní ľudia prirovnávali k Jožkovi Černému. Počas celých troch dní vytváral príjemnú atmosféru svojím prekrásnym, od srdca spievajúcim hlasom i príjemným vzhľadom. Vďačíme aj jeho manželke Darinke, ktorá vždy stojí pri ňom, dbá na výber piesní, na zodpovednosť a dôslednosť pri nácvikoch, prežívajúc pritom s manželom i s nami radosť zo spevu i víťazstva.
Získali sme pekné víťazné celoslovenské umiestnenia v kategóriách: sólový spev – Janko Šafár, umelecký prednes prózy – Zuzana Molčanová, skupinový spev – hore uvedené mená. Je to veľká česť pre nás i našu vždy kultúrne sa rozvíjajúcu obec a česť, že sa naša obec dostala do povedomia celého Slovenska a SZTP. V priebehu troch dní v Kremnici nám mnohí vyjadrili obdiv za náš dobrý a znášajúci sa kolektív, ktorý výrazne prispel k vytváraniu príjemnej atmosféry pre 150 zúčastnených ľudí z celého Slovenska.
Dovolím si vyjadriť sa aj k spevu dvoch našich pánov Janka Dovalu a Janka Šafára, ktorí za zaspievanie dvoch piesní v polomských krojoch boli odmenení silným, dlhým potleskom, no bohužiaľ duo nehodnotili ako skupinový spev, ale som presvedčený, že by sme si boli doniesli štyri prvé miesta. Keď som sa otočil na Janka Dovalu, či už v skupinovom speve alebo pri spievaní v duu a počul jeho spev a videl úsmev na tvári, vedel som, že vytvára poslucháčom príjemnú atmosféru a dodáva im radosť. Vďačíme mu aj za bezpečnosť ako vodičovi i za to, že nás zaviezol do Kremnice k stredu Európy, oboznámil s krásnou prírodou i okolím Kremnice. To všetko zdokumentovali fotografiami Zuzka Zatrochová, Bohumil Brezňan i pán Šafár.

Po vyhodnotení a večeri až do neskorých večerných hodín všetci účastníci a prítomní sme si zaspievali gemerské, záhorácke, hanácke, východniarske, rusnácke a české ľudové pesničky, ktoré spevom a hrou na heligónke doprevádzal náš spevák Janko Šafár, ktorého nám úprimne závideli ostatní účastníci Kremnickej barličky.
Zdravý človek si ani neuvedomuje, že máme iba jednu knihu života a vážime si ju až vtedy, keď stratíme zdravie. Ľudia, s ktorými sme sa stretli boli rovnocenní, prajní, spolucítiaci, nešetriaci pochvalou, povzbudzovali pri úspechu toho druhého a nevideli sme tam človeka, ktorí by závidel, neprial a netešil sa spolu s tými, ktorí mali väčší úspech. Boli to ľudia srdeční, ochotní pomôcť každému kto potreboval, aj napriek tomu, že sami pomoc potrebujú. Všetci sme boli naladení pozitívnou energiou. Priali by sme každému stretnúť sa s takými ľuďmi, ktorých pokladáme za šťastie, ešte raz zdôrazňujeme za „šťastie“.
Celú túto celoslovenskú súťaž natáčali dvomi kamerami, z ktorej záznam vyjde na DVD.
Ďakujeme aj pánovi starostovi Jánovi Chanasovi, že nás podporoval, s nami prežíval náš úspech a prvenstvo, zároveň nás finančne podporil a poskytol nám miestnosť na nácviky. Vďaka pán starosta!
Verím, keď nám pán Boh dá zdravie, že aj na budúci rok sa zúčastníme 8. ročníka tejto celoslovenskej súťaže SZTP v Kremnici.
{gallery}kultura/sutaze/barlicka{/gallery}
{jcomments on}
































Na siedmom ročníku celoslovenskej súťaže osôb s telesným postihnutím v prednese poézie, prózy a v speve Kremnická barlička, ktorá sa konala s septembri 2011 v Kremnici sa veľmi úspešne prezentovali aj naši Gemerskopolomčania. Nemožno neuverejniť slová pani Ing. Márie Brdárskej z RC SZTP v Bratislave, ktorá sa po súťaži úprimne prihovorila našim rodákom a vložila do nich svoje dojatie: „Dobrý deň, pozdravujem vás z Republikového centra Slovenského zväzu telesne postihnutých. Členovia vašej ZO SZTP sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili celoslovenskej súťaže v prednese poézie, prózy a speve na Kremnickej barličke 2011, ktorú organizovalo RC SZTP Bratislava.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).