„vychodila na bereg kaťúša“).
Vo svojom príhovore primátorka mesta ako aj predseda ZO SZPB zdôraznili, že hroznému „besneniu“ „nyllassiovcov“ a neskôr nemeckých fašistov urobil koniec rozhodný útok a oslobodenie mesta Tornaľa vojakmi Červenej armády II. Ukrajinského frontu, v ktorého rámci bojovali aj zväzky rumuských vojakov, pod velením maršála Sovietskeho zväzu Rodiona Jakovleviča MALINOVSKÉHO, ktorý na druhý deň po oslobodení mesta teda 20. decembra 1944 mal v Tornali až do 15. Januára 1945 svoj štáb.
Fašisti len z mesta Tornaľa odvliekli 658 „žido-bolševikov“ do koncentračných táborov, čo predstavovalo vyše 20 % vtedajšieho počtu obyvateľov mesta! Pre porovnanie z Rimavskej Soboty odviekli do koncentračných táborov 670 ľudí, z Rožňavy 297, z Lenártoviec 10, Jesenského 41, atď.
Z celkového počtu 38 obcí a miest terajších okresov Rožnavy, Revúcej a Rimavskej Soboty odvliekli fašisti 1.845 osôb z ktorých prežilo koncentračné tábory iba niekoľko desiatok.
Sloboda mesta Tornaľa bola však vykúpená tým najcennejším – životom 202 vojakov Červenej armády a 3 rumunských vojakov!
Draho vykúpenú slobodu si občania mesta a jeho okolia aspoň symbolický ocenili výstavbou spomenutého pamätníka, aby takouto formou nechali odkaz budúcim generáciam mesta, aká krutá, tragická bola 2. svetová vojna v jeho okolí a akú obeť priniesla sloboda!
Za pozornosť stojí pripomenúť, že na výstavbe pamätníka odpracovali najviac po 20 pracovných dní pani Bedečová a Csoltiová.
Slávnostné odhalenie pamätníka bolo za prítomosti širokej verejnosti a zástupcov červenej armády 15. apríla 1945, 23 dní pred skončením vojny v Europe.
Súčasťou spomienkových osláv bolo odovzdanie ďakovných listov primátorky mesta 4 členom SZPB a zástupcovi veľvyslanectva RF v SR zaslužilých sa za dlhoročnú aktívnu prácu pri organizovaní spomienkových osláv ale aj podujatí pri týchto príležitostiach (už 10 ročník Kvapky krvi Slobody, športový memorial maršála Malinovského pre žiakov a študentov v meste,..)
V záverečnom poďakovaní účastníkom tohto slávnostného zhromaždenia, všetkých pozval predseda ZO SZPB PaeDr. Marian ZELINA na slávnostné kladenie vencov pri pamätníku dňa 7. 5. 2015 pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe.
JUDr. Jozef Pupala
[cincopa AEBApd8nSy5C]

































Dňa 15. apríla 2015 uplynulo 70 rokov od odhalenia prvého pamätníka padlým vojakom Červenej armády pri oslobodzovaní mesta Tornaľa. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a