rozprestiera po oboch stranách rieky Muráň a cesty z Revúcej do Jelšavy.
Bolo 29. augusta 2012 o 18.00 hodine, pietny akt prebiehal v strede dediny v parku pri pamätníku SNP. Prítomných privítal Ing. Július Laššan, starosta obce, odovzdal slovo Jánovi Debnárovi, čestnému podpredsedovi OblV SZPB v Rožňave, ktorý výstižne a s citom spomenul históriu SNP na Gemeri. Pani Jurina Jungová predsedníčka ZO JDS, po prednese básne si menovite pripomenula občanov ktorí sa zúčastnili SNP. O slovo sa prihlásil Ing. Norbert Lacko predseda OblV SZPB v Rožňave, stručne zhodnotil oslavy v Banskej Bystrici a vízie SZPB na ďalšie obdobie, kde zdôraznil, že naša organizácia nesmie zaniknúť, a musíme si ctiť a vážiť nie len formálne, pamiatku našich otcov, dedov, ktorí bojovali za našu slobodu. Záverom JUDr. Ján Kochan predseda ZO SZPB v Revúcej, zapálil menovaným i nemenovaným obetiam sviečky. Veľmi nás potešila hojná účasť občanov obce Mokrá Lúka, za čo patrí poďakovanie starostovi obce a predsedníčke ZO JDS.
Irena Lacková,
tajomníčka OblV SZPB v Rožňave
V Mokrej Lúke pri pamätníku SNP zapálili sviečky hrdinom Povstania z obce Doporučený
Napísal(a) Irena Lacková
Centrálne oslavy 68. výročia SNP v Banskej Bystrici sa ukončili, naša povznesená nálada, radostné dojmy, krásne zážitky a spomienky na stretnutia s priateľmi a so zaujímavými osobnosťami, nám príjemne krátili cestu do Rožňavy. Ale naša cesta domov sa ešte nekončila, považovali sme za povinnosť zúčastniť sa na pietnom akte z príležitosti 68. výročia SNP v Mokrej Lúke. Veď územie Gemera a obce Muránskej doliny patrili aj v minulosti k tým územiam, kde sa ruka v ruke stretávala krivda so spravodlivým bojom. Práve preto i tu našlo úrodnú pôdu i slávne SNP.
Obec Mokrá Lúka sa nachádza v Muránskej doline pod vrchom Kohút asi dva kilometre južne od okresného mesta Revúca. Chotár obce sa
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.