Anno1721 die martii stala se inqvisitia za richtárství slovutných a opatrných mužuv Klopan Mateja a Sucháč Palka skrze jejicjh milosti páno, páno patero jak Polomského tak tež i Držkovského. A tak byli sme examenovani jak my hore doložení, tak tež i spolumaši susedi Faluba Michal a Mikuláš Eštok a to týmto spúsobem. Ponevádž chtejíce nás spolu prísahat, než my nevedúce o jejich prísahe, tehda my na ten čas tejže prísahe sme sa nepodvolili.
Anno eodem die 10. maji stala se opet podruhé inqvisitia skrze pána našeho solgabirova Farkaš Gyort, od slávnej stolici vyslaného. Prisahani sme byli títo lide totižto Mikuláš Eštók, Faluba Michal, a Dobis Janko liet majíci nejstarší Faluba 46, Mikuláš pak 68 a Dobis pak 56 roko svich majíci. Zeptani jsuce: 1) O veku a času, 2) O diete šopronskej, 3) O komety, 4) Jakoby prišel pán páter zabitý zatim do cirkvi 5) Jak dluho byl páter ve fare, 6) Zdali chodili do kostela když on byl v cirkvi, 7) Jakí byli lidé, kterí ho zabili, 8) Zdali jeho posluchači vykupiti a jej osloboditi se usilovali, 9) Zdali ve chotari ratkovskem jestit zabitý,10) Zdali tráva na tom miste roste.
Anno eodem die patnácteho novembra v cirkvi ratkovskej svedkove kterí examenovani byli: 1) Havaš Palko v rocech jsuce padesát sedem. Na prvší otázku – Evanjelický knez byl roku 1681 když kométa a planeta po nebi spatrovana bila v cirkvi ratkovskej pán Joanes Risius, menovaný slúžil slobodne v kostole a duchodky poberal a zustával ješte po kometi behajíci po nebi čtyri roky. Zatim povolaný byl do Kokavy do slávnej stolici Kišhontskej. Na druhý otázku – Zatim vždy ustavičnu súvisle meli pánov farárov evanjelických, nebo když odšel Risius, z banských mest jakožto z Bystrici vzali pána Kapíria. Když ten zemrel pozývali Michaele Kevický vyhnance, když tento odšel do Hrachova pozývali pána Joanesa Nicolaides. Risius po kometi čtyri roky vyslužil, Capiri dva, Kevický 19, Nicolaides l5.
2) Druhý svedek Klopan Matej v rocech suce 55 na prvše (otázky) ve všem na všecko ako prvší.
3)Tretí svedek Tomaš Rochel v rocech svich suce 45 vyznáva jako prvši na obeje punkty.
Svedkove od pána Kubiniho examenovaní.
Joanes Dobis zeptaný od pána Kubíniho o roku a času a... – (atď. o ďalších tých istých desiatich otázkach ako vyššie - poznámka autora M.Ď.)
Mimoriadne zaujímavý text, ktorý z titulu pochopenia treba položiť do osvetľujúceho historického rámca. V priebehu roka 1721 trikrát vyšetrovaná, pomenujme ju dnešnou terminológiou „kriminálna udalosť“, najvyššími stoličnými (župnými) úradníkmi - po 42 rokoch mala svoj religiózny zmysel a iste bola akcelerovaná politicky. Obdobie a oblasť zmietaná stavovskými povstaniami, konkrétne v inkriminovanom čase (Imrich Tököly 1657-1705) umožňovala vznik udalosti i zločinnej - kriminálnej. Z krívd či nespravodlivostí. Tieto boli neskôr predmetom vyšetrovania, keď Muránsky hrad sa dostal opäť do cisársko – habsburských rúk, najmä však po roku 1720, kedy ho kúpou získal Štefan Koháry, ktorý upevnil svoj rekatolizačný vplyv na priľahlú časť Gemera. Až vtedy sa začalo vyšetrovanie tejto kritickej udalosti. Niet pochýb o tom, že sa stala, vyšetrovaním Ratkovčanov sa však nič nezistilo, výpoveďami dokazovali, že farský úrad v Ratkovej bol trvalo obsadený evanjelickými kňazmi. I keď, nedá sa vylúčiť a svedkovia po tak dlhej dobe od príhody nemuseli vedieť, či krátko nebola snaha o obsadenie tohto farského úradu kňazom katolíckym, napr. z Ratkovskej Lehoty vzdialenej sotva dva kilometre. To sú však len ničím nedoložené indície z neistých dôb stavovských povstaní. Pravdou je i to, že dvaja farári týchto kritických rokov pôsobiaci v Ratkovej boli „vyhnancami“ z bývalých svojich farností (kňaz Johanes Risius vyhnaný z farnosti štítnickej a Geogius Capiri z farnosti revúckej) z titulu tvrdej rekatolizácie za asistencie úradníka Muránskeho hradu Michala Angela Jacquemonta (r. 1685). Nie je známe ani meno obete. Nevieme, či existujú nejaké archívne stoličné dokumenty o tomto vyšetrovaní z tohto obdobia. Cirkevný historik Ondrej Šmál sa o ničom nezmieňuje a účinkoval v Ratkovej od r. 1751 až do r. 1766. Domýšľať bolo by nezodpovednou konštrukciou. Fragment rukopisu, ktorý prezentujem v kópii je písaný „ľahkou, vypísanou rukou“, pravdepodobne patríl učiteľovi - rektorovi ratkovskej školy Georgiuosovi Molitorisovi – Wozár, pôsobiacemu v mestečku. O ňom vyššie spomenutý cirkevný historik Ondrej Šmál napísal: “V slávne stolici Kiš Hontskej v osade Brezovo narozen byl v umení literným opevnen sa, predne na Dačov Lome sverenú sobe mládež učil a roku 1709 do Ratkové za správce školy priveden. Za šesnacte let mládež vyučoval. První leta uradu svého dobre vynakladal, takže i když visitacie v cirkvich konaná byla roku 1712 chvály došel. Ale potom r 1725 ze školy pohnout jsa v dlauhotrvanlivem vyhnanství zustával a sem i tam vyživení své hledal, až potom roku 1753 na Rima Bani život svuj dokonal.“Čo dodať a ako „trošku poľudštiť“ túto smutnú historickú udalosť? Ako chlapcovi dostalo sa mi k ušiam, že v „Kňazovom potoku“ – názov sa určite traduje od tejto udalosti, sa vraj niekedy “zjavuje mních s odťatou hlavou“, alebo „kňaz bez hlavy“ v nočnom opare v letných horúčavách alebo v podjesenných hmlách. A vraj, že tam „zabili kedysi dávno nejakého mnícha“. Keď som sa na to pýtal otca, mávol flegmaticky rukou, povediac - je to hlúposť, stará mama pripustila, že tiež kedysi ako dievča počula o tom, ale vraj si treba dobre všimnúť kto to hovorí, lebo niekto, kto si častejšie a viac hrkne slivovice môže tam v hmle a v noci i „satanáša na somárovi vidieť cválať“.
Myseľ 6-8 ročného chlapca dokáže dramatický vnem so zimomrivým objatím ovplyvniť, natrvalo si ho uloží a i keď sme sa, chlapci, neďaleko chodievali kúpať do Turca akoby zostal vo mne rešpekt k tejto sotva Miroslav Ďurinda,
Košice, 26.2.2013
Poznámky autora M.Ď.:
Vyšetrujúci chceli svedkov (vyšetrovaných) upriamiť na dobu – čas - dátum udalosti a preto pripomínajú kométu - išlo o Kirchovu tzv. Veľkú kométu, ktorú v Európe bolo veľmi dobre vidieť v r. 1680 i v našich končinách.
Vyšetrujúci taktiež upriamujú svedkov na tzv. Šopronskú dietu, jednalo sa o Šopronský snem z r. 1681 - mimo iného jednal i o určitých ústupkoch pre protestantov, vyhnanci sa mohli vrátiť - nebol však úplne uplatnený v praxi.
Anno eodem - latinsky znamená - „toho istého roku“. Die - latinsky značí “deň, dňa“.
Šľachtické - zemianske rodiny Kubinyi, Farkaš – v sedemnástom a osemnástom storočí vysokí stoliční úradníci v Gemeri.
Vypočúvaní svedkovia: Klopan Matej, ratkovský richtár v r. 1720-1721, Sucháč Palko, richtár r. 1719-1720, Faluba Michal, richtár pred r. 1720, Mikuláš Eštók, richtár r. 1708, Dobis Janko, richtár pred r. 1700, richtár r. 1714, vicerichtár r. 1720.
Michal Angel Jacquemont bol správca Muránskeho hradu asi v rokoch 1684 – 1689, prenasledoval evanjelikov, vyháňal evanjelických kňazov i učiteľov. V predvoji protireformácie boli rožňavskí jezuiti.
{jcomments on}

































Skôr než uvediem čitateľa do obsahového konceptu textu chcem zopakovať (čo som už v minulosti zdôraznil), že z histórie obce (kedysi mestečka) Ratkovej zostalo v archívnom listinnom materiále sotva niečo – príčinou je dvakrát po sebe nasledujúci v priebehu poldruha storočia ničivý devastačný požiar (r. 1692 a r. 1827). O to viac som prekvapený, keď sa mi dostal do rúk tristoročný zápis viažuci sa k udalosti z r. 1681 s pozoruhodnou témou, ktorá čosi vysvetľuje, „obnažuje“, pritom len 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a