čiastočne vyjasňuje. V čomsi ešte viac zahmlieva. Text písaný slovakizovanou bibličtinou švabachom nemá charakter úradného dokumentu mestského magistrátu, alebo slúžnovského úradu, ktorý v tých rokoch v Ratkovej sídlil. Skôr imponuje ako opis konkrétnej  nevyjasnenej udalosti od niektorého účastníka (alebo zúčastnených) úradného konania vyrozprávaného komusi, ktorý to, dnes už z neznámeho dôvodu, položil na papier a nepodpísal sa, takže autor sa nedá identifikovať, len tušiť... Text ma zaujal úrovňou myslenia - uvažovania poplatného dobe a času, či aplikácii odborných kritérií, samozrejme na úrovni vedomostí sedemnásteho, resp. začiatku osemnásteho storočia. Odpisom v kurzíve podávam ho čitateľovi v pôvodnom znení.
Anno1721 die martii stala se inqvisitia za richtárství slovutných a opatrných mužuv Klopan Mateja a Sucháč Palka skrze jejicjh milosti páno, páno patero jak Polomského  tak tež i Držkovského. A tak byli sme examenovani jak my hore doložení, tak tež i spolumaši susedi Faluba Michal a Mikuláš Eštok a to týmto spúsobem. Ponevádž chtejíce nás spolu prísahat, než my nevedúce o jejich prísahe, tehda my na ten čas tejže prísahe sme sa nepodvolili.
Anno eodem die 10. maji stala se opet podruhé inqvisitia skrze pána našeho solgabirova Farkaš Gyort, od slávnej stolici vyslaného. Prisahani sme byli títo lide totižto Mikuláš Eštók, Faluba Michal, a Dobis Janko liet majíci nejstarší Faluba 46, Mikuláš pak 68 a Dobis pak 56 roko svich majíci. Zeptani jsuce:  1) O veku a času, 2) O diete šopronskej, 3) O komety, 4) Jakoby prišel pán páter zabitý zatim do cirkvi 5) Jak dluho byl páter ve fare, 6) Zdali chodili do kostela když on byl v cirkvi, 7) Jakí byli lidé, kterí ho zabili, 8) Zdali jeho posluchači vykupiti a jej osloboditi se usilovali, 9) Zdali ve chotari ratkovskem jestit zabitý,10) Zdali tráva na tom miste roste.
Anno eodem die patnácteho novembra v cirkvi ratkovskej svedkove kterí examenovani byli: 1) Havaš Palko v rocech jsuce padesát sedem. Na prvší otázku – Evanjelický knez byl roku 1681 když kométa a planeta po nebi spatrovana bila v cirkvi ratkovskej pán Joanes Risius, menovaný slúžil  slobodne v kostole a duchodky poberal a zustával ješte po kometi behajíci po nebi čtyri roky. Zatim povolaný byl do Kokavy do slávnej stolici  Kišhontskej. Na druhý otázku – Zatim vždy ustavičnu súvisle meli pánov farárov evanjelických, nebo když odšel Risius, z banských mest jakožto z Bystrici vzali pána Kapíria. Když ten zemrel pozývali Michaele Kevický vyhnance, když tento odšel do Hrachova pozývali pána Joanesa Nicolaides. Risius po kometi čtyri roky vyslužil, Capiri dva, Kevický 19, Nicolaides l5.
2) Druhý svedek Klopan Matej v rocech suce 55 na prvše (otázky) ve všem na všecko ako prvší.
3)Tretí svedek Tomaš Rochel v rocech svich suce 45 vyznáva jako prvši na obeje punkty.
Svedkove od pána Kubiniho examenovaní.
Joanes Dobis  zeptaný od pána Kubíniho o roku a času a... – (atď. o ďalších tých istých desiatich otázkach ako vyššie - poznámka autora M.Ď.)
Mimoriadne zaujímavý text, ktorý z titulu pochopenia treba položiť do osvetľujúceho historického  rámca. V priebehu roka 1721 trikrát vyšetrovaná, pomenujme ju dnešnou terminológiou „kriminálna udalosť“, najvyššími stoličnými (župnými) úradníkmi - po 42 rokoch mala svoj religiózny zmysel a iste bola akcelerovaná politicky. Obdobie a oblasť zmietaná stavovskými povstaniami, konkrétne v inkriminovanom čase (Imrich Tököly 1657-1705) umožňovala vznik udalosti i zločinnej - kriminálnej. Z krívd či nespravodlivostí. Tieto boli neskôr predmetom vyšetrovania, keď Muránsky hrad sa dostal opäť do cisársko – habsburských rúk, najmä však po roku 1720, kedy ho kúpou získal Štefan Koháry, ktorý  upevnil svoj rekatolizačný vplyv na priľahlú časť Gemera. Až vtedy sa začalo vyšetrovanie tejto kritickej udalosti. Niet pochýb o tom, že sa stala, vyšetrovaním  Ratkovčanov sa však nič nezistilo, výpoveďami dokazovali, že farský úrad v Ratkovej bol trvalo obsadený evanjelickými kňazmi. I keď, nedá sa vylúčiť a svedkovia po tak dlhej dobe od príhody nemuseli vedieť, či krátko nebola snaha o obsadenie tohto farského úradu kňazom katolíckym, napr. z  Ratkovskej Lehoty vzdialenej sotva dva kilometre. To sú však len ničím nedoložené indície z neistých dôb stavovských povstaní. Pravdou je i to, že dvaja farári týchto kritických rokov pôsobiaci v Ratkovej boli „vyhnancami“ z bývalých svojich farností (kňaz  Johanes Risius vyhnaný z farnosti štítnickej a Geogius Capiri z farnosti revúckej) z titulu tvrdej rekatolizácie za asistencie úradníka Muránskeho hradu Michala Angela Jacquemonta (r. 1685). Nie je známe ani meno obete. Nevieme, či existujú nejaké archívne stoličné dokumenty o tomto vyšetrovaní z tohto obdobia. Cirkevný historik Ondrej  Šmál sa o ničom nezmieňuje a účinkoval v Ratkovej od r. 1751 až do r. 1766. Domýšľať bolo by nezodpovednou konštrukciou. Fragment rukopisu, ktorý prezentujem v kópii je písaný „ľahkou, vypísanou rukou“, pravdepodobne patríl učiteľovi - rektorovi ratkovskej školy Georgiuosovi Molitorisovi – Wozár, pôsobiacemu v mestečku. O ňom vyššie spomenutý cirkevný historik Ondrej Šmál napísal: “V slávne stolici Kiš Hontskej v osade Brezovo narozen byl v umení literným opevnen sa, predne na Dačov Lome sverenú sobe mládež učil a roku 1709 do Ratkové za správce školy priveden. Za šesnacte let mládež vyučoval. První leta  uradu svého dobre vynakladal, takže i když visitacie v cirkvich konaná byla roku 1712 chvály došel. Ale potom r 1725 ze školy pohnout jsa v dlauhotrvanlivem vyhnanství zustával a sem i tam vyživení své hledal, až potom roku 1753 na Rima Bani život svuj dokonal.“
Čo dodať a ako „trošku poľudštiť“ túto smutnú historickú udalosť? Ako chlapcovi dostalo sa mi k ušiam, že v „Kňazovom potoku“ – názov sa určite traduje od  tejto udalosti, sa vraj niekedy “zjavuje mních s odťatou hlavou“, alebo „kňaz bez hlavy“ v nočnom opare v letných horúčavách alebo v podjesenných hmlách. A vraj, že tam „zabili kedysi dávno nejakého mnícha“. Keď som sa na to pýtal otca, mávol  flegmaticky rukou, povediac - je to hlúposť, stará mama  pripustila, že tiež kedysi ako dievča počula o tom, ale vraj si treba dobre všimnúť kto to hovorí, lebo niekto,  kto si častejšie a viac hrkne slivovice môže tam v hmle a v noci i „satanáša na somárovi vidieť cválať“. Myseľ 6-8 ročného chlapca dokáže dramatický vnem so zimomrivým objatím ovplyvniť, natrvalo si ho uloží a i keď sme sa, chlapci, neďaleko chodievali kúpať do Turca akoby zostal vo mne rešpekt k tejto sotva 100 metrov vzdialenej lokalite, kde potok, v lete sotva potôčik popod cestu smerom na juh z Ratkovej vyúsťuje do Turca. Bolo by úsmevné – nedokázal by som  spočítať, koľkokrát som bezprostredne prešiel okolo Kňazovho potoka, v hmle, v daždi, v noci, v jeseni, v zime - nikdy som neuvidel „mnícha bez hlavy“, ale vždy mimovoľne - tak je to reflexne v ľudskom mozgu - podkôrí zakódované v engramoch, otočil som „účelovo“ zrakom do vchodu úzkeho údolia akoby pochmúrneho ústia chrániaceho nevyriešené tajomstvo dávnej drámy. Čakajúc! Áno, áno, bol to  v čase môjho detstva vlastne už len fragment povesti, doznievajúci, blednúci, miznúci už priam neuchopiteľný, rozpracovaný ľudovými rozprávačmi s patričnou dávkou “konfabulácie“, ktorú už nemal kto udržiavať pri živote. Bola to povesť vychádzajúca zo skutočnej, dnes už zabudnutej udalosti, ktorú už skoro nik neprikrmoval neprirodzenými prvkami fantázie.  Vojna doniesla iné, úplne nové krvavé tragédie a iba sotva 50 - 100 metrov vzdialené od Kňazovho potoka. A po 70-ich rokoch sa už na ne v Ratkovej taktiež takmer zabudlo. Ale, „littera scripta manet“ - v preklade z latinčiny - „napísané zostáva“. A tak je to i v tomto prípade, keď tristoročný rukopis prevraví, keď okrídlená povesť podľahla generačnej korózii v ubiehajúcom čase...
Miroslav Ďurinda,
Košice,  26.2.2013 

Poznámky  autora M.Ď.:
Vyšetrujúci chceli svedkov (vyšetrovaných) upriamiť na dobu – čas - dátum udalosti a preto pripomínajú kométu - išlo o Kirchovu tzv. Veľkú kométu, ktorú v Európe bolo veľmi dobre vidieť v r. 1680 i v našich končinách.
Vyšetrujúci taktiež upriamujú svedkov na tzv. Šopronskú dietu, jednalo sa o Šopronský snem z r. 1681 - mimo iného jednal i o určitých ústupkoch pre protestantov, vyhnanci sa mohli vrátiť - nebol však úplne uplatnený v praxi.
Anno eodem - latinsky znamená - „toho istého roku“. Die - latinsky značí “deň, dňa“.
Šľachtické - zemianske rodiny Kubinyi, Farkaš – v sedemnástom a osemnástom storočí vysokí stoliční úradníci v Gemeri.
Vypočúvaní svedkovia: Klopan Matej, ratkovský richtár v r. 1720-1721, Sucháč Palko, richtár r. 1719-1720, Faluba Michal, richtár pred r. 1720, Mikuláš Eštók, richtár r. 1708, Dobis Janko, richtár pred r. 1700, richtár r. 1714, vicerichtár r. 1720.
Michal Angel Jacquemont bol správca Muránskeho hradu asi v rokoch 1684 – 1689, prenasledoval evanjelikov, vyháňal evanjelických kňazov i učiteľov. V predvoji protireformácie boli rožňavskí jezuiti.

{jcomments on}