najčastejšie americké kovbojky a filmy o indiánoch. V tom čase obdivovaným hrdinom filmov bol slávny pes, vlčiak Rin-tin-tin. Veľmi sme sa zabávali na šľahačkových bitkách vo filmových groteskách, v ktorých účinkovali Chaplin, Laurel a Hardy a ďalší komici. Sála bola vždy plná vďačných divákov.
V tom čase vlastnil pán učiteľ aj 8 mm amatérsku filmovú kameru a nakrúcal okrem svojich príbuzných aj všedné výjavy zo života obce. Tieto zábery sa premietali na záver filmových predstavení. Vzbudzovali mimoriadnu pozornosť divákov, ktorí mali možnosť vidieť sami seba, alebo svojich známych v pohybe na filmovom plátne.
Škoda, že sa zachoval len zlomok týchto filmov. V rámci príprav stretnutia rodákov, krajanov a sympatizantov Ratkovej, ktoré sa konalo 2. septembra 2006 v Ratkovej ma napadlo, že by bolo zaujímavé premietnuť tieto filmové záznamy z rokov 1935-37 účastníkom. Dcéra p. učiteľa Klincka, Anna Bugárová-Klincková z Rimavskej Soboty, bola ochotná požičať tieto filmy na tento účel. Žiaľ, zistili sme, že sú v žalostnom technickom stave, a že sa zachovali len fragmenty filmových pásov.
Ing. Daniel Bőhm sprostredkoval ich prepis na DVD prostredníctvom p. Mareka Šulíka, a tak sa zachránilo aspoň torzo z týchto pre nás krajanov vzácnych, 60 rokov starých filmových záberov z Ratkovej. Neúplné útržky filmových pásov tvorili zmes rodinných a obecných udalostí, preto sme vybrali časti všeobecné a pokúsili sme sa ich ozvučiť a okomentovať. Pre miestnych divákov je takto upravený 12 minútový film zaujímavejší. Robili sme to v domácich podmienkach na bežnom PC.
Dokument je určený pre archív novozaloženého občianskeho združenia „Naša Ratková“, ktoré nemá prostriedky na profesionálne spracovanie tohto dokumentu lokálneho významu.
P.S.:
Tieto spomienky a úvahy okrem občianskeho združenia „NAŠA RATKOVÁ“ posielam s jednou našou nahrávkou CD p. Marekovi Šulíkovi, ako poďakovanie a dôkaz, že vďaka jeho aktivite pri záchrane starých amatérskych filmov sme získali pre nás rodákov vzácny lokálny filmový dokument."
Vojtech Bradovka
{jcomments on}
utorok, 28 február 2012 17:10
Vzácny filmový dokument z Ratkovej je vo videogalérii stránky Maj Gemer Doporučený
Napísal(a) Vojtech Bradovka
Videogaléria stránky Maj Gemer je obohatená ďalším zaujímavým príspevkom. Pričinil sa o to pán Vojtech Bradovka (*1925) z Nadabuly zdigitalizovaným dokumentárnym 8 mm filmom Ratková z roku 1935-1937. Nakrútil ho vtedajší učiteľ pán Ján Klincko. S dovolením pána Bradovku teraz uverejňujem k nemu aj jeho spomienky, ktoré sú tiež na stránke mojaratkova.weblahko.sk pod titulkom Pán učiteľ Ján Klincko (1884-1964) a jeho filmové dokumenty o Ratkovej. "Prvé filmové premietanie v Ratkovej zorganizoval učiteľ ľudovej školy pán Ján Klincko v roku 1935. Vlastnil premietací prístroj na8 mm neozvučený film. Premietanie sa konalo v sále mestského domu. Premietali sa
Zverejnené v
Ratková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a