predchádzal záchranný archeologický výskum vykonaný v roku 2014 pod jej základmi v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, počas ktorého neboli zistené žiadne nálezy. Súbežne s výstavbou prebehli aj dve brigády dobrovoľníkov z rôznych obcí regiónu Malohont, ktorí pomohli pri vyčistení lokality Maginhradu.
Ešte predtým v roku 2011 tu bola osadená schránka s vrcholovou knihou a lavička, o čo sa pričinili aktívni občania obce Veľké Teriakovce. Odvtedy tu boli okrem návštev zaznamenané aj jednotlivé kroky vedúce k výstavbe rozhľadni od jej zamerania v roku 2012, cez začiatok realizácie projektu až po jej výstavbu. Vzhľadom na to, že je Maginhrad archeologickou lokalitou, bola pri výstavbe murovanej časti rozhľadne použitá lesná lanovka a pri prevoze drevených konštrukcií pomáhal vrtuľník.
Projekt výstavby rozhľadne bol po prvýkrát predložený v roku 2012, vyšlo to až na tretíkrát v roku 2014, nakoľko išlo o projekt spolupráce, ktorý musel byť schválený na slovenskej aj na českej strane. Súčasťou projektu je aj výstavba rozhľadne na Laze Slopovo v Klenovci či vydanie propagačných materiálov.
Výstavba rozhľadne Maginhrad bola realizovaná Miestnou akčnou skupinou MALOHONT v rámci projektu česko - slovenskej spolupráce, ktorý bol spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka SR, zo štátneho rozpočtu SR, z rozpočtu obce Veľké Teriakovce a Miestnej akčnej skupiny MALOHONT.
Archeologický výskum pod základmi rozhľadne a brigády dobrovoľníkov boli realizované s podporou Nadácie Orange.
Informácie na webstránke MAS www.malohont.sk, alebo na mailovej adrese
Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT
[cincopa AQLAckcC3nJD]

































Rozhľadňa Maginhrad, ktorá leží 1,5 km juhovýchodne od obce Nižný Skálnik v nadmorskej výške 429 m n.m., bude v sobotu 20. júna 2015 oficiálne otvorená. Okrem rozhľadne ponúknu výhľad z vtáčej perspektívy aj vyhliadkové lety vrtuľníkom, ktorý bude poobede štartovať zo Salaša pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a