nám hovorí:
Ja som Boh, ktorý sa stal človekom. Chcem vám dokázať, že som Láska, že vás milujem....
....a v duchu Vianoc a Božej lásky sme si aj v obci Honce pripomenuli vianočný čas. O spestrenie vianočných služieb božích sa postarali aj naše deti, ktoré svojimi básničkami a piesňou potešili všetkých prítomných.
Rovnako sviatočným spestrením bolo aj vystúpenie nášho dedinského ženského spevokolu, ktorý v novembri oslávil svoje prvé výročie vzniku. Spevokol, ktorý reprezentuje našu obec pri veselých či smutných udalostiach. Verím, že všetci občania sme pyšní na to, že aj v našej obci máme šikovných ľudí, ktorí dokážu veľké veci a hlavne ľudí, ktorí majú chuť niečo dokázať. Držme si prsty, aby tá chuť "do práce"zostala aj naďalej a nadchla aj tých ostatných pre dobrú vec.
Text a foto: Janka Hricová
{gallery}kultura/vianocne/hc{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 26 december 2010 21:55
Vianoce mali svoje magické čaro osláv i v Honciach na hornom Gemeri Doporučený
Napísal(a) Janka Hricová
"Keď Štedrý večer do saní sadne, nenechá smutné miestočko žiadne.
Na sivú hlinu koberce stelie, utkané z vločiek, iskrivo biele.
Pripína hviezdy na vetvy smrekov, deti v sne plaví voňavou riekou.
Mladých i starých dojme a vzruší. Potom sa ticho privraví k duši:
Otvorte dvere Kráľovi kráľov! On plní všednosť radosťou stálou.
V hlbine srdca urobí divy, - aby svet znova nezostal sivý."
Vianoce sú tým najobdivuhodnejším sviatkom, aký existuje. Sú prekvapením, ktoré Boh pripravil ľuďom - živý a všemocný Boh tu ukazuje plnosť svojho milosrdenstva tým, že sa stáva celkom malým a slabým. Stvoriteľ sa tak vydáva svojmu stvoreniu. Dieťa Vianoc
Zverejnené v
Honce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a