Neraz zabudnutá pesnička o nej ožíva. V mysliach nám utkveli niektoré, čo nám spievali mamy, keď nás brávali k riečke, potoku a dreveným piestom do rytmu klepkávali po odevoch či pokrovcoch na kameňoch, aby sme v rodine čistí, zdraví boli. Aj vyplakávali sme opraté v tečúcej vodičke a riečka všetko nečisté, zlé odplavila.
,,Pod Muráňom stojí lipka zelená, pod ňou tečie tá vodička studená. Kto z tej vody piť bude, mrcha ženu mať bude a z tej ženy nikdy dobrá nebude!“ – zanôtili ženičky. ,,No toto tak nenechám!“ a priamo z Muránky prišla rada nešťastnému mládencovi:
,,Neboj sa ty, šuhajíčku, žeby zlej, len sa napi tej vodičky studenej. Budeš ty mať ženičku, červenú ak ružičku, čo ti bude verná tvojmu srdiečku!“
Parobok neváhal, poslať pytačov do rodiny dievčaťa, ktoré si vyvolil a možno dodnes s láskou píjava čistú muránsku vodu. Pri
muránskych bujných vodách, pôtočikoch i udržiavaných studničkách sa určite zrodili mnohé piesne, a nielen veselé, ale aj presiaknuté bolesťou!
,,Pod Muráňom v tej doline, hej, čierny havran vodu pije... Pije ju on vo veľkom žiaľu, že mu milá v cudzom kraju...“
Zarmútená Muránka azda žiali až dodnes, že naša mlaď opúšťa svoj domov, rodný kraj. Záverom a do tretice ešte slová od našich milovaných prameňov, ktorými takmer pred 70 rokmi (1954) privítali v Muráni folkloristky nášho prvého lekára MUDr. Františka Drába v zriadenom zdravotnom stredisku na Novej ulici a počastovali ho čistou pramenitou vodou:
,,Kto sa raz napije tej Muránskej vody, nechce ísť z Muráňa, pre Muráň sa zrodil!“
-RS-
Fotografiu z roku 1970, na obrázku vpravo hore, Muránskym novinám ponúkla pani Želmíra Fabová – Pálová z Muránskej Lehoty. Vtedy MUDr. František Dráb vyzval dobrovoľných darcov krvi z Piloimpregny Muráň k odberu. Na priloženom zábere je časť členov miestnej organizácie Československého Červeného kríža v Muráni, ktorým tiež patrila vďaka nemocných – odkázaných na liek najcennejší. V prvom rade zľava: p. Albínyová, Ferenčíková, Austová, Olejníková, Uhliarová, Beňová, Halušková, Pálová, Rusníková. Pod nimi zľava: p. Bábeľa, Majerčík, Senko a Beňo. Medzi uvedenými darcami krvi čestné miesto zastáva pani MARTA HALUŠKOVÁ, ktorá svoju krv darovala 42 krát, z toho 3 krát priamo na výzvu telegramom. Jej vzácna krvná skupina je nulka. Medzi jej ocenenia patrí odznak – kvapka krvi, je držiteľkou Janského plakety za najvyšší odber krvi. Text: Adela Michalská.
(Zdroj: muránske noviny č.4/2023)
Poznámka MG:
V 3. čísle Muránskych novin z roku 2015 je uverejnená i milá Spomienka, ktorá približuje manželov Drábovcov o ich spoločnom pôsobení ako lekárov na Gemeri, najmä v Muráni a v Revúcej. Autorka, ktorá je podpísaná skratkou -RS- na 8. stránke novín o.i. napísala:
Manželia - lekári MUDr. František a MUDr. Viera Drábovci prišli z východného Slovenska do Muráňa v roku 1954, keď bolo zriadené zdravotné stredisko na Novej ulici. V jeho priestoroch našli aj ubytovanie a v Muráni sa im narodili dve dcéry Beátka a Juditka (teraz Kochjarová). Štvorčlenná rodina sa neskôr presťahovala do Revúcej, ale s priateľmi a známymi z Muráňa Drábovci aj naďalej radi udržiavali kontakt. MUDr. Dráb pôsobil v našej obci ako obvodný lekár až do konca svojho života. Mnohí pacienti a členovia Červeného kríža si na tohto skvelého človeka spomínajú s úctou, vďační za jeho ľudský prístup ku všetkým ľuďom - nemocným z Muráňa a okolitých obcí. Pani doktorka Drábová najprv pracovala ako obvodná detská lekárka v Revúcej, ale neskôr sa špecializovala na odbor detský kardiológ. V revúckej nemocnici pôsobila až do odchodu na dôchodok. Citlivo, zodpovedne a láskyplne pristupovala ku všetkým svojim maličkým i väčším pacientom, ktorých trápilo srdiečko. Rodičia sa k nej utiekali s veľkou dôverou a nádejou. … Pani Eva KOTERBOVÁ:„Keď sme boli 5. februára 2015 zagratulovať pani doktorke k 80. narodeninám, ešte sme netušili, že naše stretnutie s ňou je posledné. Celý život liečila detské srdiečka a nakoniec ju zradilo to vlastné.
Na obrázku vpravo: vrchný rad zľava - B. VROBLOVÁ, MUDr. V. DRÁBOVÁ, R. CVERNOVÁ, E. ORDZIAKOVÁ, MUDr. E. UHRINOVÁ, E. KVOVAČKOVÁ, M. KOVALANČÍKOVÁ, dolný rad - M. BURJAKOVÁ, E. KOTERBOVÁ, MUDr. O. VIESTOVÁ, D. ŠTEMPELOVÁ, MUDr. R. GREGOROVÁ. Foto: archív E.K.
Uverejnené so súhlasom autorky príspevku -RS-


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a