Alebo MIROSLAVA ANGIE LAŠŠÁKOVÁ píše: „Muránčania nabudúce nám urobte turistiku po všetkých tých krásach, lebo krčmu už poznáme dokonale.“ Neviem, kto to je, ale turistiku si môže dotyčná osôbka zorganizovať sama. JÁN HRBÁĽ (ČORÍK) má zverejnené tiež krásne zábery. Pozerám a pripadám si, ako keby som sa prechádzala v prírode ja. ALENKA HRIVNÁKOVÁ – dcéra mojej bývalej, dnes už, žiaľ, nežijúcej spolužiačky a kamarátky z detstva Gitky, zverejňuje veľa krásnych vecí. Píše: „ Ďakujem všetkým, ktorí sa tu pripojili a ktorí Muráň milujú... ďakujem za všetky krásne fotky...“Mimochodom, aj Muránske noviny čítam hlavne na internete. U mamy si ich stíham len prelistovať.
S facebookom sa mi zdá byť svet oveľa menší, aj Muráň je bližšie, nech som kdekoľvek. Web stránka Muráňa slúži aj nám – žijúcim mimo diania obce. Viem, že internet by zvládla aj moja mama žijúca v Muráni. Mám prehľad, kedy a aký odpad sa vyváža, či máme zaplatený cintorínsky poplatok, aké akcie boli - budú v obci, môžem napísať mail na obecný úrad, ak by bolo treba niečo zistiť, vyriešiť.Každý deň, keď si sadám v tichu skorého rána alebo neskoro večer po práci k počítaču, pripájam sa na facebook, a tak sa dozvedám o ľuďoch „patriacich“ k Muráňu.
Moja celoživotná kamarátka Bejča – BEA HRUŠKOVÁ (VRABCOVÁ) stihne takto každému z nás - priateľov gratulovať k rôznym sviatkom takmer vždy prvá. DANIEL VRBJAR nám v jednom zo svojich krásnych albumov priblížil rodeo. Má tam aj spolužiaka PAĽKA HLODÁKA, autora krásnych kníh s historickou tematikou. Odporúčam ich!
Rodina KOVÁČIKOVCOV – ich pobyt v obci bol spojený hlavne s lesným závodom.
Najstarší syn Miroslav (žijúci v Prešove) sleduje dianie ako ja, dvojičkám Lucke a Zuzke prajem veľa zdravia. S OĽGOU DÁVIDOVOU som sa nestretla celú večnosť, poznám však aj jej dcéru, syna, videla som tetu Dávidovú.A ešte napr. Vladimír Havlík (žijúci v Martine) vraj časť leta strávil na švajčiarskom jazere. Alebo susedu v Muráni Jaričku Labošovú Nociarovú, hoci nás delí len drevený plot, nestretnem celé týždne, no facebook mi toho povie – ukáže oveľa viac.
Môžete namietať, že sa niekomu „hrabem“ v súkromí. Kto pozná, ako fungujú sociálne siete, vie, že každý zverejní len to, čo môžu vidieť iní ľudia. Inak si môže informácie či fotky zablokovať. Ak som niekoho inšpirovala, odporúčam pozrieť penzión, motorest, rodeo. Mimochodom práve rodeo v súčasnej dobe reprezentuje Muráň najviac zo všetkého. Mladých, aj skôr narodených. Dúfam, že mi menovaní odpustia, nemám ich súhlas, aby som o nich písala.
Mgr. Katarína Magyarová,
Banská Bystrica
(Zdroj Muránske noviny č.1/2012)
{gallery}obsah/muran/fejsbuk{/gallery}
{jcomments on}

































Väčšina skôr narodených mi (dúfam) pre páči – odpustí, že tak trochu netuší, o čom píšem, čo chcem povedať, a možno ani nebude čo prepáčiť. Jednoducho sa mi žiada začať slovami starších: „... a šo je to ten fejsbúk?“ Prvé, čo ma napadlo: „Mladší asi väčšinou vedia.“ Vlastne nielen mladší, už a veľa nás „zrelších“ vie, o čom asi bude reč. Moji rovesníci tiež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-