Alebo MIROSLAVA ANGIE LAŠŠÁKOVÁ píše: „Muránčania nabudúce nám urobte turistiku po všetkých tých krásach, lebo krčmu už poznáme dokonale.“ Neviem, kto to je, ale turistiku si môže dotyčná osôbka zorganizovať sama. JÁN HRBÁĽ (ČORÍK) má zverejnené tiež krásne zábery. Pozerám a pripadám si, ako keby som sa prechádzala v prírode ja. ALENKA HRIVNÁKOVÁ – dcéra mojej bývalej, dnes už, žiaľ, nežijúcej spolužiačky a kamarátky z detstva Gitky, zverejňuje veľa krásnych vecí. Píše: „ Ďakujem všetkým, ktorí sa tu pripojili a ktorí Muráň milujú... ďakujem za všetky krásne fotky...“Mimochodom, aj Muránske noviny čítam hlavne na internete. U mamy si ich stíham len prelistovať.
S facebookom sa mi zdá byť svet oveľa menší, aj Muráň je bližšie, nech som kdekoľvek. Web stránka Muráňa slúži aj nám – žijúcim mimo diania obce. Viem, že internet by zvládla aj moja mama žijúca v Muráni. Mám prehľad, kedy a aký odpad sa vyváža, či máme zaplatený cintorínsky poplatok, aké akcie boli - budú v obci, môžem napísať mail na obecný úrad, ak by bolo treba niečo zistiť, vyriešiť.Každý deň, keď si sadám v tichu skorého rána alebo neskoro večer po práci k počítaču, pripájam sa na facebook, a tak sa dozvedám o ľuďoch „patriacich“ k Muráňu.
Moja celoživotná kamarátka Bejča – BEA HRUŠKOVÁ (VRABCOVÁ) stihne takto každému z nás - priateľov gratulovať k rôznym sviatkom takmer vždy prvá. DANIEL VRBJAR nám v jednom zo svojich krásnych albumov priblížil rodeo. Má tam aj spolužiaka PAĽKA HLODÁKA, autora krásnych kníh s historickou tematikou. Odporúčam ich!
Rodina KOVÁČIKOVCOV – ich pobyt v obci bol spojený hlavne s lesným závodom.
Najstarší syn Miroslav (žijúci v Prešove) sleduje dianie ako ja, dvojičkám Lucke a Zuzke prajem veľa zdravia. S OĽGOU DÁVIDOVOU som sa nestretla celú večnosť, poznám však aj jej dcéru, syna, videla som tetu Dávidovú.A ešte napr. Vladimír Havlík (žijúci v Martine) vraj časť leta strávil na švajčiarskom jazere. Alebo susedu v Muráni Jaričku Labošovú Nociarovú, hoci nás delí len drevený plot, nestretnem celé týždne, no facebook mi toho povie – ukáže oveľa viac.
Môžete namietať, že sa niekomu „hrabem“ v súkromí. Kto pozná, ako fungujú sociálne siete, vie, že každý zverejní len to, čo môžu vidieť iní ľudia. Inak si môže informácie či fotky zablokovať. Ak som niekoho inšpirovala, odporúčam pozrieť penzión, motorest, rodeo. Mimochodom práve rodeo v súčasnej dobe reprezentuje Muráň najviac zo všetkého. Mladých, aj skôr narodených. Dúfam, že mi menovaní odpustia, nemám ich súhlas, aby som o nich písala.
Mgr. Katarína Magyarová,
Banská Bystrica
(Zdroj Muránske noviny č.1/2012)
{gallery}obsah/muran/fejsbuk{/gallery}
{jcomments on}
































Väčšina skôr narodených mi (dúfam) pre páči – odpustí, že tak trochu netuší, o čom píšem, čo chcem povedať, a možno ani nebude čo prepáčiť. Jednoducho sa mi žiada začať slovami starších: „... a šo je to ten fejsbúk?“ Prvé, čo ma napadlo: „Mladší asi väčšinou vedia.“ Vlastne nielen mladší, už a veľa nás „zrelších“ vie, o čom asi bude reč. Moji rovesníci tiež.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.