Málokto z našich občanov vie, že na muránskom cintoríne odpočíva významná osobnosť – v mnohých krajinách oceňovaný výtvarník Ladislav Vereb – Danielik. Využila som preto návštevu akademického maliara Jozefa Beňu v Muráni, ktorý v roku 2001 získal cenu starostu obce za monumentálnu tvorbu, maľbu a knižnú ilustráciu a poprosila som ho, aby nám predstavil tohto výtvarníka, nakoľko sa hlásil k priateľstvu s ním.V roku 1968 emigroval do Švajčiarska a usadil sa v Birsfeldene, kde zo začiatku pracoval v podniku na výrobu farieb.
L. V. Danielik zo začiatku maľoval akvarely a olejomaľby. Od 70. rokov pracoval s umelou hmotou. Rád experimentoval, a tak vyvinul a vynašiel nové postupy. Stal sa odborníkom na modelovanie umelých plastík a obrazov. Tak sa začala jeho veľká kariéra, otvoril si stálu výstavu svojich obrazov, organizoval kolektívnu výstavu. K svojmu umeleckému menu L. V. Danielik vždy pripisoval „z Muráňa” – hrdo sa hlásil k svojej rodnej obci. Zachovala sa aj korešpondencia v rodine Beňovcov na nižnom konci, kde okrem iného píše, že vo svete sa cíti šťastný, že sa mu plány daria, čo hľadal, to našiel a čas to dorieši..
V roku 1976 získal veľkú cenu Francúzska – striebro a diplom, v roku 1977 veľkú Belgicko–španielsku cenu – zlatú a diplom, v Paríži významnú cenu Rubensovu a stal sa čestným členom akadémie humánnych vied. Tých ocenení bolo stále viac a viac. Cítil sa veľmi zaneprázdnený, ale šťastný. Celá jeho tvorba má svoju zreteľnú myšlienku, symboliku a význam. Výtvarník rieši svoje neduhy a krivdy, ktoré cíti a dáva im podoby. Z jeho tvorby (umelá hmota) možno spomenúť: Modré tiene, Eufória mora a slnka, Postava, Rozhovor s Irenou, Tri postavy, Frieden (Mier).Predpokladám, že obrazy L.V. Danielika v Muráni nikto nevlastní a pre Muránčanov je tento autor takmer neznámy. Vo svete sa však preslávil a zaslúži si našu úctu a uznanie za šírenie dobrého mena svojou výtvarnou tvorbou. Zomrel 6. apríla 1992 v Birsfeldene vo Švajčiarsku a urna s jeho pozostatkami bola uložená na muránskom cintoríne.
Adela Michalská
{gallery}obsah/muran/danielik{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.