zvony“,
ktorej autorom je muránsky rodák PhDr. František Bábela žijúci t.č. v Tisovci.
Preplnená sála obradnej siene obecného úradu bola svedkom dojímavého rozprávania, recitácie vlastných veršov a dokonca zaspievania slávnej piesne Ave Mária 87 ročným autorom tejto publikácie. Obdivovali sme jeho úžasnú pamäť, z ktorej sa vynárali spomienky na prežité chvíle v početnom rodinnom kruhu, spomienky na kruté vojnové zimné januárové dni, keď sa ukrývali v okolitých lesoch Voniacej a Kľaku. Vtedy mal 17 rokov. V prvých dňoch slobody mu bolo súdené odprevadiť na večnosť zabitých kamarátov, ktorí ležia na muránskom cintoríne.
Mnohým z nás vyhŕkli slzy, keď spomínal na bezhraničnú finančnú podporu svojich bývalých žiakov na vydanie mnohých jeho publikácií a zbierok veršov. Dve z nich zarecitovali prítomná tajomníčka oblastného výboru v Rožňave Irenka Lacková a predseda ZO Jožko Kubaško.
Celú akciu sprievodným slovom moderovala pani Darinka Korimová,
ktorá požiadala o pokrstenie knihy voňavou borovicovou halúzkou starostu obce Ing. Romana Goldschmidta, Ing. Norberta Lacku a jeho manželku Irenku a Jozefa Kubašku. Krstní rodičia za zložitých podmienok sa v mene oblastného výboru podujali na vydanie tejto 235 stránkovej publikácie doplnenej dobovými fotografiami. Publikácia tohto diela čakala dlhých 25 rokov na svoje vydanie, ktoré podporili aj grafickou úpravou pán Dušan Dubovský, Pavol Ferdinandy a Ing. Maroš Detko. Aj im patrí naše uznanie a poďakovanie, ktorého sa všetkým zainteresovaným dostalo pri autogramiáde. O presun autora s podlomeným zdravím sa postaral pán Mgr. Milan Kvetko. Prípravu do tlače zabezpečoval p. Roman Kováč z tlačiarne Roven v Rožňave.
Celé podujatie bolo skutočnou ozdobou spomienky na prichádzajúcu slobodu v januári spred 70 rokov.
Ján Debnár a Jozef Kubaško
|
František Bábela
Tvrdiť, že vieme všetko o ľuďoch, s ktorými sa stretávame denne, je odvážne! Sme presvedčení, že dokonale poznáme členov svojej rodiny? Aj tí nás neraz prekvapia skrytou skutočnosťou. Život našich susedov tiež býva zahalený rodinným tajomstvom, ktoré napokon len akoby náhodou preniklo za hranice plotov. Ešte menej vierohodné je presvedčenie, že naši rodáci nás už ničím nemôžu prekvapiť, hoci takmer jednoznačne platí, že „doma nie je nikto prorokom...“ A predsa, hoci človeka mnoho rokov poznáme, vnímame fakty o jeho živote rôzne, rôzne danosti a súvislosti, objavíme zrazu, často nečakane, že je čímsi výnimočný, že už dávno ocitol sa vo sfére ľudskej nevšednosti. |
Aj PhDr. František Bábela (1928) akoby sa dokonale zoznámil sám so sebou až na dôchodku. On sa totiž o vlastnú literárnu tvorbu pokúsil takmer sedemdesiattriročný. A našiel sám seba v poézii, próze a esejách. PhDr. František Bábela sa narodil v Muráni v rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA |
POŠEPKY, NOČNÉ BÁSNE, PLAKAŤ DO BÁSNÍ. Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie Kroniky mesta Tisovec. Teší sa z pravidelných stretnutí svojich bývalých žiakov zo stredného a východného Slovenska, tiež už dôchodcov - aj niekoľkokrát v jeho bydlisku v Tisovci, ktorí sponzorujú edíciu jeho knižiek. Jeho niektoré básne boli dokonca zhudobnené. Prof. Juraj Hatrík - významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku pod názvom Tri venovania - Triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásky, Stopy a Nezabudol som) vytvoril v roku 2008. Boli uvedené aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009. Autor skladieb rodáka z Muráňa - pedagóga Františka Bábelu nazval charizmatickou osobnosťou Tisovca. |
[cincopa A0HAhRcY0mWB]
{jcomments on}

































Odbitím 14. hodiny na impozantnej veži kostola v Muráni sa 26. januára 2015 začala dôstojná spomienková oslava oslobodenia obce spod nacistickej nadvlády, ktorú zorganizovalo vedenie obce v spolupráci so základnou organizáciou SZPB (odbojárov) a miestnym speváckym súborom Levenda. Oslava sa konala pred Obecným úradom v pamätný deň oslobodenia obce.
rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a