zvony“,
ktorej autorom je muránsky rodák PhDr. František Bábela žijúci t.č. v Tisovci.
Preplnená sála obradnej siene obecného úradu bola svedkom dojímavého rozprávania, recitácie vlastných veršov a dokonca zaspievania slávnej piesne Ave Mária 87 ročným autorom tejto publikácie. Obdivovali sme jeho úžasnú pamäť, z ktorej sa vynárali spomienky na prežité chvíle v početnom rodinnom kruhu, spomienky na kruté vojnové zimné januárové dni, keď sa ukrývali v okolitých lesoch Voniacej a Kľaku. Vtedy mal 17 rokov. V prvých dňoch slobody mu bolo súdené odprevadiť na večnosť zabitých kamarátov, ktorí ležia na muránskom cintoríne.
Mnohým z nás vyhŕkli slzy, keď spomínal na bezhraničnú finančnú podporu svojich bývalých žiakov na vydanie mnohých jeho publikácií a zbierok veršov. Dve z nich zarecitovali prítomná tajomníčka oblastného výboru v Rožňave Irenka Lacková a predseda ZO Jožko Kubaško.
Celú akciu sprievodným slovom moderovala pani Darinka Korimová,
ktorá požiadala o pokrstenie knihy voňavou borovicovou halúzkou starostu obce Ing. Romana Goldschmidta, Ing. Norberta Lacku a jeho manželku Irenku a Jozefa Kubašku. Krstní rodičia za zložitých podmienok sa v mene oblastného výboru podujali na vydanie tejto 235 stránkovej publikácie doplnenej dobovými fotografiami. Publikácia tohto diela čakala dlhých 25 rokov na svoje vydanie, ktoré podporili aj grafickou úpravou pán Dušan Dubovský, Pavol Ferdinandy a Ing. Maroš Detko. Aj im patrí naše uznanie a poďakovanie, ktorého sa všetkým zainteresovaným dostalo pri autogramiáde. O presun autora s podlomeným zdravím sa postaral pán Mgr. Milan Kvetko. Prípravu do tlače zabezpečoval p. Roman Kováč z tlačiarne Roven v Rožňave.
Celé podujatie bolo skutočnou ozdobou spomienky na prichádzajúcu slobodu v januári spred 70 rokov.
Ján Debnár a Jozef Kubaško
|
František Bábela
Tvrdiť, že vieme všetko o ľuďoch, s ktorými sa stretávame denne, je odvážne! Sme presvedčení, že dokonale poznáme členov svojej rodiny? Aj tí nás neraz prekvapia skrytou skutočnosťou. Život našich susedov tiež býva zahalený rodinným tajomstvom, ktoré napokon len akoby náhodou preniklo za hranice plotov. Ešte menej vierohodné je presvedčenie, že naši rodáci nás už ničím nemôžu prekvapiť, hoci takmer jednoznačne platí, že „doma nie je nikto prorokom...“ A predsa, hoci človeka mnoho rokov poznáme, vnímame fakty o jeho živote rôzne, rôzne danosti a súvislosti, objavíme zrazu, často nečakane, že je čímsi výnimočný, že už dávno ocitol sa vo sfére ľudskej nevšednosti. |
Aj PhDr. František Bábela (1928) akoby sa dokonale zoznámil sám so sebou až na dôchodku. On sa totiž o vlastnú literárnu tvorbu pokúsil takmer sedemdesiattriročný. A našiel sám seba v poézii, próze a esejách. PhDr. František Bábela sa narodil v Muráni v rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA |
POŠEPKY, NOČNÉ BÁSNE, PLAKAŤ DO BÁSNÍ. Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie Kroniky mesta Tisovec. Teší sa z pravidelných stretnutí svojich bývalých žiakov zo stredného a východného Slovenska, tiež už dôchodcov - aj niekoľkokrát v jeho bydlisku v Tisovci, ktorí sponzorujú edíciu jeho knižiek. Jeho niektoré básne boli dokonca zhudobnené. Prof. Juraj Hatrík - významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku pod názvom Tri venovania - Triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásky, Stopy a Nezabudol som) vytvoril v roku 2008. Boli uvedené aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009. Autor skladieb rodáka z Muráňa - pedagóga Františka Bábelu nazval charizmatickou osobnosťou Tisovca. |
[cincopa A0HAhRcY0mWB]
{jcomments on}


































Odbitím 14. hodiny na impozantnej veži kostola v Muráni sa 26. januára 2015 začala dôstojná spomienková oslava oslobodenia obce spod nacistickej nadvlády, ktorú zorganizovalo vedenie obce v spolupráci so základnou organizáciou SZPB (odbojárov) a miestnym speváckym súborom Levenda. Oslava sa konala pred Obecným úradom v pamätný deň oslobodenia obce.
rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-