S veľkou radosťou medzi sebou privítali svojho obľúbeného pána učiteľa JÁNA DOVALU (nar. r. 1925) – vtedy slovenčinára, dejepisára a zástupcu riaditeľa, v obci známeho aj ako kronikára a dobrého priateľa pána farára Antona Macáka. Vo svojej bývalej 9. triede, ktorá sa v čase obeda menila na školskú jedáleň, sa spolužiaci zoznamovali s rôznymi vzájomnými životnými príbehmi, nazreli do svojich osudov, do smutných chvíľ i najšťastnejších rokov.
V obecnej obradnej sieni matrikárka p. Alena Vrbjarová predstavila jubilujúcich absolventov ZDŠ starostovi obce Muráň Ing. Romanovi Goldschmidtovi. Jeho slávnostne znejúce slová i vzácne darčeky a tiež ľúbezné piesne mužsko – ženskej skupiny Levenda evokovali v nich spomienky na školské roky v Muráni, na pohodu v rodičovských príbytkoch, na vlastnú rozkvitajúcu mladosť a šťastie, ktoré nachádzali v rodnom kraji.
Stretnutie v súčasnosti 65 ročných spolužiakov pokračovalo v začatom spomienkovom duchu v priestoroch penziónu Lykovec.Uvedení žiaci muránskej školy si s úctou a láskou spomínajú na svojich učiteľov od prvého až po deviaty ročník. (Žiaci z okolia nastúpili až od 5. ročníka). V prehľade sú to: riaditelia školy - Anton SEKERKA a Pavel MARTINOVE, učitelia – Gizela STEINEMANOVÁ, Gabriela PALUŠOVÁ, Gabriela IŽOVÁ, Anton JACKO, Mária ANTALÍKOVÁ, Július GAJDOŠ, Ján GALOVIČ, Juraj HANUŠTIAK, Ján DOVALA, manželia Anna a Ján VAVREKOVCI, Ružena ŠTEFANKOVÁ, Helena IVANČOVÁ, Jurina VIŠTIAKOVÁ, Ema JANKOVÁ, Božena PETALÍKOVÁ a Anna LOJKOVIČOVÁ.
Všetkým absolventom, ktorí si v školskom roku 2011/2012 pripomenuli polstoročie od ukončenia povinnej školskej dochádzky, prajeme hlavne dobré zdravie, šťastie a pohodu vo svojich rodinách, aby ani na ďalšom školskom stretnutí žiaden z nich nechýbal!"
-RS-
{jcomments on}





























Obľúbené Muránske noviny vo svojom štvrtom tohtoročnom čísle pripomenuli svojim čitateľom o.i. aj to, že súčasní muránski 65-níci absolvovali v roku 1962 Základnú deväťročnú školu. Pýši sa ním aj článok, ktorý je uverejnený v novinách pod titulom Ubehlo už polstoročie... Prečítajte si ho aj na našej stránke.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.