zdôveruje svojim priaznivcom s uverejnenými príbehmi o tom, ako sa dostala na sklonku svojho nie jednoduchého života k písaniu, keď spomína: „Vychádzali mi od srdca tak, ako som to cítila a sú o tom, čo som si zapamätala, i o tom, čo mi rozprávala moja mama a všetci, ktorí vtedy so mnou žili.“ Môžem k tomu doložiť i jej túžbu, aby sa o tom dozvedeli všetci, ktorí sa narodili po nás, i tí, ktorí na svet ešte len prídu. Aby sa dozvedeli ako dakedy žili ľudia, aký bol ich život, ich práca, čo všetko robili. Aby sa takto udržali aj zvyky, obyčaje, hry, piesne, udalosti a rozprávky, ktoré sa na dedine udiali a zachovali. "Veď o kom a o čom budú rozprávať svojim deťom, keď sa to nedozvedia od nás?" – pýta sa nás všetkých vo svojom slove na úvod.
Pekne viazaná a s bohatým fotografickým materiálom a maľbami skrášlená kniha Emílie Ivanovej, rod. Nemcovej "Žila som s nimi" má 167 strán. Vydala ju spoločnosť Roveň z Rožňavy a vytlačil ju Alfaprint, s. r. o v Martine. Na to, aby ste sa s knihou zoznámili je k dispozícii ešte niekoľko výtlačkov. Radi vám ju na dobierku pošlú, ak napíšete svoju požiadavku na adresu: Emília Ivanová, rod. Nemcová, Gočovo 127, 049 27 Vlachovo.
MG - Ondrej Doboš
Emília Ivanová, rod. Nemcová: RUSADLIE ZA MOJEJ MLADOSTI
|
Zlá je, milí, zlá je na nás novina, s tich stromšekóu, tot najkrajší vischíná, ked vischíná, nech vischne od korena, sama si si, mojä milá príčina.
Sama si si, milá mojä, sama si, švárnich chlapcóu z vešera púščäla si. Vet som jä ich nepúščäla pre zlú vec, len pobozkat mojo líško a íst preč. (ľudová pieseň) Na záver stavania májov postavili parobci aj jeden veľký, ozdobený farebnými pantlíkami, na moste pri šetierni. Robili tak z úcty k všetkým vlachovským ženám a devám. Nezabudli po jednom máji postaviť aj pred farou a pri vstupe do kostola. Neskôr sa namiesto brezy nosili kvety. Na druhý deň, vo svätodušnú nedeľu ľudia išli do kostola za zvuku zvonov ozývajúcich sa z kostolnej veže. Celé rodiny obdivovali postavené máje, brezy, javore, či smreky pri každom dome, kde bývali dievky. V niektorých oknách boli vystavené aj ozdobné kvetinové koše s krásnymi kvetmi, hortenziami.
Všetci spoločne sme išli popred faru cez lavičku ponad potok vedľa školy. Keď sme vystúpali hore schodmi a prešli cez bráničku, dostali sme sa do nádherne vyzdobeného kostola, ktorý voňal po smrekových vetvičkách. Oblečení sme boli v krásnych sviatočných krojoch s pobožnou knižkou – Tranosciom v ruke. Podľa vrúcneho spevu, ktorý sa niesol celým kostolom bolo cítiť, že Duch Svätý vstúpil do našich sŕdc a Božia prítomnosť bola s nami. Po skončení služieb Božích sme si pred kostolom navzájom popriali požehnané sviatky a pomaly sa rozchádzali do svojich príbytkov, aby sme mohli prežívať toto sviatočné popoludnie so svojou rodinou. Tento svätodušný deň bol pre všetkých balzamom na dušu, naplnený láskou, radosťou, zdravím a Božím požehnaním. Mladí ho ukončili na bále pri muzike a tanci, starší doma so spevom nábožnej piesne:
Duchu Svätý, daj lásky, veď je to tak treba, jak tej vody a chleba. Nech vánok tvoj zaveje, a oživí nádeje. Čuj hlasy naše tento svätodušný deň, keď vrúcne k Tebe voláme. (nábožná pieseň) |





































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a