O kvalite dobrých spevákov som nepochyboval, veď som ako člen poroty zažil prekrásny večer s bohatou diváckou kulisou na súťaži spevákov „Spieva celá dedina“. Ďalšou zárukou bola záslužná práca dlhoročného učiteľa a riaditeľa miestnej školy Andreja Hlaváča. Tento pán cibril hlasy svojich žiakov pri nácvikoch ľudových i nábožných piesní. Obavy boli zbytočné, pri prvom stretnutí skupiny organizátorom bol predložený menoslov spevákov vtedajším predsedom MNV Jankom Polákom. Organizátori si dali takú námahu, že hľadali možných spevákov podľa čísiel domov.
Neskôr ich oslovili, a oni prišli na prvú skúšku. Prvé nácviky boli poznačené istou ostýchavosťou i trémou, už nešlo o voľný spev a najmä „na sucho“ pripadalo mnohým zvláštne. Do mája, kedy si pripomíname výročie narodenia akademika Hronca zostávalo niekoľko mesiacov a nás to nútilo preklenúť tieto počiatočné nedostatky. Dohodli sme sa, že sa na prvom našom verejnom vystúpení predstavíme pásmom spevu a slova „Gočovský rok v piesni“. Pásmo malo obsahovať piesne a zvyky, ale najmä piesne, ktoré sa spievali pri rôznych zvykoch a príležitostiach tak, ako bežal rok. Zvykali sme si na zborový, ale prirodzený spev. Súčasne každý spevák, či speváčka hľadali piesne menej známe i také, ktoré sa dostávali takmer do zabudnutia. Pomáhali nám a pomoc pri hľadaní uľahčovali najmä najstarší spoluobčania, veď mladší ich už nepoznali. Boli to nácviky plné nadšenia a optimizmu, najmä vtedy, keď sme nacvičovali menej známe piesne. Povedali sme si, že budeme nacvičovať a spievať piesne, ktoré sa spievajú iba v Gočove. Bohatým prameňom, ba studnicou veľmi pekných piesní bol najmä Jožko Rybár, spevák obdarený pekným hlasom a humorom. Bol aj naším prvým sólovým spevákom. V jeho podaní krásne zneli piesne „Zasadiev som dva javorovo stromy“ a „Ešte som tej noci pri milej spáv“.Veľmi sme si vážili najmä starších a veľmi dobrých spevákov.
Jedným z najstarších bol pán Ján Rybár - spevák, ktorého pekne zafarbený bas vynikal najmä pri vystúpeniach mužskej časti súboru. K spevákom sa pridala aj ľudová hudba, ktorú tvorili muzikanti: Ján Matajzík, Štefan Polák, Juraj Ďuraj, Rudolf Mako, Dušan Mako, Alexander Soják, neskôr Pavol Rusňák.Nácviky boli stále náročnejšie, ale boli presné, darilo sa nám. Pásmo spevu dostávalo svoju podobu. Deň osláv sa priblížil, postavila sa pekná tribúna. Čakalo sa na deň D...
Bol 23. máj roku 1981 a vynovené Gočovo dôstojne privítalo svojich hostí. Počasie sa nechcelo pripojiť k spríjemneniu nálady spevákov i divákov, ktorých bolo neúrekom. Program uvádzali Evka Hodermarská a Janko Hlaváč. Naše prvé vystúpenie sa začalo básňou Janka Kaspera: „Spomienka na akademika Jura Hronca“. Jar sme privítali piesňou „A pred Jozéfom ten týden“. Svadba sa začala piesňou „Ej javor, javor zelený“. V tejto časti odznela odobierka mladej nevesty Marienky Polákovej a reč starejšieho Janka Palacka. Regrúti začali svoju rozlúčku pri odchode na vojenčinu piesňou „Už mi hrajú“. Nakoniec prišiel blok príležitostných piesní, ako „A poniže Gôšova je Poloma“.
Cez celé naše vystúpenie sa neraz ozval potlesk, ktorý bol našou najväčšou odmenou. Ešte i dnes spomíname na chvíľu, keď spoza hory vykuklo slniečko, premohlo čierne mraky a svietilo až do svojho západu. A aké bolo hodnotenie nášho vystúpenia? Bolo to vraj veľmi pekné, úspešné, obsahovalo veľa pekného spevného materiálu, no bolo statické. Povzbudilo nás to a neskôr sme skutočne okrem výrazného spevu s precítením textu a melódie pridávali vhodný pohyb, ba i tanec.
Snažili sme sa o to, aby sa do každého bloku dostalo vhodné slovo, či vinš. Pán Greguš, dekan mechanizačnej fakulty a hosť programu pozval Gočovanov do Bratislavy na otvorenie školského roka, aby si poslucháči aj takouto formou pripomenuli výročie. Príliš sme tomu neverili, veď to bolo pri posedení, kde bolo všetkého dosť. Každému chutili gočovské pirohy, ktoré lepili na niekoľkých lopároch naše šikovné gazdinky.Prichádzal nový školský rok 1981/1982 a pán Greguš dodržal slovo, prišlo oficiálne pozvanie. No Gočovo váhalo, príčin bolo niekoľko. Vystúpenie malo trvať iba 12 minút. Čo z toho, čo vieme, máme vybrať? Hlavnou príčinou bolo to, že niekoľkí aktívni členovia súboru boli v tom čase mimo republiky. Predsa sme tam boli a získali sme si obdiv vysokoškolákov z celého Slovenska. Aulou Univerzity Komenského v Bratislave sa po každej piesni ozýval potlesk. A to sme boli náhradníkmi za vopred objednaný sláčikový koncert.
Život išiel ďalej a my sme sa podujali nacvičovať, hľadať ďalšie piesne a zvyky. Vznikali nové bloky, ku tvorbe ktorých sme prispeli všetci. Po niekoľkých úvahách dostal náš spevácky súbor názov Folklórna skupina Gočovan z Gočova. Potom prichádzali pozvania na vystúpenia pri výročiach, oslavách, na prehliadkach a súťažiach.
Boli sme v Košiciach, Bardejove, Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Revúcej, Štítniku, Klenovci. V posledne menovanej obci sme sa predstavili pásmom Krstiny, ktoré malo úspech aj pri iných vystúpeniach. Vtipné piesne, choreografia i sprievodné slovo, vinše v podaní Emílie Božíkovej - babica a Milana Poláka - krstný, to všetko zanechalo u divákov hlboký zážitok. Medzi ďalšie vystúpenia možno zarátať aj oslavy Dňa baníkov, Oslobodenia našej vlasti, SNP alebo vystúpenie pri schôdzi PD vo Vlachove.Nielen folklór, ľudové piesne, ale i piesne umelé, nábožné a smútočné zneli, neraz ešte znejú a veríme, že budú znieť naďalej. Okrem nášho spevu pri výročí postavenia kostola v Gočove, pri vystúpení na Štedrý deň sme spievali aj na prehliadkach cirkevných zborov v Revúcej, Štítniku, Gemerskej Polome a v ďalších kostoloch.
Gočovo, Vlachovo, Nižná Slaná, Kobeliarovo, Vyšná Slaná, Rejdová, Dobšiná, Havrania Dolina, Gemerská Poloma, Betliar, Hanková - tvoria zoznam obcí, kde sme spievali piesne pri príležitostí smútočných obradov. Určite najväčší umelecký zážitok v nás zanechalo naše účinkovanie na Detve. Už pri príprave týchto slávností a pri našom pôsobení na Detve sme spoznali vzácneho, skromného človeka, ktorý sa dokázal odovzdať tak, aby dosiahol úspech všetkých účinkujúcich. Nechtiac nám však poplietol hlavu, keď sa nám sľúbil na nácvik, ale pre isté príčiny návštevu zmenil na iný termín. Prišiel telegram, ktorý sa začínal: „Inžinier z Ruska nepríde, lebo...“ Vylúštili sme, že ide o pána Ing. Viliama Grusku z Bratislavy. Naše kontakty medzi ním a nami sa neprerušili.
Detva bola príjemným zážitkom. Pripomína, že o desať rokov sme opäť na Detve vystupovali. Keď sme ráno na toto vystúpenie odchádzali, chýbal nám jeden dobrý spevák Ondrej Lipták. Jeho vernosť k spevu a Gočovanu však dokázal. Zjavil sa na Detve. Odkrútil pedále svojho bicykla na trase Gočovo - Detva.
Ďalším veľkým zážitkom bolo nahrávanie v rozhlase v Banskej Bystrici na jeseň v roku 1992.
Nebolo to jednoduché, trvalo to dlho a bolo náročné. Nahrali sme tu niekoľko desiatok piesní z Gočova, čoho dôkazom je aj kazeta z tejto nahrávky.“

Týmito slovami sa nadšencom a prívržencom folklórnej skupiny Gočovan prihováral ich dlhoročný umelecký vedúci Ján Matajzík pri ich dvadsiatom výročí. Za ďalších desať rokov ubehlo mnoho času, samotný Ján Matajzík (1936-2010) už nie je medzi nami a tým viac si ho všetci členovia vážime, patrí mu náš obdiv a veľká vďaka. V živote to tak chodí, že jedni umierajú, iní prichádzajú a každý za sebou zanecháva veľký kus práce.
Od roku 2008 folklórna skupina patrí pod občianske združenie Gočovan, ktorého predsedom je Ondrej Hlaváč a umeleckou vedúcou Mária Poláková. Ani dnes nezúfame a každoročne absolvujeme mnoho vystúpení a tréningov, kde si vylepšujeme naše folklórne pásma. Taktiež sa staráme o zachovanie hmotnej kultúry, za čo patrí vďaka šikovným rukám našich žien, ktoré zorganizovali nie jednu výstavu.
Ako každý člen i ja som hrdá, že môžem byť jednou z vás a spoločne sa podieľať na tvorbe a zachovávaní autentického folklóru, ktorý je v dnešnom živote taký vzácny.
Bc. Mária Hlaváčová
Fotografie: archív súboru Gočovan
{gallery}folklor/gocovo/gocovan{/gallery}

































„Na jeseň v roku 1980 na istom stretnutí, skupina mužov zanôtila prekrásne ťahavé gočovské piesne. Práve vtedy začali špekulácie a zrod myšlienky v hlave vtedajšieho kultúrneho pracovníka v Gočove Janka Hlaváča, na založenie speváckeho zboru. Jeho nápad bol zaujímavý najmä preto, lebo Gočovo sa chystalo na oslavy 100. výročia narodenia nášho vzácneho rodáka akademika Jura Hronca.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a