V roku 1981 pri stom výročí narodenia akademika Jura Hronca bola založená folklórna skupina Gočovan, ktorej bol vedúcim až do svojej smrti. Pod jeho vedením spevokol spieval ľudové piesne z Gočova, cirkevné zborové a národné hymnické piesne a tiež príležitostné, ako i banícke piesne.
Bez jeho vedenia sa nezaobišla žiadna akcia v obci, skoro žiadna svadba či pohreb. Gočovská ľudová pieseň tak obohatila súťaže a prehliadky v okrese, a to v Rožňave, Slavošovciach, Revúcej, Betliari a tiež celoslovenské podujatia v Košiciach, Klenovci, Kokave nad Rimavicou, Detve, Heľpe, Bardejove a Spišskej Novej Vsi.
Každoročne sa spevokol Gočovan zúčastnil prehliadky cirkevných zborov organizovaných Gemerským osvetovým strediskom. Najradšej prezentoval pieseň, ktorá bola jeho najobľúbenejšou „Ó, Bože v nebesiach“. Láska k rodnej zemi sa odzrkadlila na jeho vzťahu k národným piesňam o Slovensku. Ako pekne zneli piesne „Slovensko moje, rodisko moje“, či „Daj Boh šťastia tejto zemi“.
V roku 1992 folklórna skupina Gočovan nahrala gočovské ľudové piesne v rozhlase Banská Bystrica a v roku 2008 v Košiciach. Bol spoluautorom Zborníka gočovských ľudových piesni „Gočovan spieva“, ktorý vyšiel knižne v roku 2002.
Pri príležitosti životného jubilea 70 rokov života mu Národné osvetové stredisko v Rožňave dňa 2.3.2007 udelilo ocenenie „Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra“ - za jeho osobný umelecký prínos v oblasti folklórnej a cirkevnej hudby.
Pri príležitosti 580. výročia prvej písomnej zmienky o obci Gočovo dňa 2.9.2007 bol starostom obce Gočovo poctený „Pamätným listom“ za svoju dlhoročnú aktívnu činnosť v oblasti kultúry.
Drahý náš priateľ,
dokázal si, že si nežil nadarmo. S Tvojím menom je spojená láska k Tvojim najbližším – synom, vnukovi. K deťom, ktorým si dal základy matematiky a ukázal lásku k hudbe. K Tvojim priateľom a známym zo spevokolu Gočovan, s ktorými si sa tešil na vzájomné stretnutia. Dával si radosť a úsmev, vďaka čomu si Ťa budeme dlho pamätať a nosiť v našich srdciach.
Odišiel človek, ktorý veľa znamenal...
S Jánom Matajzíkom sme sa naždy rozlúčili 18. júna 2010 na cintoríne v Gočove.
Česť jeho pamiatke!
Členovia folklórneho súboru a speváckeho zboru Gočovan
a členovia speváckych zborov z Gemera
FOTO:
{gallery}obsah/gocovo{/gallery}
{jcomments on}



































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a