Včelárim už 8 rokov.
Prečo si sa rozhodol pokračovať v tom, čo robí tvoj starý otec?
Rozhodol som sa, pretože mám na to viac dôvodov. Prvý je, že starý otec je mojím ľudským životným vzorom. Hoci som mu zo začiatku len pomáhal, aby nemal veľa práce, ale postupne mi pridával odbornejšie práce, až ma to začalo baviť. Začal som sa včeláreniu hlbšie venovať a prihlásil som sa aj na včelársku školu v Banskej Bystrici, kde som za tri roky vyštudoval odbor včelár. Ďalší dôvod bol, že som sa dostal na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, kde som zistil, že pracovať so zvieratami je jednoduchšie ako s ľuďmi a usúdil som, že včelárom nemôže byť hocikto, ale musí mať k tomu vzťah, pretože včelárenie nie je len hobby, ale aj poslanie, pretože ak nebudú zodpovední včelári, tak nebudú včely a keď nebudú včely, tak nebude plnohodnotný život na Zemi.
Čo ťa na tejto práci baví?
Baví ma hlavne ten kontakt so včelami, keď sa o ne starám. Som v prírode, kde je šum lietajúcich včiel a čerstvý vzduch. Baví ma objavovať nové poznatky o živote včiel. A baví ma aj zásobovanie so včelími produktmi pre zákazníkov, pretože viem, že im takto môžem pomôcť. Čiže pomáham hospodárskym zvieratám aj ľuďom.
Povedz nám nejakú zaujímavosť, ktorú ľudia nevedia...
Tých zaujímavostí o včelách je nespočetné množstvo. Každý rok sa niečo nové naučím. Ale môžem vypichnúť jednu, a to osobitne pozoruhodnú hierarchiu, aká panuje v úli. Už hneď mladá včielka po vyliahnutí vie, čo má robiť. Najskôr musí upratať vo vyliahnutých bunkách, čiže je „čistička“. Vekom sa stáva „staviteľkou“, keď z vosku stavia včelie bunky. Ďalej pokračuje ako „krmička“ pre mladé larvy a kráľovnú. Potom sa stane „strážkyňou“ úľa a až potom „lietavkou“, čiže až keď si prejde týmito fázami, tak môže do úľa nosiť nektár na med, peľ, vodu a propolis.
Aké produkty vo svojej farme vyrábate?
Začali sme najžiadanejším produktom, teda medom, ktorý – ak je priaznivé počasie – tak ho máme v 4 druhoch. Agátový, lipový, kvetový a lesný. Ďalej máme obnôžkový peľ, propolisovú tinktúru a sviečky z vosku.
Na čo sú dobré?
Tieto produkty majú pre ľudí veľmi pozitívne účinky. Hlavne na metabolizmus, krvný obeh, proti starnutiu organizmu, propolis má antibakteriálne účinky. Veľmi dobré zbrane proti vírusom!
Vedel by si nám stručne opísať priebeh ich výroby?
Med sa vyrába z prineseného nektáru, ktorý musia včely vysušiť na hodnotu aspoň 18 % vody, aby sa med nepokazil. Keď je med zrelý, tak ho včely v plaste uzatvoria, čiže zaviečkujú. Následne včelár povyberá plásty z úľa a vytočí ich v medomete, keď odstredivou silou vyfŕka med na steny medometu a ďalej steká do zbernej nádoby. Obnôžkový peľ sa odoberá pomocou peľochytu. Je to taká plastová platňa s dierkami, cez ktorú včela prejde, ale peľ, ktorý nesie na nožičkách, ten padá do šuplíka, ktorý potom včelár každý deň vyberá a potom ho buď suší alebo mrazí. A propolis sa oškrabáva z rámikov v úli a potom sa lúhuje v liehu. Sviečky sa robia z roztopeného vosku a zalievajú sa do foriem.
Čo by si poradil včelárom začiatočníkom?
Predovšetkým, aby si naštudovali základy teórie a spojili to s praxou u ochotných včelárov, aby si mohli utvoriť nejaký obraz. Každý má iné metódy a postupy. Začiatočník nech si vyberie, akou cestou sa chce vydať.
Akou rýchlosťou lietajú včely? Aký veľký náklad za letu unesú?
Včely lietajú rýchlosťou až 65 km za hodinu. Krídelká kmitajú 190-krát za sekundu. Včela unesie počas letu náklad rovnajúci sa dvom tretinám jej vlastnej hmotnosti. Vtedy letí rýchlosťou 20 až 30 km za hodinu. Za peľom a nektárom lietajú včely až do vzdialenosti 5 – 7 km.
Aké druhy medu poznáme a aký vyrábate vy?
Medy poznáme kvetové a medovicové. Tých kvetových je iksypsilon, pretože sa potom určujú, z akého kvetu sú. My mávame lipový, agátový, kvetový a lesný.
V akom ročnom období sa med vyrába?
Vyrába sa na jar a v lete.
Ako rozoznať pravý med od falšovaného?
Znakom kvality je napokon aj to, že pri otočení pohára s medom vzduchové bublinky stúpajú veľmi pomaly. Pri druhom teste skúste položiť lyžicu s medom do pohára s teplou vodou či čajom – ak sa rozpustí veľmi rýchlo, môže byť falošný. Pravý včelí med vydrží v tekutom stave dlhší čas a aby sa rozplynul, treba ho miešať. Najjednoduchším spôsobom, ako sa pri kúpe medu nepopáliť, je kupovať od včelára. Nájdite si vo svojom okolí takého, ktorému budete dôverovať. Skúsení včelári nemajú dôvod med falšovať a svoju produkciu zvyčajne predajú hneď v ten rok, ako med vytočia. Starnutím totiž stráca nielen na chuti, ale aj na pozitívnych zdravotných účinkoch.
Čo robí včelár, ak nie je sezóna na vyrábanie medu?
Včelár sa musí pripravovať na novú sezónu, pretože v sezóne nie je vôbec čas na výrobu úľov, rámikov, na opravu prístrojov, zariadení a pomôcok. Okrem toho sa venuje zákazníkom, alebo chodí na jarmoky, resp. vianočné trhy.
Interview pripravila Nikola Durančíková.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-