Na podnet starostu obce v roku 2007 v Mikolčanoch obnovili starý učiteľský dom, v ktorom zriadili kaplnku evanjelickej cirkvi, klub ZO JDS a múzeum – expozíciu ľudových tradícií a spôsobu života prastarých rodičov. V jednej časti je to zariadenie starej kuchyne so starými nádobami a hrncami, v druhej časti predná izba s ukážkou vtedajšieho oblečenia, posteľ s pestrými perinami a vyzdobená je dobovými fotografiami. V druhej izbe krosná pripravené na tkanie, rôzne historické nástroje a veci dennej potreby.
Zaujímavá expozícia - na malom priestore sa dá vidieť to, s čím sa už nikde nestretnete - starodávne zariadenie izieb plné krásnych maľovaných nádob a výšiviek, vecí každodennej potreby. Pri prehliadke neviete, čo skôr obdivovať. Zariaďovanie múzea sa dialo za aktívnej pomoci všetkých občanov obce, ktorí venovali múzeu vystavené exponáty. Starosta pán Pataki nás oboznámil, že ich malé dedinské múzeum boli pozrieť i mnohí zahraniční hostia z Maďarska, Nemecka, Škótska, Španielska, Slovinska a 198 účastníkov XI. Okresného turistického zrazu seniorov v Gemerskom Sade - čo je zdokumentované v kronike múzea.
Keď zablúdite na potulkách Slovenskom aj do Gemera, navštívte obec Gemerský Sad. Stretnete tam pohostinných ľudí a starostu obce, ktorému prospech obce a život občanov leží na srdci.
Mgr. Zuzana Homoliaková
Foto: revuca24.sk
{gallery}kultura/pamatna/sad{/gallery}

































Obec Gemerský Sad vznikla zlúčením dvoch malých obcí Mikolčany a Nováčany. Spoločné pomenovanie Gemerský Sad obec dostala podľa rozsiahlych ovocných sadov, ktoré obklopujú obidve obce, ale žiaľ po zániku JRD ich nikto neudržuje. Starostom obce už druhé volebné obdobie je pán Vojtech Pataki, ktorému na živote obce veľmi záleží, čo vidieť na úprave, výstavbe obce a kultúrnych podujatiach, ktoré obec každý rok organizuje.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a