1413 - Obec je nariadením správcu arcibiskupských majetkov Barnabáša Branchaiho pripojená k Rožňave. Namiesto poddanskej dane platila obec pozemkovú daň, tzv. teragium, a tým sa jej občania považovali za rovnocenných s občanmi Rožňavy. Obec sa zaťažuje platením mýta a prikazuje sa jej odovzdávať vyťaženú rudu Rožňave.
1427 - V daňovom súpise sa Čučma spomína ešte vždy ako majetok ostrihomského arcibiskupstva.
1494 - Čučma nariadením kardinála Hyppolita d´Este bola povinná prispievať na výdavky Rožňavy.
1523 - Na základe článku 39 mohla Čučma s vyťaženou rudou voľne disponovať a odpredávať ju.
1548 - Príchod osídlencov, baníkov nemeckého pôvodu. Názov obce z roku 1548 CHUCHON, CHUCHUN, CZYWCZION.
1549 - Úsilie obce o osamostatnenie bolo zavŕšené listinou arcibiskupa Pavla de Varda.
1711 - Listinou potvrdzuje arcibiskup gróf Ferenc Forgách právo voliť richtára obce.
1776 - Po cirkevnej stránke obec patrila pod rožňavskú cirkev „Boldogsságos Szűz Mária“. Od roku 1776 bola podriadená rožňavskému rímsko-katolíckemu biskupskému úradu.
Prehliadka histórie baníctva a hutníctva
Ide o rozsiahlu činnosť, ktorá dala podmienky pre založenie obce a dávala jej obyvateľom - baníkom možnosť práce i keď táto bola veľmi náročná, ťažká a nebezpečná. Baníci dochádzali do práce často z veľkých vzdialeností, z Nadabuly, Rožňavy, peši, ako v lete tak i v zime. Podmienky pri práci v podzemí boli nepriaznivé, zdraviu veľmi škodlivé, najmä pri dobývaní antimónových rúd, kde bolo veľa kremeňa, ktorý spôsobil vdychovaním jeho prachových mikrokryštálkov pri vŕtaní silikózu pľúc, takže baníci umierali veľmi mladí. Časté boli i smrteľné úrazy pri zavalení bane. Aj touto dokumentáciou si pripomíname a vzdávame úctu statočnosti a pracovitovosti baníkov, ktorých zamestnávali odborne znalí podnikatelia pri ťažbe a úprave rúd.
V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Od 17. storočia to bola antimónová a v prvej polovici 19. storočia i mangánová ruda. Rokom 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba na ložiskách nerastných surovín skončila.
Ťažené rudné suroviny
Antimónové rudy:
ložiská: Matej, Vincent, Gabriela-Klement, Jozef. Ťažený hlavný minerál bol antimonit –
Sb2S3. Po úprave sa získal antimón, zlato, striebro.
Medené rudy
ložisko Medená a žily s Cu minerálmi. Minerál chalkopyrit – CuFeS2, meď.
Mangánové rudy
ložisko Malvína (Čierna baňa). Minerál rodonit – (Mn2+,Fe2+,Mg,Ca)SiO3, mangán.
Ťažba antimónových rúd siaha až do stredoveku, kedy sa tu o ťažbu zaujímala i rodina Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v Európe. V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov, následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, úč. spol. Banská Bystrica (ABHZ).
Antimónové zrudnenie okolia Čučmy je súčasťou takmer
Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí obce Čučma. Začala sa už v 16. storočí, o čom svedčí i prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23.8.1698 (Maderspach -
Odhad vyťaženej rudy na jednotlivých ložiskách v tonách počas celého obdobia ťažby je: Ložisko Matej 40 000, Vincent 19 000, Gabriela 230 000, ostatné 10 000 = spolu 407 000 ton.
Okrem Sb - rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a potom medené rudy na viacerých žilách v okolí, ale hlavne na Medenej bani.
Razenie banských diel v minulosti

Banské diela sa až do použitia strelného prachu, ktorý bol prvýkrát použitý v Banskej Štiavnici v roku 1627, razili veľmi namáhavou ručnou prácou, a to pomocou kladiva a želiezka. Tieto dva skrížené najstaršie banícke nástroje sú i celosvetovým baníckym znakom v baníckom odvetví.
Používania oboch nástrojov pri razení kresanice sa dialo nasledovne:
Baník udieral kladivom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čeľbe banského diela kusy horniny.
vo vlhkom prostredí s denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – zvaného „hunt“. Tento vozík ručne ťahal z bane von po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov.
Bezmenná štôlňa – „KRESANICA“
Bola objavená pri čistení okraja miestnej komunikácie v roku 2011 a prejavila sa veľkým výtokom banskej vody. Predtým tu bol prameň využívaný obyvateľmi ako pitná voda. Banské dielo je typickou ukážkou razenia bane ručne, a to pomocou kladiva a želiezka, v banskej terminológii nazývanej „kresanica“. Prístupná časť štôlne má zatiaľ zameranú celkovú dĺžku
Majerská dolina
Medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou vystupuje horský hrebeň zvaný Rozgang. V závere Majerskej doliny sa nachádzajú zostatky stavieb, ktorých priestor bol ohradený kamenným múrom. Predpokladá sa, že práve tu objavili hľadači rúd v dávnej minulosti prvé príznaky antimónového zrudnenia a mali tu i svoje dočasné bývanie v stavbe známej ako „banícky krám“. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že tu sa už v roku 1827 započalo s banskými prácami, a to na štôlni Vrchný Michal a taktiež na ložisku Jozef. Neskoršie, keď sa hlavné aktivity s banskými prácami presunuli do bohatších partii s antimónovým zrudnením v oblasti štôlní Horný a Dolný Klement, sa táto lokalita využila na hospodárske účely. Svedčia o tom i údaje v starých mapách ako „Juhoda“ (ovčinec) a v mape, asi z 19. storočia, presne meračsky zakreslený „Majer Hof“ (Majerský dvor). Takto pravdepodobne vznikol i názov doliny – Majerská dolina.
Lesná cesta dolinou slúžila i ako prístupová cesta k banským dielam v jej závere, ale i k štôlniam. Štôlňa Spodný Klement (Hilfsstollen) bola v 50-tych rokoch i vyzmáhaná a robili sa tu prieskumné práce. Zostatky múrov prevádzkových budov sú i dnes viditeľné.
V SV časti Majerskej doliny smerom na Dobošku sa antimónové zrudnenie overovalo tromi štôlňami Jozef, situovanými nad sebou vo svahu. Prieskum v banských dielach v 50-tych rokoch tu nepriniesol pozitívne výsledky.
V doline sa v minulosti hľadalo zlato i ryžovaním v pretekajúcom údolnom potoku. Odberom vzoriek geológov Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava v 20. storočí (P. Kulich) sa v nánosoch potoka zistila v šlichoch prítomnosť plieškov rýdzeho zlata vo väčšom množstve.

Ložisko mangánu – Malvína (Čierna baňa)
Výskyt tejto nerastnej suroviny je známy už od roku 1699, kedy tu boli pridelené banské polia na vyhľadávanie Au, Ag, Cu a iné nerasty.
Otvorené bolo dvomi štôlňami, vrchnej o dĺžke
Ložisko medi – Medená
Otvorené bolo šachtou z povrchu lokalizovanou v blízkosti flotačnej úpravne v Čučma-závod. Podľa archívnych podkladov bola šachta hlboká
V rokoch 1954–56 bolo zrudnenie predmetom prieskumných prác realizovaných Východoslovenským rudným prieskumom – závod Čučma. Odvŕtané boli vrty Č-1 o hĺbke
Najväčšie ložiská Sb - rúd v okolí Čučmy
Ložisko Gabriela
Patrilo k najväčším akumuláciám antimonitového zrudnenia v Spišsko gemerskom Rudohorí. Otvorené bolo štôlňami: Vyšný a Spodný Michal, Vrchný Klement (začiatok ražby 1875), Dolný Klement (1880) a Gabriela (1909). Z úrovne št. Gabriela bola vyrazená

Ložisko Vincent
O tomto ložisku sa zachovalo málo údajov. Sprístupnené bolo št. Vincent (započatie razenia 1880).
Najhlbší obzor bol vyrazený zo šachty Medená, hĺbenej na Cu zrudnenie.
Hĺbkový vývoj zrudnenia ako i ložiska Gabriela bol overovaný vrtnými prácami Sb-1, Sb-2 a Sb-5, projektovaných Geologickým ústavom Dionýza Štúra (Pecho 1985). Výsledky neboli priaznivé.
Ložisko Matej
Sprístupnené bolo štôlňami Horný (začiatok razenia 1903) a Dolný Matej, ktorá bola zaústená v areáli pod úpravňou. Na povrchu sú viditeľné viaceré krátke štôlne a množstvo píng. Podľa zachovalej banskej mapy z roku 1940, z obdobia, keď toto a iné ložiska boli ťažené maďarským štátom, bolo rozfárané v smernej dĺžke
Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch a na ich styku s grafitickými fyllitmi. Mocnosť žily sa pohybovala do
Získavanie antimónu v minulosti
Antimón ako kov sa v minulosti získaval veľmi jednoduchou úpravníckou metódou, a to tak, že kusová ruda – antimonit sa rozbila na kúsky o veľkosti 2-
Vrchná nádoba mala na spodku 3 až 5 dierok. Nádoby sa naplnili kúskami rudy a čo najviac sa ich uložilo vedľa seba do ohniska z dreveného uhlia, kde pri teplote 400 až 500 stupňov C pretiekol antimón do spodnej nádoby.
Táto sa následne rozbila a získaný spečený koncentrát – crudum, s obsahom Sb do 60 % bol produktom pre získanie čistého kovu.
Nádoby v celku sú vystavené v Baníckom múzeu v Rožňave.
Úpravňa Sb-rúd – Čučma-závod
V roku 1900 tu postavili mechanickú mokrú gravitačnú úpravňu rodiny Müller a Eiholz. V roku 1906 sa stala jej majiteľom viedenská firma Odendall a Schalmann a od nej ju prevzali v roku 1926 Antimónové banské a hutné závody (V. Lázár 1959). Flotačná úpravňa bola postavená v roku 1931.
Nutná energia pre strojné zariadenia bola zaistená cez
Výsledným produktom z úpravne bol cca 60% Sb-koncentrát s obsahom zlata 25 až 40 g/t., ktorý sa dopravoval na finálny produkt do úpravne vo Vajskovej pri Podbrezovej. Zo starých odpadov sa vyrábal i koncentrát s obsahom zlata až 250 g/t. V roku 1936 tu bola postavená i šachtová pec na spracovanie odpadov z „mokromechanickej“ úpravy rudy, vyprodukovaných pred postavením flotácie. Priemerný obsah Sb v rude bol od 3,77 do 10,56 %, obsah zlata 4,2 do 9,7 v g/t.
Spôsob úpravy bol na túto dobu veľmi progresívny a účinný. V roku 1939 pracovalo v baniach a úpravni 230 pracovníkov.
V rokoch 1938 až 1945, kedy táto časť územia pripadla Maďarsku, tu ťažobné práce na Sb a Mn rudy realizoval maďarský štát. Od 1.1.1946 bol závod Čučma začlenený do n. p. Rudné bane a huty na farebné kovy, Banská Bystrica. Ťažba rúd bola ukončená v roku 1952, ale úpravňa – flotácia bola v prevádzke do roku 1958 a využívali ju Železorudné bane, závod Rožňava i na flotáciu rudy z ložiska Mária.
O význame obsahu zlata v rude svedčí i údaj z ložísk Gabriela a Matej (R. Klein, 1940), kedy bolo v rokoch 1932 až 1938 získané
Štôlňa Csengö (Zvonivá)
Horský hrebeň nazvaný Rozgang vystupuje medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou a bol v
Rožňavská Metercia
Jedným z najvýznamnejších obrazov zobrazujúcich i banícku činnosť v 16. storočí je obraz z roku 1513 od neznámeho maliara.
Z pohľadu baníckej činnosti je unikátny i tým, že zobrazuje vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny. Za pravdepodobnú lokalitu, kde sa táto činnosť vykonávala a bola predlohou maliara, je hrebeň zvaného Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö.
Pri nej je teraz umiestnená i dokumentárna tabuľa o Metercii.
Originál obrazu, zobrazujúceho Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave.
ZDAR BOH - Glück auf - Jó szerencsét !
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník,
február 2012
{gallery}obsah/cucma/velke{/gallery}
{jcomments on}
































Základné údaje o obci:
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-