1413 - Obec je nariadením správcu arcibiskupských majetkov Barnabáša Branchaiho pripojená k Rožňave. Namiesto poddanskej dane platila obec pozemkovú daň, tzv. teragium, a tým sa jej občania považovali za rovnocenných s občanmi Rožňavy. Obec sa zaťažuje platením mýta a prikazuje sa jej odovzdávať vyťaženú rudu Rožňave.
1427 - V daňovom súpise sa Čučma spomína ešte vždy ako majetok ostrihomského arcibiskupstva.
1494 - Čučma nariadením kardinála Hyppolita d´Este bola povinná prispievať na výdavky Rožňavy.
1523 - Na základe článku 39 mohla Čučma s vyťaženou rudou voľne disponovať a odpredávať ju.
1548 - Príchod osídlencov, baníkov nemeckého pôvodu. Názov obce z roku 1548 CHUCHON, CHUCHUN, CZYWCZION.
1549 - Úsilie obce o osamostatnenie bolo zavŕšené listinou arcibiskupa Pavla de Varda.
1711 - Listinou potvrdzuje arcibiskup gróf Ferenc Forgách právo voliť richtára obce.
1776 - Po cirkevnej stránke obec patrila pod rožňavskú cirkev „Boldogsságos Szűz Mária“. Od roku 1776 bola podriadená rožňavskému rímsko-katolíckemu biskupskému úradu.
Prehliadka histórie baníctva a hutníctva
Ide o rozsiahlu činnosť, ktorá dala podmienky pre založenie obce a dávala jej obyvateľom - baníkom možnosť práce i keď táto bola veľmi náročná, ťažká a nebezpečná. Baníci dochádzali do práce často z veľkých vzdialeností, z Nadabuly, Rožňavy, peši, ako v lete tak i v zime. Podmienky pri práci v podzemí boli nepriaznivé, zdraviu veľmi škodlivé, najmä pri dobývaní antimónových rúd, kde bolo veľa kremeňa, ktorý spôsobil vdychovaním jeho prachových mikrokryštálkov pri vŕtaní silikózu pľúc, takže baníci umierali veľmi mladí. Časté boli i smrteľné úrazy pri zavalení bane. Aj touto dokumentáciou si pripomíname a vzdávame úctu statočnosti a pracovitovosti baníkov, ktorých zamestnávali odborne znalí podnikatelia pri ťažbe a úprave rúd.
V stredoveku mal najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Od 17. storočia to bola antimónová a v prvej polovici 19. storočia i mangánová ruda. Rokom 1952 sa pre nerentabilnosť ťažba na ložiskách nerastných surovín skončila.
Ťažené rudné suroviny
Antimónové rudy:
ložiská: Matej, Vincent, Gabriela-Klement, Jozef. Ťažený hlavný minerál bol antimonit –
Sb2S3. Po úprave sa získal antimón, zlato, striebro.
Medené rudy
ložisko Medená a žily s Cu minerálmi. Minerál chalkopyrit – CuFeS2, meď.
Mangánové rudy
ložisko Malvína (Čierna baňa). Minerál rodonit – (Mn2+,Fe2+,Mg,Ca)SiO3, mangán.
Ťažba antimónových rúd siaha až do stredoveku, kedy sa tu o ťažbu zaujímala i rodina Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v Európe. V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov, následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, úč. spol. Banská Bystrica (ABHZ).
Antimónové zrudnenie okolia Čučmy je súčasťou takmer
Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí obce Čučma. Začala sa už v 16. storočí, o čom svedčí i prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23.8.1698 (Maderspach -
Odhad vyťaženej rudy na jednotlivých ložiskách v tonách počas celého obdobia ťažby je: Ložisko Matej 40 000, Vincent 19 000, Gabriela 230 000, ostatné 10 000 = spolu 407 000 ton.
Okrem Sb - rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a potom medené rudy na viacerých žilách v okolí, ale hlavne na Medenej bani.
Razenie banských diel v minulosti

Banské diela sa až do použitia strelného prachu, ktorý bol prvýkrát použitý v Banskej Štiavnici v roku 1627, razili veľmi namáhavou ručnou prácou, a to pomocou kladiva a želiezka. Tieto dva skrížené najstaršie banícke nástroje sú i celosvetovým baníckym znakom v baníckom odvetví.
Používania oboch nástrojov pri razení kresanice sa dialo nasledovne:
Baník udieral kladivom, ktoré držal v pravej ruke, na želiezko a takto odsekával na čeľbe banského diela kusy horniny.
vo vlhkom prostredí s denným postupom niekoľko desiatok cm. Rudu a horninu musel baník vynášať z bane tak, že ju naložil dreveným korýtkom, alebo „brotwanom“ do dreveného banského vozíka – zvaného „hunt“. Tento vozík ručne ťahal z bane von po drevených doskách, ktoré boli spájané medzi sebou bez použitia klincov.
Bezmenná štôlňa – „KRESANICA“
Bola objavená pri čistení okraja miestnej komunikácie v roku 2011 a prejavila sa veľkým výtokom banskej vody. Predtým tu bol prameň využívaný obyvateľmi ako pitná voda. Banské dielo je typickou ukážkou razenia bane ručne, a to pomocou kladiva a želiezka, v banskej terminológii nazývanej „kresanica“. Prístupná časť štôlne má zatiaľ zameranú celkovú dĺžku
Majerská dolina
Medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou vystupuje horský hrebeň zvaný Rozgang. V závere Majerskej doliny sa nachádzajú zostatky stavieb, ktorých priestor bol ohradený kamenným múrom. Predpokladá sa, že práve tu objavili hľadači rúd v dávnej minulosti prvé príznaky antimónového zrudnenia a mali tu i svoje dočasné bývanie v stavbe známej ako „banícky krám“. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že tu sa už v roku 1827 započalo s banskými prácami, a to na štôlni Vrchný Michal a taktiež na ložisku Jozef. Neskoršie, keď sa hlavné aktivity s banskými prácami presunuli do bohatších partii s antimónovým zrudnením v oblasti štôlní Horný a Dolný Klement, sa táto lokalita využila na hospodárske účely. Svedčia o tom i údaje v starých mapách ako „Juhoda“ (ovčinec) a v mape, asi z 19. storočia, presne meračsky zakreslený „Majer Hof“ (Majerský dvor). Takto pravdepodobne vznikol i názov doliny – Majerská dolina.
Lesná cesta dolinou slúžila i ako prístupová cesta k banským dielam v jej závere, ale i k štôlniam. Štôlňa Spodný Klement (Hilfsstollen) bola v 50-tych rokoch i vyzmáhaná a robili sa tu prieskumné práce. Zostatky múrov prevádzkových budov sú i dnes viditeľné.
V SV časti Majerskej doliny smerom na Dobošku sa antimónové zrudnenie overovalo tromi štôlňami Jozef, situovanými nad sebou vo svahu. Prieskum v banských dielach v 50-tych rokoch tu nepriniesol pozitívne výsledky.
V doline sa v minulosti hľadalo zlato i ryžovaním v pretekajúcom údolnom potoku. Odberom vzoriek geológov Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava v 20. storočí (P. Kulich) sa v nánosoch potoka zistila v šlichoch prítomnosť plieškov rýdzeho zlata vo väčšom množstve.

Ložisko mangánu – Malvína (Čierna baňa)
Výskyt tejto nerastnej suroviny je známy už od roku 1699, kedy tu boli pridelené banské polia na vyhľadávanie Au, Ag, Cu a iné nerasty.
Otvorené bolo dvomi štôlňami, vrchnej o dĺžke
Ložisko medi – Medená
Otvorené bolo šachtou z povrchu lokalizovanou v blízkosti flotačnej úpravne v Čučma-závod. Podľa archívnych podkladov bola šachta hlboká
V rokoch 1954–56 bolo zrudnenie predmetom prieskumných prác realizovaných Východoslovenským rudným prieskumom – závod Čučma. Odvŕtané boli vrty Č-1 o hĺbke
Najväčšie ložiská Sb - rúd v okolí Čučmy
Ložisko Gabriela
Patrilo k najväčším akumuláciám antimonitového zrudnenia v Spišsko gemerskom Rudohorí. Otvorené bolo štôlňami: Vyšný a Spodný Michal, Vrchný Klement (začiatok ražby 1875), Dolný Klement (1880) a Gabriela (1909). Z úrovne št. Gabriela bola vyrazená

Ložisko Vincent
O tomto ložisku sa zachovalo málo údajov. Sprístupnené bolo št. Vincent (započatie razenia 1880).
Najhlbší obzor bol vyrazený zo šachty Medená, hĺbenej na Cu zrudnenie.
Hĺbkový vývoj zrudnenia ako i ložiska Gabriela bol overovaný vrtnými prácami Sb-1, Sb-2 a Sb-5, projektovaných Geologickým ústavom Dionýza Štúra (Pecho 1985). Výsledky neboli priaznivé.
Ložisko Matej
Sprístupnené bolo štôlňami Horný (začiatok razenia 1903) a Dolný Matej, ktorá bola zaústená v areáli pod úpravňou. Na povrchu sú viditeľné viaceré krátke štôlne a množstvo píng. Podľa zachovalej banskej mapy z roku 1940, z obdobia, keď toto a iné ložiska boli ťažené maďarským štátom, bolo rozfárané v smernej dĺžke
Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch a na ich styku s grafitickými fyllitmi. Mocnosť žily sa pohybovala do
Získavanie antimónu v minulosti
Antimón ako kov sa v minulosti získaval veľmi jednoduchou úpravníckou metódou, a to tak, že kusová ruda – antimonit sa rozbila na kúsky o veľkosti 2-
Vrchná nádoba mala na spodku 3 až 5 dierok. Nádoby sa naplnili kúskami rudy a čo najviac sa ich uložilo vedľa seba do ohniska z dreveného uhlia, kde pri teplote 400 až 500 stupňov C pretiekol antimón do spodnej nádoby.
Táto sa následne rozbila a získaný spečený koncentrát – crudum, s obsahom Sb do 60 % bol produktom pre získanie čistého kovu.
Nádoby v celku sú vystavené v Baníckom múzeu v Rožňave.
Úpravňa Sb-rúd – Čučma-závod
V roku 1900 tu postavili mechanickú mokrú gravitačnú úpravňu rodiny Müller a Eiholz. V roku 1906 sa stala jej majiteľom viedenská firma Odendall a Schalmann a od nej ju prevzali v roku 1926 Antimónové banské a hutné závody (V. Lázár 1959). Flotačná úpravňa bola postavená v roku 1931.
Nutná energia pre strojné zariadenia bola zaistená cez
Výsledným produktom z úpravne bol cca 60% Sb-koncentrát s obsahom zlata 25 až 40 g/t., ktorý sa dopravoval na finálny produkt do úpravne vo Vajskovej pri Podbrezovej. Zo starých odpadov sa vyrábal i koncentrát s obsahom zlata až 250 g/t. V roku 1936 tu bola postavená i šachtová pec na spracovanie odpadov z „mokromechanickej“ úpravy rudy, vyprodukovaných pred postavením flotácie. Priemerný obsah Sb v rude bol od 3,77 do 10,56 %, obsah zlata 4,2 do 9,7 v g/t.
Spôsob úpravy bol na túto dobu veľmi progresívny a účinný. V roku 1939 pracovalo v baniach a úpravni 230 pracovníkov.
V rokoch 1938 až 1945, kedy táto časť územia pripadla Maďarsku, tu ťažobné práce na Sb a Mn rudy realizoval maďarský štát. Od 1.1.1946 bol závod Čučma začlenený do n. p. Rudné bane a huty na farebné kovy, Banská Bystrica. Ťažba rúd bola ukončená v roku 1952, ale úpravňa – flotácia bola v prevádzke do roku 1958 a využívali ju Železorudné bane, závod Rožňava i na flotáciu rudy z ložiska Mária.
O význame obsahu zlata v rude svedčí i údaj z ložísk Gabriela a Matej (R. Klein, 1940), kedy bolo v rokoch 1932 až 1938 získané
Štôlňa Csengö (Zvonivá)
Horský hrebeň nazvaný Rozgang vystupuje medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou a bol v
Rožňavská Metercia
Jedným z najvýznamnejších obrazov zobrazujúcich i banícku činnosť v 16. storočí je obraz z roku 1513 od neznámeho maliara.
Z pohľadu baníckej činnosti je unikátny i tým, že zobrazuje vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny. Za pravdepodobnú lokalitu, kde sa táto činnosť vykonávala a bola predlohou maliara, je hrebeň zvaného Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö.
Pri nej je teraz umiestnená i dokumentárna tabuľa o Metercii.
Originál obrazu, zobrazujúceho Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave.
ZDAR BOH - Glück auf - Jó szerencsét !
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník,
február 2012
{gallery}obsah/cucma/velke{/gallery}
{jcomments on}

































Základné údaje o obci:
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a