Bezmenná štôlňa – „KRESANICA“   

Bola objavená pri čistení okraja miestnej komunikácie v roku 2011 a prejavila sa veľkým výtokom banskej vody. Predtým tu bol prameň využívaný obyvateľmi ako pitná voda. Banské dielo je typickou ukážkou razenia bane ručne, a to  pomocou kladiva a želiezka, v banskej terminológii nazývanej  „kresanica“. Prístupná časť štôlne má zatiaľ zameranú celkovú dĺžku 240 m. Nepodarilo sa zatiaľ nájsť v sledovanom tektonickom vedení so šošovkami kremeňa rudné minerály, ktoré by naznačili cieľ baníckeho vyhľadávania. Predpokladáme, že jej ražbou sa hľadalo zlato alebo i antimónové zrudnenie. 

Majerská dolina 

Medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou vystupuje horský hrebeň zvaný Rozgang. V závere Majerskej doliny sa nachádzajú zostatky stavieb, ktorých priestor bol ohradený kamenným múrom. Predpokladá sa, že práve tu objavili hľadači rúd v dávnej minulosti prvé príznaky antimónového zrudnenia a mali tu i svoje dočasné bývanie v stavbe známej ako „banícky krám“. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že tu sa už v roku 1827 započalo s banskými prácami, a to na štôlni Vrchný Michal a taktiež na ložisku Jozef. Neskoršie, keď sa hlavné aktivity s banskými prácami presunuli do bohatších partii s antimónovým zrudnením v oblasti štôlní Horný a Dolný Klement, sa táto lokalita využila na hospodárske účely. Svedčia o tom i údaje v starých mapách ako „Juhoda“ (ovčinec) a v mape, asi z 19. storočia, presne meračsky zakreslený „Majer Hof“ (Majerský dvor). Takto pravdepodobne vznikol i názov doliny – Majerská dolina.
Lesná cesta dolinou slúžila i ako prístupová cesta k banským dielam v jej závere, ale i k štôlniam. Štôlňa Spodný Klement (Hilfsstollen) bola v 50-tych rokoch i vyzmáhaná a robili sa tu prieskumné práce. Zostatky múrov prevádzkových budov sú i dnes viditeľné.
V SV časti Majerskej doliny smerom na Dobošku sa antimónové zrudnenie overovalo tromi štôlňami Jozef, situovanými nad sebou vo svahu. Prieskum v banských dielach v 50-tych rokoch tu nepriniesol pozitívne výsledky.
V doline sa v minulosti hľadalo zlato i ryžovaním v pretekajúcom údolnom potoku. Odberom vzoriek geológov Geologického ústavu Dionýza Štúra, Bratislava v 20. storočí (P. Kulich)  sa v  nánosoch potoka zistila v šlichoch prítomnosť plieškov rýdzeho zlata vo väčšom množstve.   

Ložisko mangánu – Malvína (Čierna baňa)  

Výskyt tejto nerastnej suroviny je známy už od roku 1699, kedy tu boli pridelené banské polia na vyhľadávanie Au, Ag, Cu a iné nerasty.
Otvorené bolo dvomi štôlňami, vrchnej o dĺžke 60 m a spodnej o dĺžke 124 m, situovanej o 18 m nižšie, čo je znázornené v zachovalej mapke vyhotovenej v roku 1940 maďarskou ťažiarskou spoločnosťou Diosgyőri Vasgyár. Rozmery šošovky karbonátu boli smerne cca 100 m, do hĺbky cca 40 m, s upadaním 50° na juh. Úžitková mineralizácia mangánovej rudy je tvorená minerálom rodonitom (tiež polodrahokam) s menším podielom rodochrozitu, mangánokalcitu a značným množstvom iných minerálov, určených K. Pappom (1915) a J. Kantorom (1954). Mocnosť polôh z Mn zrudnením bola do 4 m. Vyťažené bolo cca 10 tisíc ton rúd o kvalite od 45 – 64 % Mn. Ruda sa vyvážala hlavne do Ózdu v Maďarsku, ale i do železiarne v Hunadoara (Rumunsko) na výrobu feromangánu. 

Ložisko medi – Medená 

Otvorené bolo šachtou z povrchu lokalizovanou v blízkosti flotačnej úpravne v Čučma-závod. Podľa archívnych podkladov bola šachta hlboká 80 m s tromi obzormi. Medené zrudnenie – chalkopyrit bolo viazané na karbonátovú šošovku. Ťažené bolo podľa údajov Lambrechta (1931) ešte v roku 1919, kedy došlo k zatopeniu bane. Z niektorého obzoru šachty sa ťažilo i Sb zrudnenie ložiska Vincent.
V rokoch 1954–56 bolo zrudnenie predmetom prieskumných prác realizovaných Východoslovenským rudným prieskumom – závod Čučma. Odvŕtané boli vrty Č-1 o hĺbke 149,5 m a Č-2 o hĺbke 138,5 m. Obsahy Cu však boli nízke, takže sa v ďalšom prieskume nepokračovalo. 

Najväčšie ložiská Sb - rúd  v okolí Čučmy 

Ložisko Gabriela

Patrilo k najväčším akumuláciám antimonitového zrudnenia v Spišsko gemerskom Rudohorí. Otvorené bolo štôlňami: Vyšný a  Spodný Michal, Vrchný Klement (začiatok ražby 1875), Dolný Klement (1880) a Gabriela (1909). Z úrovne št. Gabriela  bola vyrazená 175 m hlboká slepá šachta, s hĺbením ktorej sa započalo v roku 1913. Ložisko je reprezentované dvomi žilami, a to hlavnou žilou  Klement a žilou  Gabriela-Heinrich. Žily sú sledovateľné v smernej dĺžke cca 1,5 km. Obsahy Sb tu boli od 12 – 14 % i s vysokými obsahmi zlata. Ťažba bola vedená cez št. Gabriela, odkiaľ sa konskými povozmi dopravovala po vrstevnici  vybudovanou lesnou cestou do blízkosti úpravne a ďalej visutou lanovou dráhou ponad údolie k flotačnej úpravni. Súčasne je ložisko po úroveň štôlne Gabriela zatopené.   

Ložisko Vincent
 
O tomto ložisku sa zachovalo málo údajov. Sprístupnené bolo št. Vincent (započatie razenia 1880).
Najhlbší obzor bol vyrazený zo šachty Medená, hĺbenej na Cu zrudnenie.
Hĺbkový vývoj zrudnenia ako i ložiska Gabriela bol overovaný vrtnými prácami Sb-1, Sb-2 a Sb-5,  projektovaných  Geologickým ústavom Dionýza Štúra (Pecho 1985). Výsledky neboli priaznivé.   

Ložisko Matej

Sprístupnené bolo štôlňami Horný (začiatok razenia 1903) a Dolný Matej, ktorá bola zaústená v areáli pod úpravňou. Na povrchu sú viditeľné viaceré krátke štôlne a množstvo píng. Podľa zachovalej banskej mapy z roku 1940, z obdobia, keď toto a iné ložiska boli ťažené maďarským štátom, bolo rozfárané v  smernej dĺžke 115 m a do hĺbky cca 200 m.  V rokoch 1952 –54 bola Východoslovenským rudným prieskumom, n. p. vyzmáhaná št. Dolný Matej s následnými banskými prácami, ale bez väčšieho pozitívneho výsledku.
Zrudnenie vystupuje v porfyroidoch a na ich styku s grafitickými fyllitmi. Mocnosť žily sa pohybovala do 2 m, ale boli overené i úseky šošoviek s mocnosťou do 5 m. Kvalita rudy bola  Sb – 1,8 – 15,0 %, Au – 0,25 – 2,2 gr/t a Ag – 13 – 40 gr/t.   

Získavanie antimónu v minulosti   

Antimón ako kov sa v minulosti získaval veľmi jednoduchou úpravníckou metódou, a to tak, že kusová ruda – antimonit sa rozbila na kúsky o veľkosti 2-3 cm. Ukladala sa do keramických zdvojených nádob v množstve cca 4 kg.
Vrchná nádoba mala na spodku 3 až 5 dierok. Nádoby sa naplnili kúskami rudy a čo najviac sa ich uložilo vedľa seba do ohniska z dreveného uhlia, kde pri teplote 400 až 500 stupňov C pretiekol antimón do spodnej nádoby.
Táto sa následne rozbila a získaný spečený koncentrát – crudum, s obsahom Sb do 60 % bol produktom pre získanie čistého kovu.
Nádoby v celku sú vystavené v Baníckom múzeu v Rožňave. 

Úpravňa Sb-rúd – Čučma-závod

V roku 1900 tu postavili mechanickú mokrú gravitačnú úpravňu rodiny Müller a Eiholz. V roku 1906 sa stala jej majiteľom viedenská firma Odendall a Schalmann a od nej ju prevzali v roku 1926 Antimónové banské a hutné závody (V. Lázár 1959). Flotačná úpravňa bola postavená v roku 1931.
Nutná energia pre strojné zariadenia bola zaistená cez 1100 m vzdialený vodný zdroj z potoka, s prítokom do dvoch 330 hl nádrží. Prvá nádrž bola od záchytu po 571 m, druhá po ďalších 529 m. Výškový rozdiel záchyt – turbína cca 75 m. Gravitačná vodná energia zaisťovala pohon Francisovej turbíny (detailne v monograffii - Eisele 1907, str. 147).
Výsledným produktom z úpravne bol cca 60% Sb-koncentrát s obsahom zlata 25 až 40 g/t., ktorý sa dopravoval na finálny produkt do úpravne vo Vajskovej pri Podbrezovej. Zo starých odpadov sa vyrábal i koncentrát s obsahom zlata až 250 g/t. V roku 1936 tu bola postavená i šachtová pec na spracovanie odpadov z „mokromechanickej“ úpravy rudy, vyprodukovaných pred postavením flotácie. Priemerný obsah Sb v rude bol od 3,77 do 10,56 %, obsah zlata 4,2 do 9,7 v g/t.
Spôsob úpravy bol na túto dobu veľmi progresívny a účinný. V roku 1939 pracovalo v baniach a úpravni 230 pracovníkov.
V rokoch 1938 až 1945, kedy táto časť územia pripadla Maďarsku, tu ťažobné práce na Sb a Mn rudy realizoval maďarský štát. Od 1.1.1946 bol závod Čučma začlenený do n. p. Rudné bane a huty na farebné kovy, Banská Bystrica. Ťažba rúd bola ukončená v roku 1952, ale úpravňa – flotácia bola v prevádzke do roku 1958 a využívali ju Železorudné bane, závod Rožňava i na flotáciu rudy z ložiska Mária.
O význame obsahu zlata v rude svedčí i údaj z ložísk Gabriela a Matej (R. Klein, 1940), kedy  bolo v rokoch 1932 až 1938 získané 730 kg zlata. Najviac v roku 1934 – 163,8 kg. 

Štôlňa Csengö (Zvonivá)

Horský hrebeň nazvaný Rozgang vystupuje medzi Rožňavskou a Majerskou dolinou a bol v 15. a 16. storočí, predmetom kutania na rôzne druhy nerastných surovín, hlavne ale na striebro, zlato a meď. Z minulosti tu boli vymedzené banské polia Rozgang I. II. a III. Eisele (1907) uvádza že v smere V-Z od Rožňavských kúpeľov kutal na nikel-kobaltové zrudnenie podnikateľ Rozgang János, ale výsledky neboli priaznivé. O túto nerastnú surovinu sa tu zaujímal i Karol Sarkány, ale bezúspešne. Známe je tu množstvo rudných žíl, ktoré do mapy lokalizoval i český geológ J. Šuf v rokoch 1946 -1948. Z Rožňavskej doliny boli vyrazené i štôlne na žilu Samuel, ako i štôlňa Jozef a Johanni na súbežné žily. V blízkosti sútoku potoka Lúč, pretekajúceho Rožňavskou dolinou a potoka Drázus, tečúceho cez obec Čučma bolo započaté z razením štôlne Csengö už v roku 1498 na overenie tu vystupujúcej sideritovej žily s Cu, Ag zrudnením. Následne bola toto banské dielo využité v 20. storočí na vyrazenie 184 m hlbokého výdušného komína, ktorý spojil banské práce zo 6. obzorom na ťaženom ložisku Mária. Táto časť banských prác je uvádzaná i ako pravdepodobná lokalita predlohy obrazu Rožňavská Metercia, ktorý je dokumentovaný na samostatnom paneli pri štôlni. 

Rožňavská Metercia 

Jedným z najvýznamnejších obrazov zobrazujúcich i banícku činnosť v 16. storočí je obraz z roku 1513 od neznámeho maliara.
Z pohľadu baníckej činnosti je unikátny i tým, že zobrazuje vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny. Za pravdepodobnú lokalitu, kde sa táto činnosť vykonávala a bola predlohou maliara, je hrebeň zvaného Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö.
Pri nej je teraz umiestnená i dokumentárna tabuľa o Metercii.
Originál obrazu, zobrazujúceho Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave. 

ZDAR BOH - Glück auf - Jó szerencsét !

Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník,
február 2012

{gallery}obsah/cucma/velke{/gallery}
{jcomments on}