Dlhú cestu až z Hurbanova už po 7-krát absolvoval, najčastejšie na motorke, gen. v. v. Ing. Peter Vojtek, ktorého sprevádzal gen. Ing. Juraj Baránek až zo Záhoria, ktorí reprezentovali Klub generálov SR (gen. P. Vojtek je predsedom klubu) a motospojky „Despatch riderrs le Mc Slovak Rebublic“.
Darovať krv boli ochotní: gen. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Kristian Kurek, Mikuláš Baláž, Róbert Gál, Michaela Mlináriková a Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty, Veronika Zagyiová z Gemerského Jablonca, Tibor Koces z Hajnáčky, Viera Ľuptáková a Miroslav Kochan, Miroslav Badinka z Hrachova, Jaroslav Pinzík, Zsolt Herčko, Vladimír Bocko, Peter Petrok z Hnúšte, Ing. Miroslav Hukel, Zoltán Szabó z Blhoviec, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec-Močiara, Miroslav Greguš a Ján Kurek z Hodejova, Mária Palíková z Turičiek, Anna Ivanová, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Štefan Kapec z Kalinova, Petra Kureková, Alžbeta Bibláková a Bc. Peter Lakota z Čierneho Potoka.
Okrem nich daroval v Martine za našu akciu krv už 19.8.2021 Ján Gordík, nakoľko sa nemohol do Čierneho Potoka dostaviť osobne.
Za prípravu a organizáciu vydarenej akcie je potrebné poďakovať sa aj tým, ktorí akciu zabezpečovali, a to: Martine Kurekovej, Silvii Hriňovej z Čierneho Potoka, Júliusovi Mihályimu z Jesenského, Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy. Počas celej akcie k dobrej pohode tradične hral na harmonike Rudko Václavík z Lučenca.
Po skončení odberu o 11.00 hodine sa uskutočnil pietny spomienkový akt a kladenie vencov k pamätníku odvlečených občanov – Slovákov z obce a okolitých osád do koncentračného tábora dňa 4.11.1944 maďarskými fašistami, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s gen. Jánom Golianom, Rudolfom Viestom, Štefanom Jurechom a gen. Malárom.
Vence položili príbuzní obetí fašizmu, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pán Anton Griev, za Klub generálov SR a motospojky generál v. v. Ing. Peter Vojtek a gen. v. v. Ing. Juraj Baránek. Za ZO SZPB Martin pani Božena Repková, Ján Gordík st., PhDr. Ing. Vladimír Kapala, MBA, Ing. Pavol Koncoš. Príslušníka 2. Ukr. frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka doprevádzal primátor mesta Rimavská Sobota a poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko.
V príhovoroch JUDr. Jozef Pupala, zástupca Veľvyslanectva RF v SR pán Anton Griev a gen. v. v. Ing. Peter Vojtek pripomenuli zhromaždeným význam Slovenského národného povstania pre obyvateľov Slovenska, okupovaného maďarskými fašistami, ako nádej na skorú slobodu, ale aj účasť mužov z obce Čierny Potok v SNP a v radoch 1. Čs. samostatného zboru v ZSSR, významnú pomoc SNP zo strany ZSSR, ale aj účasť napríklad Ondreja Šinára-Šmála z Rim. Soboty-Tomášovej ako kapitána Červenej armády, ktorý padol pri obrane Sevestopoľa už 28.8.1941.
V Čiernom Potoku 25.8.2021
Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku:
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a