Dlhú cestu až z Hurbanova už po 7-krát absolvoval, najčastejšie na motorke, gen. v. v. Ing. Peter Vojtek, ktorého sprevádzal gen. Ing. Juraj Baránek až zo Záhoria, ktorí reprezentovali Klub generálov SR (gen. P. Vojtek je predsedom klubu) a motospojky „Despatch riderrs le Mc Slovak Rebublic“.
Darovať krv boli ochotní: gen. v. v. Ing. Peter Vojtek z Hurbanova, Kristian Kurek, Mikuláš Baláž, Róbert Gál, Michaela Mlináriková a Pavel Cirbus z Rimavskej Soboty, Veronika Zagyiová z Gemerského Jablonca, Tibor Koces z Hajnáčky, Viera Ľuptáková a Miroslav Kochan, Miroslav Badinka z Hrachova, Jaroslav Pinzík, Zsolt Herčko, Vladimír Bocko, Peter Petrok z Hnúšte, Ing. Miroslav Hukel, Zoltán Szabó z Blhoviec, Jaroslav Petrinec z Rimavských Janoviec-Močiara, Miroslav Greguš a Ján Kurek z Hodejova, Mária Palíková z Turičiek, Anna Ivanová, Jaroslav Ivan z Rimavskej Bane, Štefan Kapec z Kalinova, Petra Kureková, Alžbeta Bibláková a Bc. Peter Lakota z Čierneho Potoka.
Okrem nich daroval v Martine za našu akciu krv už 19.8.2021 Ján Gordík, nakoľko sa nemohol do Čierneho Potoka dostaviť osobne.
Za prípravu a organizáciu vydarenej akcie je potrebné poďakovať sa aj tým, ktorí akciu zabezpečovali, a to: Martine Kurekovej, Silvii Hriňovej z Čierneho Potoka, Júliusovi Mihályimu z Jesenského, Ing. Štefanovi Juhászovi z Chanavy. Počas celej akcie k dobrej pohode tradične hral na harmonike Rudko Václavík z Lučenca.
Po skončení odberu o 11.00 hodine sa uskutočnil pietny spomienkový akt a kladenie vencov k pamätníku odvlečených občanov – Slovákov z obce a okolitých osád do koncentračného tábora dňa 4.11.1944 maďarskými fašistami, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Flossenbürg spolu s gen. Jánom Golianom, Rudolfom Viestom, Štefanom Jurechom a gen. Malárom.
Vence položili príbuzní obetí fašizmu, zástupca veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pán Anton Griev, za Klub generálov SR a motospojky generál v. v. Ing. Peter Vojtek a gen. v. v. Ing. Juraj Baránek. Za ZO SZPB Martin pani Božena Repková, Ján Gordík st., PhDr. Ing. Vladimír Kapala, MBA, Ing. Pavol Koncoš. Príslušníka 2. Ukr. frontu plk. v. v. Ladislava Sládeka doprevádzal primátor mesta Rimavská Sobota a poslanec NR SR JUDr. Jozef Šimko.
V príhovoroch JUDr. Jozef Pupala, zástupca Veľvyslanectva RF v SR pán Anton Griev a gen. v. v. Ing. Peter Vojtek pripomenuli zhromaždeným význam Slovenského národného povstania pre obyvateľov Slovenska, okupovaného maďarskými fašistami, ako nádej na skorú slobodu, ale aj účasť mužov z obce Čierny Potok v SNP a v radoch 1. Čs. samostatného zboru v ZSSR, významnú pomoc SNP zo strany ZSSR, ale aj účasť napríklad Ondreja Šinára-Šmála z Rim. Soboty-Tomášovej ako kapitána Červenej armády, ktorý padol pri obrane Sevestopoľa už 28.8.1941.
V Čiernom Potoku 25.8.2021
Predseda ZO SZPB arm. gen. L. Svobodu v Čiernom Potoku:
pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-