Prístup do Heliktitového dómu je pomerne exponovaným výstupom po sintrových nátekoch do úzkeho okna plazivky. Potom sa treba plaziť na hranici prieleznosti asi
Keď sa rozhliadneme, kam sme sa to dostali, máme dojem, že sme sa ocitli v aragonitovej jaskyni. Ak náhodný návštevník už navštívil Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, tak si po chvíli všimne, že tieto heliktity sú trošku odlišné. Tvorí ich kalcit, čo je rovnako ako aragonit, uhličitan vápenatý. Rozdiel je iba v spôsobe kryštalizácie. Môžeme hodiny blúdiť týmto nádherným priestorom a obdivovať bizarné kalcitové formy, ktoré tu príroda vytvorila. Nestačí iba povrchný pohľad. Ten nemôže odhaliť drobné detaily, ktoré spleť heliktitov skrýva.
Heliktity tu rastú aj v pásoch ako v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Bežne dorastajú do dĺžky až
Pre porovnanie uvádzame aj heliktity z Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Táto unikátna jaskyňa bola objavená v roku 1954 pri razení štôlne Kapusta na kopci Hrádok. Ten sa nachádza medzi Štítnikom a Jelšavou. Baníci tak objavili omnoho väčší poklad, ako pôvodne hľadali. Jaskyňa je sprístupnená pre verejnosť a žiadny návštevník Slovenského krasu by si nemal nechať ujsť jej návštevu. Na rozdiel od heliktitov v Krásnohorskej jaskyni, ktoré sa nachádzajú v pre verejnosť neprístupnej časti a pozrieť si ich môžu iba štíhlejší jaskyniari, tieto heliktity môže vidieť každý.
V Heliktitovom dóme sa nachádzajú aj ďalšie nádherné formy sintrovej výzdoby. "Punčový" stalagnát a "citrónový" stalagmit sú jeho dominantou. Cez nízky prechod sa dostaneme do druhej časti dómu, kde sú najzaujímavejšie heliktity. Jaskyniarka má nad hlavou jeden z najväčších sintrových bubnov nachádzajúci sa v jaskyniach Slovenského krasu. Musíme dávať veľký pozor pod nohy, aby sme na podlahe nepošliapali unikátne egutačné vežičky.
Text a foto: RNDr. Jaroslav Stankovič
(Prevzaté so súhlasom autora z webstránky: www.krasnohorskajaskyna.sk">)
FOTOGALÉRIA:
{gallery}kultura/krasj{/gallery}
{jcomments on}

































Krásnohorská jaskyňa, nachádzajúca sa na hornom Gemeri neďaleko Rožňavy, je jaskyňou rôznych bizarných, ťažko vysvetliteľných javov. Morfologicko – tektonickým unikátom je 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a