Oslavy 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ratkovské Bystré po sobotňajšom spoločenskom, športovom, folklórnom a zábavnom programe vyvrcholili v nedeľu 4.8.2013 slávnostnými službami Božími a koncertom v rámci festivalu Revúcke augustové koncerty v evanjelickom a. v. kostole v Ratkovskom Bystrom. univerzite v Ružomberku a Súkromnom konzervatóriu vo Zvolene a sopranistka Mgr. art. Michaela Sojčáková, hosťujúca sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici, koncertná speváčka a účastníčka mnohých festivalov na Slovensku a v zahraničí, za klavírneho sprievodu študentky Akadémie umení v Banskej Bystrici klaviristky Alexandry Márie Matušovovej zaspievali skladby G. B. Pergolesiho, M. Glinku, M. Lorenca, A. Scarlattiho, G. Giordana, S. Rachmaninova, N. R. Korsakova, E. Morriconeho a W. A. Mozarta. Hrou na organe sa predstavil umelecký riaditeľ festivalu RAK, koncertný organista a zároveň vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v oblasti organológie historických organov Mgr. art. Andrej Štafura, Phd., ktorý v dvoch vstupoch zahral skladbu G. F. Händla: Koncert pre organ g mol, op. 4, č.1.
Po koncerte ešte dlho pred kostolom diskutovali početní účastníci osláv, medzi ktorými bol aj známy básnik, autor mnohých básnických zbierok, redaktor a pedagóg Ondrej Nagaj (1940), ktorý ako rodák z Ratkovského Bystrého – časť Filier, prišiel pri tejto príležitosť pozdraviť svoju jubilujúcu obec a zároveň predstaviť svoju najnovšiu zbierku básní pre deti.
Marta Mikitová
PRÍLOHA: Ako prílohu ponúkame stručný prehľad 600 ročného vývoja obce Ratkovské Bystré:
Obec sa spomína od roku 1413, ale vznikla v druhej polovici 14. storočia. Názov obce je doložený z roku 1413 ako Byzthra, z roku 1450 ako Byztre, z roku 1773 ako Bistra, z roku 1920 ako Ratkovské Bystré; maďarsky Ratkóbisztró, Ratkósebes. Obec patrila Derencsényiovcom, koncom 17. storočia Rákócziovcom, od 18. storočia viacerým rodinám. Pôvodným prameňom obživy boli okrem horských lúk bane, ale v 16. storočí sa obec zmenila na pastiersku, poplatnú Turkom. V novoveku sa rozmohlo súkenníctvo. Roku 1828 mala obec 72 domov a 690 obyvateľov, roku 1842 vyhorela. V 19. storočí boli obyvatelia zamestnaní zväčša v baniach a na okolí. Za I. ČSR to bola obec roľníkov a baníkov v železorudných baniach. Obyvatelia podporovali SNP a obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. Ešte v polovici 20. storočia ženy tkali konopné plátno, v obci boli stupy na lámanie konopnej byle. Po roku 1960 väčšina obyvateľov pracovala v magnezitovom priemysle a v lesnom hospodárstve.
Obec Filier bola v roku 1964 zlúčená s obcou Ratkovské Bystré. Listinne je doložená z roku 1427, keď mala 9 port. Vznikla koncom 13. storočia. Názov obce je doložený z roku 1427 ako Filleyer, z roku 1808 ako Fillár, z roku 1920 ako Filiar, z roku 1927 ako Filier; maďarsky Fillér. Obec patrila Derencsényiovcom, časť Soldosovcom, od druhej polovice 17. storočia Muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka. V 18. storočí sa rozmohla výroba truhlíc, s ktorými obchodovali. V roku 1773 mala obec 20 sedliakov a 22 želiarov, v roku 1828 mala 55 domov a 567 obyvateľov.
Dnes má obec Ratkovské Bystré 388 obyvateľov (k 31.12.2011).
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV
{gallery}kultura/koncert/ratkovske{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.