univerzite v Ružomberku a Súkromnom konzervatóriu vo Zvolene a sopranistka Mgr. art. Michaela Sojčáková, hosťujúca sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici, koncertná speváčka a účastníčka mnohých festivalov na Slovensku a v zahraničí, za klavírneho sprievodu študentky Akadémie umení v Banskej Bystrici klaviristky Alexandry Márie Matušovovej zaspievali skladby G. B. Pergolesiho, M. Glinku, M. Lorenca, A. Scarlattiho, G. Giordana, S. Rachmaninova, N. R. Korsakova, E. Morriconeho a W. A. Mozarta. Hrou na organe sa predstavil umelecký riaditeľ festivalu RAK, koncertný organista a zároveň vedecký pracovník Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v oblasti organológie historických organov Mgr. art. Andrej Štafura, Phd., ktorý v dvoch vstupoch zahral skladbu G. F. Händla: Koncert pre organ g mol, op. 4, č.1.
Po koncerte ešte dlho pred kostolom diskutovali početní účastníci osláv, medzi ktorými bol aj známy básnik, autor mnohých básnických zbierok, redaktor a pedagóg Ondrej Nagaj (1940), ktorý ako rodák z Ratkovského Bystrého – časť Filier, prišiel pri tejto príležitosť pozdraviť svoju jubilujúcu obec a zároveň predstaviť svoju najnovšiu zbierku básní pre deti.
Marta Mikitová
PRÍLOHA: Ako prílohu ponúkame stručný prehľad 600 ročného vývoja obce Ratkovské Bystré:
Obec sa spomína od roku 1413, ale vznikla v druhej polovici 14. storočia. Názov obce je doložený z roku 1413 ako Byzthra, z roku 1450 ako Byztre, z roku 1773 ako Bistra, z roku 1920 ako Ratkovské Bystré; maďarsky Ratkóbisztró, Ratkósebes. Obec patrila Derencsényiovcom, koncom 17. storočia Rákócziovcom, od 18. storočia viacerým rodinám. Pôvodným prameňom obživy boli okrem horských lúk bane, ale v 16. storočí sa obec zmenila na pastiersku, poplatnú Turkom. V novoveku sa rozmohlo súkenníctvo. Roku 1828 mala obec 72 domov a 690 obyvateľov, roku 1842 vyhorela. V 19. storočí boli obyvatelia zamestnaní zväčša v baniach a na okolí. Za I. ČSR to bola obec roľníkov a baníkov v železorudných baniach. Obyvatelia podporovali SNP a obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Pôdu obrábali súkromní hospodáriaci roľníci. Ešte v polovici 20. storočia ženy tkali konopné plátno, v obci boli stupy na lámanie konopnej byle. Po roku 1960 väčšina obyvateľov pracovala v magnezitovom priemysle a v lesnom hospodárstve.
Obec Filier bola v roku 1964 zlúčená s obcou Ratkovské Bystré. Listinne je doložená z roku 1427, keď mala 9 port. Vznikla koncom 13. storočia. Názov obce je doložený z roku 1427 ako Filleyer, z roku 1808 ako Fillár, z roku 1920 ako Filiar, z roku 1927 ako Filier; maďarsky Fillér. Obec patrila Derencsényiovcom, časť Soldosovcom, od druhej polovice 17. storočia Muránskemu panstvu. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka. V 18. storočí sa rozmohla výroba truhlíc, s ktorými obchodovali. V roku 1773 mala obec 20 sedliakov a 22 želiarov, v roku 1828 mala 55 domov a 567 obyvateľov.
Dnes má obec Ratkovské Bystré 388 obyvateľov (k 31.12.2011).
FOTOGALÉRIA Z OSLÁV
{gallery}kultura/koncert/ratkovske{/gallery}
{jcomments on}

































Oslavy 600. výročia prvej písomnej zmienky o obci Ratkovské Bystré po sobotňajšom spoločenskom, športovom, folklórnom a zábavnom programe vyvrcholili v nedeľu 4.8.2013 slávnostnými službami Božími a koncertom v rámci festivalu Revúcke augustové koncerty v evanjelickom a. v. kostole v Ratkovskom Bystrom. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a