"V súčasnosti sa snažíme zabezpečiť najmä základný chod obce, podarilo sa nám urobiť novú autobusovú zastávku, kde je umiestnená aj informačná tabuľa o celom mikroregióne. Teraz sa snažíme najmä o opravu miestnej komunikácie, ktorá je v žalostnom stave. Trápi nás aj nepriaznivý demografický vývoj, preto by sme chceli získať do vlastníctva pozemky, ktoré neskôr ponúkneme na individuálnu výstavbu," informoval starosta obce Miloslav Marčák. Dodávame, že materskú školu zrušili v obci už pred 10 rokmi pre nízky stav detí v nej.
Súčasťou osláv v Muránskej Lehote bol aj siedmy Deň mikroregiónu Muránska planina."Okrem prezentácie mikroregiónu sme usporiadali aj workshop zameraný na rozvoj turistického ruchu. Túto príležitosť využilo približne 50 ľudí. Okrem iného sme prezentovali jednu zaujímavosť o obci, na ktorú sme prišli len náhodne pri komunikácii s miestnymi obyvateľmi. Ukázalo sa, že v miestnom kostole je vo veži zvon, ktorý bol pôvodne na Muránskom hrade. Tento umieračik dokonca odprevádzal na poslednej ceste aj Muránsku venušu Máriu Séchy," povedala tajomníčka mikroregiónu Irena Milecová.
Kostol v Muránskej Lehote bol postavený v roku 1826. Je vyzdobený ručne vyrezávanými sochami neznámych majstrov. Obcou prechádza turistická značka Cesta Márie Séchy, spájajúca hrady Fiľakovo a Muráň, ku ktorej sa viaže jedna z najznámejších romantických povestí slovenského stredoveku o Muránskej Venuši.
(Zdroj:teraz.sk)



































Deň mikroregiónu Muránska planina a 560. výročie prvej písomnej zmienky si v sobotu 14. septembra 2013 pripomenuli v obci Muránska Lehota v okrese Revúca. Muránska Lehota sa nachádza v strednom Gemeri na úseku cesty z Muráňa do Tisovca. Aj ostatným návštevníkom stránky je pri tejto príležitosti potrebné zdôrazniť, že celý kataster obce sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Muránska planina. Aj preto bolo vhodné do programu osláv výročia zaradiť Deň mikroregiónu Muránska planina. Obyvatelia tejto malej obce spolu s hosťami sa zišli v kultúrnom dome, kde si pripomenuli niektoré dôležité medzníky v rozvoji svojej obce, o ktorých informoval starosta obce Miloslav Marčák. Obec vznikla počas valaskej kolonizácie Jelšavského panstva. Jej obyvatelia sa v minulosti zaoberali najskôr chovom oviec, v 18. a 19. storočí ich živilo uhliarstvo, výroba šindľov a práca v blízkych hámroch.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a