Pamodaj šťastia lavička, je názov detského programu, ktorý sa začne od 17:00 v Zóne oddychu v réžii Michaely Hroncovej. Účinkujú: DFS Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Dominika Jakubejová, slovenskí citaristi a speváci z Pišpeckej doliny z Maďarska, Lykovček z Revúcej. Od 18:00 v kultúrnom dome bude vernisáž výstavy Bačovský riad Majstra Milana Stieranku, kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 19:00 bude slávnostné otvorenie festivalu na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu starostkou obce, riaditeľkou GMOS, na ktorom sa predstaví FS Vepor z Klenovca, SKUS J. Čmelíka zo Starej Pazovej z Vojvodiny, Milan Katreniak, Dušan Ceber, Drahomír Daloš, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara.
V piatok (23. júna) si okrem regionálnych folkloristov môžu návštevníci pozrieť aj hudobno-tanečné predstavenie o pastierskej kultúre Levočských vrchov, Vážení a zatratení, v ktorom sa predstavia Juhaska reguľa, ĽH Filipa Žigu, Michal Smetanka, Jakub Hanzely, Folklórna skupina Jalinka a spevácka skupina Šafolka. Námet Peter Kováč, Dramaturgia: Róbert Sabol, Peter Kováč, Choreografia: Róbert Sabol, Katarína Babčáková, Odborná spolupráca: Katarína Babčáková, Marek Sabol, Hudobná úprava: Filip Žiga, Matúš Ondruš, Hovorené slovo: Michal Smetanka. Piatkajší večer zakončí Ľudová hudba Muzička a tanečný majster Alfréd Linckei.
Sobota (24. júna) bude zameraná na zbojníčenie a pripravené sú aj animačné aktivity pre deti ako Pasovačka za zbojníka, ale aj Lapačka Jánošíka, Prepad visišpána, v réžii Jaroslava Černáka a Viktora Brádňanského. Dlhoročnou súčasťou podujatia je aj jarmok remesiel a tvorivé dielne v zóne oddychu pri Baptistickom kostole, kde svoje remeslá budú prezentovať majster Ladislav Hedvigi Kyjatické hračky, Niná Svistáková práca s vlnou, Lucia Dovalová výroba modrotlače, Karolína Krišková paličkovanie, Šanca pre Dražice rôzne kreatívne vecičky, Kristína Lendvorská omaľovánky. Od 10:00 bude prebiehať prehliadka Klenovská heligónka, Škola spevu Jánskych piesní s Michaelou Baštákovou. Od 14:00 bude v zóne oddychu pokračovať program detských folklórnych súborov Ako sa z Ďura legenda stala, v réžii Jaroslavy Lajgútovej, v ktorom sa predstavia Zornička z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Malá Kýčera z Čierneho Balogu. Od 15,30 bude v kultúrnom 
dome uvedený komorný program Paľo Bútor, v réžii Jozefa Buriča, v ktorom sa predstavia FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Vepor z Klenovca, Jaroslav Spišiak, Stanislava Zvarová, Andrej Ihnát, Angela Vargicová, Roman Malatinec, Jozef Burič, uvedené budú videospomienky a fotografie. Na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu začneme od 16:30 programom Naši hostia, v ktorom sa predstavia Slovenský umelecký spolok J. Čmelíka zo Starej Pazovej, z Vojvodiny a heligonkári Hráči so svojimi sólistami.
Od 17:00 bude uvedená súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, v ktorej sa predstavia ĽH: Rozsutec zo Žiliny, Haviar z Rožňavy, Technik z Bratislavy, Nátura a Čerešienka z Čierneho Balogu, ĽH Petra Fizoľu z Poltára, Podpoľanec z Detvy, Vepor z Klenovca. Hosťom programu je Júlia Kozáková s ľudovou hudbou a projektom Manuša. Od 18:30 bude uvedený program Veselo na dedine v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Ján Jankov z Heľpy, Roman Malatinec z Korytárok, Martin Kopor z Hriňovej, Július Karas zo Španieho Poľa, Drahomír Daloš z Oravskej Polhory, Milan Katreniak z Tisovca, Ľudová hudba a heligonkári z FS Vepor z Klenovca. Od 18:30 bude začne regionálny program z Gemera – Malohontu, pod názvom Od jari do leta, v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej. Predstavia sa v ňom FS Vepor z Klenovca, Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Miška Baštáková a Peter Gecelovský, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Ivan Nemčok z Rožňavy, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte, Lieščina z Rimavskej Soboty.
Jánošík v nás je názov programu od 21:00, v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Hornoliptovskí kurucký regiment z Vavrišova, Trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Kýčera z Čierneho Balogu, Vepor z Klenovca.
Sobotňajší program zakončí FS Technik z Bratislavy s programom Generáciám, ktorý je venovaný 70. výročiu súboru.
V nedeľu všetkých pozývame do kostola ECAV v Klenovci, od 10:00 na Služby Božie, po ktorých bude uvedený program Modlitby a piesne, účinkuje komorné zoskupenie AMARE z Rožňavy a uvedené budú básne Alberta Šmihulu.
44. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a z 2% dane o. z. RODON Klenovec.
Ďakujeme za spoluprácu mediálnym partnerom: RTVS Rádio Regina Stred, www.vobraze.sk, TASR, www.rimava.sk, www.tvrimava.sk, www.echoviny.sk a všetkým dobrovoľníkom z obce a regiónu.
Milí priaznivci ľudového umenia, tešíme sa na stretnutie s Vami v obci Klenovec!
Stanislava ZVAROVÁ
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval. 