Pamodaj šťastia lavička, je názov detského programu, ktorý sa začne od 17:00 v Zóne oddychu v réžii Michaely Hroncovej. Účinkujú: DFS Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Dominika Jakubejová, slovenskí citaristi a speváci z Pišpeckej doliny z Maďarska, Lykovček z Revúcej. Od 18:00 v kultúrnom dome bude vernisáž výstavy Bačovský riad Majstra Milana Stieranku, kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 19:00 bude slávnostné otvorenie festivalu na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu starostkou obce, riaditeľkou GMOS, na ktorom sa predstaví FS Vepor z Klenovca, SKUS J. Čmelíka zo Starej Pazovej z Vojvodiny, Milan Katreniak, Dušan Ceber, Drahomír Daloš, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara.
V piatok (23. júna) si okrem regionálnych folkloristov môžu návštevníci pozrieť aj hudobno-tanečné predstavenie o pastierskej kultúre Levočských vrchov, Vážení a zatratení, v ktorom sa predstavia Juhaska reguľa, ĽH Filipa Žigu, Michal Smetanka, Jakub Hanzely, Folklórna skupina Jalinka a spevácka skupina Šafolka. Námet Peter Kováč, Dramaturgia: Róbert Sabol, Peter Kováč, Choreografia: Róbert Sabol, Katarína Babčáková, Odborná spolupráca: Katarína Babčáková, Marek Sabol, Hudobná úprava: Filip Žiga, Matúš Ondruš, Hovorené slovo: Michal Smetanka. Piatkajší večer zakončí Ľudová hudba Muzička a tanečný majster Alfréd Linckei.
Sobota (24. júna) bude zameraná na zbojníčenie a pripravené sú aj animačné aktivity pre deti ako Pasovačka za zbojníka, ale aj Lapačka Jánošíka, Prepad visišpána, v réžii Jaroslava Černáka a Viktora Brádňanského. Dlhoročnou súčasťou podujatia je aj jarmok remesiel a tvorivé dielne v zóne oddychu pri Baptistickom kostole, kde svoje remeslá budú prezentovať majster Ladislav Hedvigi Kyjatické hračky, Niná Svistáková práca s vlnou, Lucia Dovalová výroba modrotlače, Karolína Krišková paličkovanie, Šanca pre Dražice rôzne kreatívne vecičky, Kristína Lendvorská omaľovánky. Od 10:00 bude prebiehať prehliadka Klenovská heligónka, Škola spevu Jánskych piesní s Michaelou Baštákovou. Od 14:00 bude v zóne oddychu pokračovať program detských folklórnych súborov Ako sa z Ďura legenda stala, v réžii Jaroslavy Lajgútovej, v ktorom sa predstavia Zornička z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Malá Kýčera z Čierneho Balogu. Od 15,30 bude v kultúrnom 
dome uvedený komorný program Paľo Bútor, v réžii Jozefa Buriča, v ktorom sa predstavia FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Vepor z Klenovca, Jaroslav Spišiak, Stanislava Zvarová, Andrej Ihnát, Angela Vargicová, Roman Malatinec, Jozef Burič, uvedené budú videospomienky a fotografie. Na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu začneme od 16:30 programom Naši hostia, v ktorom sa predstavia Slovenský umelecký spolok J. Čmelíka zo Starej Pazovej, z Vojvodiny a heligonkári Hráči so svojimi sólistami.
Od 17:00 bude uvedená súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, v ktorej sa predstavia ĽH: Rozsutec zo Žiliny, Haviar z Rožňavy, Technik z Bratislavy, Nátura a Čerešienka z Čierneho Balogu, ĽH Petra Fizoľu z Poltára, Podpoľanec z Detvy, Vepor z Klenovca. Hosťom programu je Júlia Kozáková s ľudovou hudbou a projektom Manuša. Od 18:30 bude uvedený program Veselo na dedine v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Ján Jankov z Heľpy, Roman Malatinec z Korytárok, Martin Kopor z Hriňovej, Július Karas zo Španieho Poľa, Drahomír Daloš z Oravskej Polhory, Milan Katreniak z Tisovca, Ľudová hudba a heligonkári z FS Vepor z Klenovca. Od 18:30 bude začne regionálny program z Gemera – Malohontu, pod názvom Od jari do leta, v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej. Predstavia sa v ňom FS Vepor z Klenovca, Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Miška Baštáková a Peter Gecelovský, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Ivan Nemčok z Rožňavy, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte, Lieščina z Rimavskej Soboty.
Jánošík v nás je názov programu od 21:00, v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Hornoliptovskí kurucký regiment z Vavrišova, Trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Kýčera z Čierneho Balogu, Vepor z Klenovca.
Sobotňajší program zakončí FS Technik z Bratislavy s programom Generáciám, ktorý je venovaný 70. výročiu súboru.
V nedeľu všetkých pozývame do kostola ECAV v Klenovci, od 10:00 na Služby Božie, po ktorých bude uvedený program Modlitby a piesne, účinkuje komorné zoskupenie AMARE z Rožňavy a uvedené budú básne Alberta Šmihulu.
44. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a z 2% dane o. z. RODON Klenovec.
Ďakujeme za spoluprácu mediálnym partnerom: RTVS Rádio Regina Stred, www.vobraze.sk, TASR, www.rimava.sk, www.tvrimava.sk, www.echoviny.sk a všetkým dobrovoľníkom z obce a regiónu.
Milí priaznivci ľudového umenia, tešíme sa na stretnutie s Vami v obci Klenovec!
Stanislava ZVAROVÁ
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).