Pamodaj šťastia lavička, je názov detského programu, ktorý sa začne od 17:00 v Zóne oddychu v réžii Michaely Hroncovej. Účinkujú: DFS Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Dominika Jakubejová, slovenskí citaristi a speváci z Pišpeckej doliny z Maďarska, Lykovček z Revúcej. Od 18:00 v kultúrnom dome bude vernisáž výstavy Bačovský riad Majstra Milana Stieranku, kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 19:00 bude slávnostné otvorenie festivalu na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu starostkou obce, riaditeľkou GMOS, na ktorom sa predstaví FS Vepor z Klenovca, SKUS J. Čmelíka zo Starej Pazovej z Vojvodiny, Milan Katreniak, Dušan Ceber, Drahomír Daloš, Ján Kožiak a Ľubomír Zvara.
V piatok (23. júna) si okrem regionálnych folkloristov môžu návštevníci pozrieť aj hudobno-tanečné predstavenie o pastierskej kultúre Levočských vrchov, Vážení a zatratení, v ktorom sa predstavia Juhaska reguľa, ĽH Filipa Žigu, Michal Smetanka, Jakub Hanzely, Folklórna skupina Jalinka a spevácka skupina Šafolka. Námet Peter Kováč, Dramaturgia: Róbert Sabol, Peter Kováč, Choreografia: Róbert Sabol, Katarína Babčáková, Odborná spolupráca: Katarína Babčáková, Marek Sabol, Hudobná úprava: Filip Žiga, Matúš Ondruš, Hovorené slovo: Michal Smetanka. Piatkajší večer zakončí Ľudová hudba Muzička a tanečný majster Alfréd Linckei.
Sobota (24. júna) bude zameraná na zbojníčenie a pripravené sú aj animačné aktivity pre deti ako Pasovačka za zbojníka, ale aj Lapačka Jánošíka, Prepad visišpána, v réžii Jaroslava Černáka a Viktora Brádňanského. Dlhoročnou súčasťou podujatia je aj jarmok remesiel a tvorivé dielne v zóne oddychu pri Baptistickom kostole, kde svoje remeslá budú prezentovať majster Ladislav Hedvigi Kyjatické hračky, Niná Svistáková práca s vlnou, Lucia Dovalová výroba modrotlače, Karolína Krišková paličkovanie, Šanca pre Dražice rôzne kreatívne vecičky, Kristína Lendvorská omaľovánky. Od 10:00 bude prebiehať prehliadka Klenovská heligónka, Škola spevu Jánskych piesní s Michaelou Baštákovou. Od 14:00 bude v zóne oddychu pokračovať program detských folklórnych súborov Ako sa z Ďura legenda stala, v réžii Jaroslavy Lajgútovej, v ktorom sa predstavia Zornička z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček z Rimavskej Soboty, Malá Kýčera z Čierneho Balogu. Od 15,30 bude v kultúrnom
dome uvedený komorný program Paľo Bútor, v réžii Jozefa Buriča, v ktorom sa predstavia FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Vepor z Klenovca, Jaroslav Spišiak, Stanislava Zvarová, Andrej Ihnát, Angela Vargicová, Roman Malatinec, Jozef Burič, uvedené budú videospomienky a fotografie. Na hlavnej scéne na Námestí Karola Salvu začneme od 16:30 programom Naši hostia, v ktorom sa predstavia Slovenský umelecký spolok J. Čmelíka zo Starej Pazovej, z Vojvodiny a heligonkári Hráči so svojimi sólistami.
Od 17:00 bude uvedená súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, v ktorej sa predstavia ĽH: Rozsutec zo Žiliny, Haviar z Rožňavy, Technik z Bratislavy, Nátura a Čerešienka z Čierneho Balogu, ĽH Petra Fizoľu z Poltára, Podpoľanec z Detvy, Vepor z Klenovca. Hosťom programu je Júlia Kozáková s ľudovou hudbou a projektom Manuša. Od 18:30 bude uvedený program Veselo na dedine v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Ján Jankov z Heľpy, Roman Malatinec z Korytárok, Martin Kopor z Hriňovej, Július Karas zo Španieho Poľa, Drahomír Daloš z Oravskej Polhory, Milan Katreniak z Tisovca, Ľudová hudba a heligonkári z FS Vepor z Klenovca. Od 18:30 bude začne regionálny program z Gemera – Malohontu, pod názvom Od jari do leta, v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej. Predstavia sa v ňom FS Vepor z Klenovca, Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Miška Baštáková a Peter Gecelovský, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Ivan Nemčok z Rožňavy, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte, Lieščina z Rimavskej Soboty.
Jánošík v nás je názov programu od 21:00, v réžii Romana Malatinca, v ktorom sa predstavia Podpoľanec z Detvy, Rozsutec zo Žiliny, Hornoliptovskí kurucký regiment z Vavrišova, Trombitáši Štefánikovci z Nimnice, Kýčera z Čierneho Balogu, Vepor z Klenovca.
Sobotňajší program zakončí FS Technik z Bratislavy s programom Generáciám, ktorý je venovaný 70. výročiu súboru.
V nedeľu všetkých pozývame do kostola ECAV v Klenovci, od 10:00 na Služby Božie, po ktorých bude uvedený program Modlitby a piesne, účinkuje komorné zoskupenie AMARE z Rožňavy a uvedené budú básne Alberta Šmihulu.
44. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a z 2% dane o. z. RODON Klenovec.
Ďakujeme za spoluprácu mediálnym partnerom: RTVS Rádio Regina Stred, www.vobraze.sk, TASR, www.rimava.sk, www.tvrimava.sk, www.echoviny.sk a všetkým dobrovoľníkom z obce a regiónu.
Milí priaznivci ľudového umenia, tešíme sa na stretnutie s Vami v obci Klenovec!
Stanislava ZVAROVÁ


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a