Obec Klenovec v dňoch 27. - 29. júna 2014 bude po 36. krát miestom realizácie Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovská Rontouka. Organizátori podujatia Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko a Občianske združenie RODON Vás pozývajú na jedinečnú atmosféru našej ľudovej kultúry. U svokry Hanky. Pre milovníkov zvierat bude aj v tomto roku pripravená výstava na dvore Základnej špeciálnej školy, vo Dvore starých mám nebudú chýbať tradičné dobroty...
V piatok aj v sobotu Vám svoje umenie budú prezentovať na jarmoku remesiel majstri remeselnej výroby, ktorí sa radi s Vami podelia o svoje skúsenosti aj ukážkami ich majstrovstva.
26. júna 2014 návštevníci podujatia môžu spoznať život a dielo Márie Bancíkovej z Klenovca, zaslúžilej umelkyni, herečky Slovenského národného divadla na výstave, ktorú pripravil Divadelný ústav z Bratislavy v Kultúrnom dome v Klenovci. Ďalšia výstava je zameraná na svadobné fotografie z územia Gemera – Malohontu do roku 1945, do ktorej prispeli občania nášho regiónu, za čo im ďakujeme.
Úvod programu Klenovskej Rontouky bude patriť scéne na námestí pred obecným úradom, kde sa budú prezentovať majstri remeselnej výroby ako aj ponuka jednotlivých dvorov. Námestie roztancujú najmladší účastníci slávností a to detské folklórne súbory: Lieskovček a Hájik z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zornička zo Zvolena, Mladosť a Zornička z Klenovca.
Od 19-tej hodiny bude v kultúrnom dome uvedený komorný program Roztratené zrnká, ktoré v tomto roku budú prezentovať históriu, ľudí, ale i súčasnosť mestečka Jelšavy a obcí Šivetice a Gemerský Milhosť. O 20-tej hodine budú slávnosti oficiálne otvorené starostkou obce, ktorá zároveň udelí ocenenia občanom a subjektom v obci Klenovec.
Od 20:35 bude nasledovať spomienka na Mirka Barana – gemerského speváka a Pavla Bútora – choreografa, folkloristu. Večerný program bude ďalej patriť folklórnym súborom Karpaty z Bratislavy a Partizán zo Slovenskej Ľupče.
Sobotňajší deň bude opäť patriť Jarmoku remesiel, dvorom a prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Milovníci ľudového umenia sa budú môcť naučiť ľudové tance v tanečnej dielni Andrea Sýkoru a ľudové piesne v Škole spevu s Gabikou Szabovou.
Pre milovníkov súťaží aj v tomto roku pripravuje Jarka Lajgútová zaujímavé súťaže O starostkin dukát.
Scénické programy v sobotu budú otvárať hostia z Novohradu a Podpoľania – FS Jánošík z Fiľakova a ĽH Ďatelinka z Detvy. Mladí primáši, účastníci týždňovej tvorivej dielne pod názvom Primášikovia, nám predstavia svoje umenie v sobotu popoludní. Scénický program pod názvom Kde sa mladý s mladou zišou, bude prezentovať príležitosti stretávania sa mládeže v minulosti, kde si mohli vyhliadnuť svoju vyvolenú. V tomto programe sa predstavia folklórne súbory: Vepor z Klenovca, Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Haviar z Rožňavy, FSk z Hrušova, MSS Húžva pri FS Sinec z Hnúšte, Speváckej skupine Z pod Kohúta... . Ďalší program bude patriť Folklórnym súborom Karpaty z Bratislavy a Očovan z Očovej. Predvečer bude patriť predsvadobným a svadobným zvykom, tancom, piesňam. V tomto programe sa predstavia FS Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Sinec z Hnúšte, Haviar z Rožňavy, Karpaty z Bratislavy, spevácka skupina Z pod Kohúta, FSk z Hrušova, Fsk Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ....Záver sobotňajšieho večera bude patriť tanečnému divadlu pod názvom Čiernobiely svet v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Záverečný program slávností bude v nedeľu v kostole ECAV pod názvom ZVON. V tomto programe sa predstavia spevácke skupiny FS Háj z Rimavskej Soboty, mužská spevácka skupina z Nemeckej, folklórna skupina z Pliešoviec a sólista spevák Juraj Matias z Plachtiniec.
Podujatie sa organizuje s príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Obce
Klenovec, Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis, Miestnej akčnej skupiny MALOHONT, Nadácie Matice slovenskej a BBSK.
Veríme, že Vás naša programová ponuka zaujala a prídete si vychutnať jedinečnú atmosféru pokladov našej tradičnej kultúry.
Mgr. Stanislava Zvarová,
dramaturgička a riaditeľka slávností
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.