Spoločnosť obhospodaruje zhruba 800 hektárov lesa a lesných pozemkov.Za obdobie činnosti spoločnosť aktívne hospodári a zabezpečuje ťažbu dreva, ako aj rozsiahlu obnovu lesa. Mimo toho, že z hospodárskej činnosti spoločnosti sa pravidelne vyplácajú dividendy pre vlastníkov lesa, spoločnosť nadobúda aj majetok, ktorý je potrebný pre jej dennodenný chod.
Spoločnosť vlastní túto lesnú techniku:
- traktor s mulčovačom a štiepkovačom
- pásový traktor na úpravu lesných ciest
- nákladný automobil V3S
- motorové píly a krovino rezy.
Na minuloročnom Valnom zhromaždení bol schválený projekt na odkúpenie budovy Jednoty a jej rekonštrukciu. Po ročných prácach na obnove budovy bola táto aj po vykonaní obnovných prác slávnostne otvorená dňa 22.9.2012. Na tejto slávnostnej akcii sa zúčastnilo viac ako sto rodákov vlastníkov lesa, vrátane rodinných príslušníkov.
Budovu slávnostne otvoril predseda spoločnosti Ing. Ondrej Bartoš a pásku prestrihol p. Ján Kováč st. najstarší člen Urbariálnej spoločnosti a dlhoročný člen výboru Urbariálnej spoločnosti.
Budova bude slúžiť ako administratívna budova Urbarialnej spoločnosti, nakoľko doteraz mala spoločnosť prenajaté priestory v budove Obecného úradu Hanková. Zároveň bude budova slúžiť pre potreby všetkých členov spoločnosti.
Pri tejto príležitosti bolo pre všetkých zúčastnených vlastníkov lesa, rodinných príslušníkov a hostí pripravené občerstvenie a dobrý baraní guláš, guláš z diviny, kapustnica ako aj zabíjačkové špeciality.
Pre deti boli pripravené športové súťaže. Všetci prítomní zotrvali v družnej spoločnosti do neskorých poobedňajších hodín, veď stretnúť na jednom mieste všetkých rodákov Hankovčanov nie je udalosť, ktorá sa deje každý deň.
Teraz keď má Urbariálna spoločnosť vlastné priestory bude možné stretnutia členov spoločnosti a ich rodinných príslušníkov, tak ako povedal predseda spoločnosti vo svojom príhovore uskutočňovať častejšie. Aby sme sa stretali v rodnej dedine a držali sa slov slovenskej ľudovej piesne: „Dedinka moja rodná / pod horami / si môjmu srdcu najmilšia / domov drahý“.
Ing. Ondrej Oravec
{gallery}obsah/hankova/urbariat{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 22.9.2012 bol veľkým dňom pre všetkých obyvateľov hornogemerskej obce Hanková, ako aj pre všetkých členov – vlastníkov lesných pozemkov združených v Novej urbariálnej spoločnosti – pozemkové spoločenstvo Hanková, kedy slávnostne otvorili Urbariálny dom.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a