Dňa 22.9.2012 bol veľkým dňom pre všetkých obyvateľov hornogemerskej obce Hanková, ako aj pre všetkých členov – vlastníkov lesných pozemkov združených v Novej urbariálnej spoločnosti – pozemkové spoločenstvo Hanková, kedy slávnostne otvorili Urbariálny dom.
Spoločnosť obhospodaruje zhruba 800 hektárov lesa a lesných pozemkov.Za obdobie činnosti spoločnosť aktívne hospodári a zabezpečuje ťažbu dreva, ako aj rozsiahlu obnovu lesa. Mimo toho, že z hospodárskej činnosti spoločnosti sa pravidelne vyplácajú dividendy pre vlastníkov lesa, spoločnosť nadobúda aj majetok, ktorý je potrebný pre jej dennodenný chod.
Spoločnosť vlastní túto lesnú techniku:
- traktor s mulčovačom a štiepkovačom
- pásový traktor na úpravu lesných ciest
- nákladný automobil V3S
- motorové píly a krovino rezy.
Na minuloročnom Valnom zhromaždení bol schválený projekt na odkúpenie budovy Jednoty a jej rekonštrukciu. Po ročných prácach na obnove budovy bola táto aj po vykonaní obnovných prác slávnostne otvorená dňa 22.9.2012. Na tejto slávnostnej akcii sa zúčastnilo viac ako sto rodákov vlastníkov lesa, vrátane rodinných príslušníkov.
Budovu slávnostne otvoril predseda spoločnosti Ing. Ondrej Bartoš a pásku prestrihol p. Ján Kováč st. najstarší člen Urbariálnej spoločnosti a dlhoročný člen výboru Urbariálnej spoločnosti.
Budova bude slúžiť ako administratívna budova Urbarialnej spoločnosti, nakoľko doteraz mala spoločnosť prenajaté priestory v budove Obecného úradu Hanková. Zároveň bude budova slúžiť pre potreby všetkých členov spoločnosti.
Pri tejto príležitosti bolo pre všetkých zúčastnených vlastníkov lesa, rodinných príslušníkov a hostí pripravené občerstvenie a dobrý baraní guláš, guláš z diviny, kapustnica ako aj zabíjačkové špeciality.
Pre deti boli pripravené športové súťaže. Všetci prítomní zotrvali v družnej spoločnosti do neskorých poobedňajších hodín, veď stretnúť na jednom mieste všetkých rodákov Hankovčanov nie je udalosť, ktorá sa deje každý deň.
Teraz keď má Urbariálna spoločnosť vlastné priestory bude možné stretnutia členov spoločnosti a ich rodinných príslušníkov, tak ako povedal predseda spoločnosti vo svojom príhovore uskutočňovať častejšie. Aby sme sa stretali v rodnej dedine a držali sa slov slovenskej ľudovej piesne: „Dedinka moja rodná / pod horami / si môjmu srdcu najmilšia / domov drahý“.
Ing. Ondrej Oravec
{gallery}obsah/hankova/urbariat{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.