Pomaly sa z toho stáva obojstranne príjemná decembrová tradícia, že tento malý divadelný súbor hosťuje na viacerých javiskách v okolí Lubeníka. Malí herci sú žiakmi literárno-dramatického odboru ZUŠ v Revúcej a takéto verejné produkcie sú jednak prezentáciou ich dramatického talentu a praktických zručností, jednak sú verejným školským vystúpením, vyžadovaným školskými osnovami. A že je to navyše príjemný zážitok pre ich rodičov, ako aj širokú verejnosť, ktorú na Mikuláša predstavujú rodičia so svojimi ratolesťami v niekoľkých okolitých obciach, to je už bonus navyše!
„Od rána som sa nezastavil – hľadám darebákov,“ sťažuje sa v úvode predstavenia jeden tajomný muž v čiernom druhému. Ten sa čuduje: „Tak máme podobné zamestnanie – ja sa totiž vyhýbam dobrákom!“ a obaja muži pochopia – čo divák azda tuší od začiatku – že sú to čerti v tradičnej mikulášskej službe. A naozaj – na javisko sa nahrnie hŕba detí, ktoré netrpezlivo vyčkávajú Mikuláša. Hľadajú ho, vyvolávajú, skúšajú privolať pesničkou, ale všetko je márne. Zostáva iba trpezlivo čakať. Nuž si čakanie na zvestovateľa detskej radosti a nositeľa celofánových balíčkov krátia deti spolu s divákmi malými divadelnými výstupmi. Úprimnú detskú radosť zo vzájomnej hry kazia deťom „čerti rohatí“, ktorí do predstavenia vnášajú zmätok. Za to si však tiež zlížu svoje, takže v konečnom dôsledku vyjdú na posmech. Po dvoch falošných Mikulášoch sa napokon predsa len dočkáme pravého bradatého a dobráckeho uja, ktorý všetkým prítomných deťom nadelí vytúžené sladké balíčky...
Malé divadelné predstavenie nazvané „Mik-mik-miki-mi-guláš...!“ o čakaní na Mikuláša-obdarovateľa hrali deti zo Základnej školy v Lubeníku, ktoré sú zároveň žiakmi ZUŠ v Revúcej: Lilka Foľtánová, Terezka Olexová, Mirko Zavacký, Kiara Kaminská, Zuzka Keresztésová, Radka Zavacká a Paťo Balázsy. Na javisku s deťmi čertoviny vystrájali ich učitelia Mgr. Slavo Sabol a Mgr. Dušan Matúška, hudobný sprievod na kejborde obstarala Mgr. Katarína Nikmonová. Scenár vymyslel a predstavenie zrežíroval Juraj Genčanský.
Priložené fotografie sú z predstavenia v zaplnenej spoločenskej sále Alfa Mestského domu kultúry v Revúcej, kde si 7. decembra na Mikuláša počkali takmer dve stovky dospelých i detí každého veku. A dočkali sa! Starostlivo pripravené balíčky našli svoje detské rúčky. Nech im sladkosti neublížia a tešíme sa o rok – do mikulášovania...!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a