šesť nocí unikal. Cez deň sme ho nachádzali v bani nad obcou Nandráž v okrese Revúca.
Keď večer vyletel, dosah vysielačky nám nestačil na to, aby sme zistili, kde sa šiel kŕmiť. Postupne sme sa snažili zamerať smer, ktorým letel a viaceré tímy ľudí sa postupne presúvali v krajine. Nakoniec sme ho našli vzdušnou čiarou až štyridsať kilometrov ďaleko. Pri obci Janice v okrese Rimavská Sobota sme zachytili jeho signál na jednom pahorku. Okamžite nás prekvapilo množstvo komárov, ktoré nám vleteli aj do auta, hoci sme nikde nevideli mokré miesta alebo niečo, čo by sem tento hmyz lákalo. Náš netopier tam trávil celú noc s tým, že lietal na pomerne malom mieste, odhadom sto krát päťdesiat metrov a neustále lovil pre nás ľudí nepríjemný bodavý hmyz," povedal Hapl.
Malé vysielačky dostali na chrbát aj podkováre južné. "Najľahšie to bolo so samičkou tohto druhu. Dni trávila v rovnakej bani a aj na kŕmenie mala svoje obľúbené miesto. Zistili sme však, že samce tohto druhu nie sú verné jednému miestu, kde odpočívajú cez deň. Ak sa nám podarí zachytiť ich signál, je pravdepodobné, že objavíme nové podzemné miesta, kde sa chránené živočíchy vyskytujú a my zatiaľ o nich ani len netušíme," dodal ekológ.
Monitorovanie netopierov prostredníctvom rádiových vĺn môže trvať približne len štrnásť dní. Potom sa v miniatúrnych vysielačkách vybijú batérie a prístroje sa odmlčia. Ochranári ich na chrbty netopierov pripevnili lepidlom. Dorastajúca srsť im však umožní zbaviť sa neželanej záťaže. Prírodovedci dúfajú, že vysielačky sa im po čase podarí nájsť, aby mohli vo výskume pokračovať.
Doteraz nazbierané informácie budú pre ochrancov prírody mimoriadne cenným podkladom pri usmerňovaní ľudskej činnosti."Napríklad kolónia lietavcov nám ukázala, že ich domovom je celý južný Gemer. Teraz sa ešte pokúsime zistiť, kadiaľ tie netopiere lietajú, aby sme vedeli vypracovať kvalitné posudky, ktoré ich ochránia napríklad pred nástrahami plánovanej rýchlostnej cesty, ktorej trasu pretínajú," doplnil Ervín Hapl.
(Zdroj: teraz.sk)

































O tom, že na Gemeri žije množstvo netopierov, sme vás viackrát informovali. Nachádzajú sa najmä v priestoroch starých baní, kde sa prestalo už s ťažbou, alebo aj inde v priestoroch pod strechami kostolov a opustených starých domov. Známa je v tomto smere obec Ratková, kde sa ich pod strechou kostola hodne zdržiava. Poďme sa teraz pozrieť do obce Nandráž na strednom Gemeri a jednej z jej baní. Pomôže nám v tom článok, ktorý sa práve objavil na sieti pomocou portálu teraz.sk a približuje nám lietavca sťahovavého. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a