pondelok, 14 august 2023 12:27
Štítnickí matičiari na výlete do Mlyna Kováčová pri Rožňave Doporučený
Napísal(a) L. VranováV piatok 11. augusta 2023 MO MS Štítnik zorganizoval výlet do Mlyna Kováčová pri Rožňave. Zúčastnili sa ho matičiari a obyvatelia zo Štítnika, Honiec a Rožňavy. Počasie nám prialo a dobrý pocit a nálada boli sprievodným prvkom počas celej akcie. Cestou do Kováčovej sme obdivovali krásy okolitých vrchov a dediniek učupených pod nimi, ktoré akoby ani nepočuli o zhone veľkomiest a len pokojne driemali v rose. Niektorí z nás sa sem vybrali úplne po prvýkrát.
Privítal nás svieži ranný vzduch a čisté, upravené prostredie obce. Cestu do vodného mlyna sme od autobusovej zastávky poľahky našli vďaka dreveným tabuľkám na stĺpoch. Vošli sme do dvora, v ktorom mnohým z nás v hlavách ožili spomienky na detstvo u starých rodičov. Všakovaké keramické nádoby, sitá, kolesá z vozov, náradie, staré úle, košíky, lampáše... a všade plno kvitnúcich kvetov. Majitelia nás privítali a usadili na tienistej terase, odkiaľ bolo cítiť osviežujúci chlad od vody tečúcej k mlynskému kolesu.
Po príhovore majiteľa Gejzu Lyócsa a jeho manželky sme sa rozdelili do skupiniek po desiatich. Jedna šla dnu do mlyna, kde si prezreli múzeum a vypočuli podrobný výklad majiteľa o spôsobe mletia múky, jednotlivých etapách tohto zdanlivo jednoduchého procesu. No opak je pravdou, bol to poriadny kumšt zapamätať si, čo ako funguje, kde aké lano potiahnuť a ako udržiavať mlyn efektívne v prevádzke. Druhá skupinka si s údivom prezerala okolie a samotné zariadenie poháňajúce mlynské koleso vodou. Tretia si zašla do novej expozície, venovanej spracovaniu úžitkového konope tradičným spôsobom s nástrojmi, vrátane krosien a kolovrátkov. Počas dvoch hodín sme sa vystriedali a medzitým sa aj občerstvili na terase.
Na rozlúčku všetkým zaspievali Genšenky z Honiec a majitelia sa ochotne s nami aj odfotili. Cítili sme sa tu dobre a čaro zachovanej histórie aj s pomocou projektu obnovy v rámci grantovej výzvy Terra Incognita utvrdilo všetkých prítomných, že táto činnosť má stále celospoločenský význam aj pre budúce generácie. Želáme majiteľom neutíchajúci entuziazmus a veľa milých hostí...
Na záver sme ešte využili blízkosť obce Lúčka a viacerí z nás si vyšli obzrieť Husitský kostolík a vychutnať si nádherný výhľad na okolitú krajinu.
Text: Lenka Vranová
Foto: Monika Liptáková a Lenka Vranová
Zverejnené v
Kováčová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a