Z podkladov, ktoré nám poskytol starosta obce Muránska Huta Bc. Marián Szentandrássi uvádzame:
Názov projektu: Vytvorenie cyklotrasy ako vstupnej brány do NP Muránska Planina a turistického informačného centra v historickej budove Klinčiarne v obci Muránska Huta.
Ciele projektu: Cieľom projektu je zvýšenie aktivity regiónu pre individuálny a skupinový turizmus so zameraním na spoznávanie prírodného a kultúrneho dedičstva regiónu - výstavbou 
cyklotrasy v dĺžke 5 km, obnovu turistickej budovy starej Klinčiarne a vytvorením zázemia pre turistov.
Zaujmú tiež špecifické ciele projektu, z ktorých vyberáme:
- vytvorenie komplexnej ponuky pre cykloturistov,
- zvýšenie povedomia o regióne,
- vytvorenie pracovných miest pre podporu turizmu v regióne a pre živnostníkov poskytujúcich služby.
O tom, že ide o skutočne významný projekt svedčia aj očakávané výdavky na projekt v sume 692 tis. Eur.
V polovici augusta na Deň obce preto pripravili program pre svojich občanov s názvom – Krajšia vstupná brána do Muránskej Huty. Program bol zostavený z vystúpení pozvaných folkloristov – hutníkov, heligonkárov, členov Folklórnej skupiny Spod Kohúta 
z Muránskej Zdychavy, speváckeho zboru Levenda z Muráňa, detského folklórneho súboru Slniečko z Muráňa, rodiny Handulovcov z Tisovca a pána Katreniaka z Tisovca. Lahôdkou pre prítomných bolo vystúpenie speváckej skupiny FS Šumiačan z blízkeho Horehronia, ktorý zanechal u prítomných pocit spolupatričnosti.
Na sociálnej sieti pani Eva Žiaková Švrlanská zvýraznila vystúpenie vetou: “Bolo to úžastné, dedina úplne ožila, super !!”. Pozvánkou na túto akciu bol pripravený vkusný plagát.
Pohodu v obci vytvorila aj jazda na koňoch, remeselnícke stánky, kvapkaný chlebík, ale aj kapustnica, hutnícky guláš, gemerské guľky a niečo sladké.
Podľa ohlasu zámer mal u spoluobčanov Muránskej Huty pozitívny ohlas. Kto pozná mentalitu Huťanov už teraz vie, že myšlienka sa v budúcnosti uskutoční znovu.
Skúste sa aj vy na chvíľu stať prostredníctvom fotografií Petra Pobočeka a jeho krátkeho videa priamymi účastníkmi podujatia.
MG od
Foto a video: P. Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.