Bolo v nej pozvanie na 29.10.2019 o 09.30 hodín do obce Jesenské na slávnostné podujatie organizované pri príležitosti udelenia čestného názvu ZŠS v Jesenskom na „Základná škola Janka Jesenského“.
Mal som šťastie, že trošku meškali aj hostia, tak som stihol začiatok, ktorého priebeh som sa snažil aj fotograficky zdokumentovať. Že bol o podujatie záujem, svedčila aj účasť „drobizgu“, ktorý ešte nemá potuchy, čo je to škola a kľudne si pred kinosálou driemal v kočíku, alebo netrpezlivo poskakoval.
Konnečne zhasli svetlá a na pódium vykročila dievčina a predniesla na úvod báseň od Janka Jesenského „HUMANITA“. (Myslím si, že by si ju mal aspoň raz prečítať každý žiak základnej, strednej a vysokej školy a najmä “slniečkári,“ ktorí tvrdia, že sú tolerantní, ale neuznávajú žiadny iný názor ako ten, čo je im vtĺkaný ich chlebodarcami.)
Šarmantné a vedomostne fundované konferencierky, bývalé žiačky ZŠS v Jesenskom, po úvodnej básni privítalí hostí a účastníkov slavnostnej akadémie.
Po piesni spevokolu ZŠ "Počúvajte teraz čo máme nového“, prispôsobenú slovom slávnostného aktu, sa účastníkom akadémie prihovorila riaditeľka ZŠ v Jesenskom pani Mgr. Alena Vontorčíková, ktorá privítala hostí: Ing. Mária Schrenkela, generálneho tajomníka služobného úradu MŠSVVaŠ SR, pani Mgr. Oľgu Búryovú, vedúcu odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici, starostu obce Jesenské Mgr. Gabriela Mihályia, prednostu Obecného úradu v Jesenskom Ing. Tibora Borbása, poslancov obecného zastupiteľstva v Jesenskom Ing. Jozefa Mitteru, bývalého šefredaktora Gemerských zvestí, a nášho „gestora“ JUDr. Jozefa Pupalu, nášho priaznivca a ďalších hostí, ktorí napomohli k udeleniu čestného názvu školy a všetkých, ktorí sa materiálne a organizačne pričinili o túto našu slávnostnú, historickú chvíľu.
Pani Vontorčíková o. i. podotkla, že Janko Jesenský bol veľký národovec, účastník 1. svetovej vojny, československý legionár, prvý župan Gemersko-Malohontskej župy, spisovateľ, po ktorom bola v roku 1948 po prvej územnej reorganizácii premenovaná obec Feledince na Jesenské.
Vo svojom vystúpení tiež zdôraznila, že pomenovaním čestného názvu na „Základná škola Janka Jesenského“, je veľký záväzok nielen pre obec Jesenské, ale v prvom rade pre pedagógov a žiakov tak, aby od tohto dňa prioritou školy bolo kvalitné vzdelanie, výchova k priamosti, hrdosti, zásadovosti žiakov a pedagógov a hrdosti na dedičstvo našich predkov, medzi ktorých v prvom rade patrí Janko Jesenský.
V závere svojho vystúpenia citovala Christine Gregoire, že „Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť“ a poďakovala sa v prvom rade pánovi starostovi Mgr. Gabrielovi Mihályimu a poslancom Obecného zastupiteľstva za hlavný podiel na dosiahnutí dnešného cieľa.
Konferencierky vyzvali k príhovoru pána starostu Mgr. Gabriela Myhályia. Než vystúpil na pódium k mikrofónu, oznámili, že „dnešným dňom oficiálne Základná škola slovenská na ulici Mieru č. 154 v Jesenskom zaniká, pretože s hrdosťou oznamujeme, že nám bol zapožičaný čestný názov „ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA JESENSKÉHO“.
Certifikát o čestnom pomenovaní odovzdal zástupca MŠVVaŠ SR Ing. Mario Schrenkel za asistencie pani Oľgy Búrryovej, pani riaditeľke Mgr. Alene Vontorčíkovej a starostovi obce Mgr. Gabrielovi Myhályimu.
V ďalšom programe konferencierky, členovia krúžku poézie a prózy predniesli od J. Jesenského poviedku „MEDICÍNA“. Folklórny súbor LIPKA, poetické divadlo zo Základnej školy prednesom a vystúpením prezentovali životopis a osudy Janka Jesenského.
Na záver slávnostnej akadémie všetci učinkujúci, hostia, ale aj obecenstvo si zaspievali hymnickú pieseň „NA KRÁĽOVEJ HOLI“.
Po skončení slávnostnej akadémie sa účastníci presunuli k priečeliu školy, kde bola slávnostne odhalená doska o pomenovaní ZŠ Janka Jesenského. Po odhalení dosky pozvala pani riaditeľka k prehliadke školských priestorov, kde bola výstava z histórie a úspechov žiakov školy.
Po prehliadke sa presunuli účastníci do školskej jedálne k slávnostnemu obedu a po ňom na recepciu starostu obce do Kultúrneho domu v Jesenskom.
Veríme, že aj tento krásny akt prispeje k utuženiu odkazu našich dejateľov a prispeje k duchovnému povzneseniu nielen pedagógov a rodičov, ale predovšetkým žiakov ZŠ Janka Jesenského.
Foto a príspevok:
JUDr. Jozef Pupala
(Príspevok venujem výročiu Svetového dňa študentstva (vyhláseného v roku 1941) ako pamiatky zavraždenia 9 pražských študentov nemeckými fašistami medzi nimi aj Slováka Mereka Frauwirtha) a ďalších 1222 študentov, doteraz identifikovaných obetí fašizmu.)

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-