Bolo v nej pozvanie na 29.10.2019 o 09.30 hodín do obce Jesenské na slávnostné podujatie organizované pri príležitosti udelenia čestného názvu ZŠS v Jesenskom na „Základná škola Janka Jesenského“.
Mal som šťastie, že trošku meškali aj hostia, tak som stihol začiatok, ktorého priebeh som sa snažil aj fotograficky zdokumentovať. Že bol o podujatie záujem, svedčila aj účasť „drobizgu“, ktorý ešte nemá potuchy, čo je to škola a kľudne si pred kinosálou driemal v kočíku, alebo netrpezlivo poskakoval.
Konnečne zhasli svetlá a na pódium vykročila dievčina a predniesla na úvod báseň od Janka Jesenského „HUMANITA“. (Myslím si, že by si ju mal aspoň raz prečítať každý žiak základnej, strednej a vysokej školy a najmä “slniečkári,“ ktorí tvrdia, že sú tolerantní, ale neuznávajú žiadny iný názor ako ten, čo je im vtĺkaný ich chlebodarcami.)
Šarmantné a vedomostne fundované konferencierky, bývalé žiačky ZŠS v Jesenskom, po úvodnej básni privítalí hostí a účastníkov slavnostnej akadémie.
Po piesni spevokolu ZŠ "Počúvajte teraz čo máme nového“, prispôsobenú slovom slávnostného aktu, sa účastníkom akadémie prihovorila riaditeľka ZŠ v Jesenskom pani Mgr. Alena Vontorčíková, ktorá privítala hostí: Ing. Mária Schrenkela, generálneho tajomníka služobného úradu MŠSVVaŠ SR, pani Mgr. Oľgu Búryovú, vedúcu odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici, starostu obce Jesenské Mgr. Gabriela Mihályia, prednostu Obecného úradu v Jesenskom Ing. Tibora Borbása, poslancov obecného zastupiteľstva v Jesenskom Ing. Jozefa Mitteru, bývalého šefredaktora Gemerských zvestí, a nášho „gestora“ JUDr. Jozefa Pupalu, nášho priaznivca a ďalších hostí, ktorí napomohli k udeleniu čestného názvu školy a všetkých, ktorí sa materiálne a organizačne pričinili o túto našu slávnostnú, historickú chvíľu.
Pani Vontorčíková o. i. podotkla, že Janko Jesenský bol veľký národovec, účastník 1. svetovej vojny, československý legionár, prvý župan Gemersko-Malohontskej župy, spisovateľ, po ktorom bola v roku 1948 po prvej územnej reorganizácii premenovaná obec Feledince na Jesenské.
Vo svojom vystúpení tiež zdôraznila, že pomenovaním čestného názvu na „Základná škola Janka Jesenského“, je veľký záväzok nielen pre obec Jesenské, ale v prvom rade pre pedagógov a žiakov tak, aby od tohto dňa prioritou školy bolo kvalitné vzdelanie, výchova k priamosti, hrdosti, zásadovosti žiakov a pedagógov a hrdosti na dedičstvo našich predkov, medzi ktorých v prvom rade patrí Janko Jesenský.
V závere svojho vystúpenia citovala Christine Gregoire, že „Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť“ a poďakovala sa v prvom rade pánovi starostovi Mgr. Gabrielovi Mihályimu a poslancom Obecného zastupiteľstva za hlavný podiel na dosiahnutí dnešného cieľa.
Konferencierky vyzvali k príhovoru pána starostu Mgr. Gabriela Myhályia. Než vystúpil na pódium k mikrofónu, oznámili, že „dnešným dňom oficiálne Základná škola slovenská na ulici Mieru č. 154 v Jesenskom zaniká, pretože s hrdosťou oznamujeme, že nám bol zapožičaný čestný názov „ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA JESENSKÉHO“.
Certifikát o čestnom pomenovaní odovzdal zástupca MŠVVaŠ SR Ing. Mario Schrenkel za asistencie pani Oľgy Búrryovej, pani riaditeľke Mgr. Alene Vontorčíkovej a starostovi obce Mgr. Gabrielovi Myhályimu.
V ďalšom programe konferencierky, členovia krúžku poézie a prózy predniesli od J. Jesenského poviedku „MEDICÍNA“. Folklórny súbor LIPKA, poetické divadlo zo Základnej školy prednesom a vystúpením prezentovali životopis a osudy Janka Jesenského.
Na záver slávnostnej akadémie všetci učinkujúci, hostia, ale aj obecenstvo si zaspievali hymnickú pieseň „NA KRÁĽOVEJ HOLI“.
Po skončení slávnostnej akadémie sa účastníci presunuli k priečeliu školy, kde bola slávnostne odhalená doska o pomenovaní ZŠ Janka Jesenského. Po odhalení dosky pozvala pani riaditeľka k prehliadke školských priestorov, kde bola výstava z histórie a úspechov žiakov školy.
Po prehliadke sa presunuli účastníci do školskej jedálne k slávnostnemu obedu a po ňom na recepciu starostu obce do Kultúrneho domu v Jesenskom.
Veríme, že aj tento krásny akt prispeje k utuženiu odkazu našich dejateľov a prispeje k duchovnému povzneseniu nielen pedagógov a rodičov, ale predovšetkým žiakov ZŠ Janka Jesenského.
Foto a príspevok:
JUDr. Jozef Pupala
(Príspevok venujem výročiu Svetového dňa študentstva (vyhláseného v roku 1941) ako pamiatky zavraždenia 9 pražských študentov nemeckými fašistami medzi nimi aj Slováka Mereka Frauwirtha) a ďalších 1222 študentov, doteraz identifikovaných obetí fašizmu.)

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-