Bolo v nej pozvanie na 29.10.2019 o 09.30 hodín do obce Jesenské na slávnostné podujatie organizované pri príležitosti udelenia čestného názvu ZŠS v Jesenskom na „Základná škola Janka Jesenského“.
Mal som šťastie, že trošku meškali aj hostia, tak som stihol začiatok, ktorého priebeh som sa snažil aj fotograficky zdokumentovať. Že bol o podujatie záujem, svedčila aj účasť „drobizgu“, ktorý ešte nemá potuchy, čo je to škola a kľudne si pred kinosálou driemal v kočíku, alebo netrpezlivo poskakoval.
Konnečne zhasli svetlá a na pódium vykročila dievčina a predniesla na úvod báseň od Janka Jesenského „HUMANITA“. (Myslím si, že by si ju mal aspoň raz prečítať každý žiak základnej, strednej a vysokej školy a najmä “slniečkári,“ ktorí tvrdia, že sú tolerantní, ale neuznávajú žiadny iný názor ako ten, čo je im vtĺkaný ich chlebodarcami.)
Šarmantné a vedomostne fundované konferencierky, bývalé žiačky ZŠS v Jesenskom, po úvodnej básni privítalí hostí a účastníkov slavnostnej akadémie.
Po piesni spevokolu ZŠ "Počúvajte teraz čo máme nového“, prispôsobenú slovom slávnostného aktu, sa účastníkom akadémie prihovorila riaditeľka ZŠ v Jesenskom pani Mgr. Alena Vontorčíková, ktorá privítala hostí: Ing. Mária Schrenkela, generálneho tajomníka služobného úradu MŠSVVaŠ SR, pani Mgr. Oľgu Búryovú, vedúcu odboru školstva Okresného úradu v Banskej Bystrici, starostu obce Jesenské Mgr. Gabriela Mihályia, prednostu Obecného úradu v Jesenskom Ing. Tibora Borbása, poslancov obecného zastupiteľstva v Jesenskom Ing. Jozefa Mitteru, bývalého šefredaktora Gemerských zvestí, a nášho „gestora“ JUDr. Jozefa Pupalu, nášho priaznivca a ďalších hostí, ktorí napomohli k udeleniu čestného názvu školy a všetkých, ktorí sa materiálne a organizačne pričinili o túto našu slávnostnú, historickú chvíľu.
Pani Vontorčíková o. i. podotkla, že Janko Jesenský bol veľký národovec, účastník 1. svetovej vojny, československý legionár, prvý župan Gemersko-Malohontskej župy, spisovateľ, po ktorom bola v roku 1948 po prvej územnej reorganizácii premenovaná obec Feledince na Jesenské.
Vo svojom vystúpení tiež zdôraznila, že pomenovaním čestného názvu na „Základná škola Janka Jesenského“, je veľký záväzok nielen pre obec Jesenské, ale v prvom rade pre pedagógov a žiakov tak, aby od tohto dňa prioritou školy bolo kvalitné vzdelanie, výchova k priamosti, hrdosti, zásadovosti žiakov a pedagógov a hrdosti na dedičstvo našich predkov, medzi ktorých v prvom rade patrí Janko Jesenský.
V závere svojho vystúpenia citovala Christine Gregoire, že „Vzdelanie sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť“ a poďakovala sa v prvom rade pánovi starostovi Mgr. Gabrielovi Mihályimu a poslancom Obecného zastupiteľstva za hlavný podiel na dosiahnutí dnešného cieľa.
Konferencierky vyzvali k príhovoru pána starostu Mgr. Gabriela Myhályia. Než vystúpil na pódium k mikrofónu, oznámili, že „dnešným dňom oficiálne Základná škola slovenská na ulici Mieru č. 154 v Jesenskom zaniká, pretože s hrdosťou oznamujeme, že nám bol zapožičaný čestný názov „ZÁKLADNÁ ŠKOLA JANKA JESENSKÉHO“.
Certifikát o čestnom pomenovaní odovzdal zástupca MŠVVaŠ SR Ing. Mario Schrenkel za asistencie pani Oľgy Búrryovej, pani riaditeľke Mgr. Alene Vontorčíkovej a starostovi obce Mgr. Gabrielovi Myhályimu.
V ďalšom programe konferencierky, členovia krúžku poézie a prózy predniesli od J. Jesenského poviedku „MEDICÍNA“. Folklórny súbor LIPKA, poetické divadlo zo Základnej školy prednesom a vystúpením prezentovali životopis a osudy Janka Jesenského.
Na záver slávnostnej akadémie všetci učinkujúci, hostia, ale aj obecenstvo si zaspievali hymnickú pieseň „NA KRÁĽOVEJ HOLI“.
Po skončení slávnostnej akadémie sa účastníci presunuli k priečeliu školy, kde bola slávnostne odhalená doska o pomenovaní ZŠ Janka Jesenského. Po odhalení dosky pozvala pani riaditeľka k prehliadke školských priestorov, kde bola výstava z histórie a úspechov žiakov školy.
Po prehliadke sa presunuli účastníci do školskej jedálne k slávnostnemu obedu a po ňom na recepciu starostu obce do Kultúrneho domu v Jesenskom.
Veríme, že aj tento krásny akt prispeje k utuženiu odkazu našich dejateľov a prispeje k duchovnému povzneseniu nielen pedagógov a rodičov, ale predovšetkým žiakov ZŠ Janka Jesenského.
Foto a príspevok:
JUDr. Jozef Pupala
(Príspevok venujem výročiu Svetového dňa študentstva (vyhláseného v roku 1941) ako pamiatky zavraždenia 9 pražských študentov nemeckými fašistami medzi nimi aj Slováka Mereka Frauwirtha) a ďalších 1222 študentov, doteraz identifikovaných obetí fašizmu.)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a