Začiatky boli ťažké, nácviky pravidelné, snaha, húževnatosť a poctivosť pri nácvikoch neuveriteľne veľká. Za všetko vďačíme pánovi predsedovi ZO SZTP v Gemerskej Polome Bohumilovi Brezňanovi, ktorý nás prihlásením do súťaže, oslovením každého osobne, zdieľaním úspechov a vierou v naše víťazstvo podporoval a veril nám. My, účastníci súťaže, mu týmto ďakujeme nielen za jeho veľkú podporu, ale aj za jeho zhodnotenie našej účasti na tejto súťaži, o ktorej napísal takto:
V súťaži nás reprezentovali: Janko Šafár, Mgr. Darinka Šafárová, Janko Dovala, Olinka Ďuričeková, Zuzka Molčanová, Valika Bodnárová, Evka Koltášová, Zuzka Zatrochová a Magduška Ferenčíková.
Zo srdca ďakujeme nášmu celoslovenskému víťazovi Jankovi Šafárovi v speve a hre na hudobnom nástroji – heligónke, ktorý nás viedol pri nácvikoch, kde dbal na kvalitu spevu, na dodržiavanie dynamiky a intonácie pri speve, či kvality artikulácie polomského nárečia. Neunikol mu ani dôraz na celkový dojem našej skupiny pri spievaní i takte. Zaslúži si vysoké ocenenie za hru na hudobný nástroj a spev, za ktorý ho fundovaní ľudia prirovnávali k Jožkovi Černému. Počas celých troch dní vytváral príjemnú atmosféru svojím prekrásnym, od srdca spievajúcim hlasom i príjemným vzhľadom. Vďačíme aj jeho manželke Darinke, ktorá vždy stojí pri ňom, dbá na výber piesní, na zodpovednosť a dôslednosť pri nácvikoch, prežívajúc pritom s manželom i s nami radosť zo spevu i víťazstva.
Získali sme pekné víťazné celoslovenské umiestnenia v kategóriách: sólový spev – Janko Šafár, umelecký prednes prózy – Zuzana Molčanová, skupinový spev – hore uvedené mená. Je to veľká česť pre nás i našu vždy kultúrne sa rozvíjajúcu obec a česť, že sa naša obec dostala do povedomia celého Slovenska a SZTP. V priebehu troch dní v Kremnici nám mnohí vyjadrili obdiv za náš dobrý a znášajúci sa kolektív, ktorý výrazne prispel k vytváraniu príjemnej atmosféry pre 150 zúčastnených ľudí z celého Slovenska.
Dovolím si vyjadriť sa aj k spevu dvoch našich pánov Janka Dovalu a Janka Šafára, ktorí za zaspievanie dvoch piesní v polomských krojoch boli odmenení silným, dlhým potleskom, no bohužiaľ duo nehodnotili ako skupinový spev, ale som presvedčený, že by sme si boli doniesli štyri prvé miesta. Keď som sa otočil na Janka Dovalu, či už v skupinovom speve alebo pri spievaní v duu a počul jeho spev a videl úsmev na tvári, vedel som, že vytvára poslucháčom príjemnú atmosféru a dodáva im radosť. Vďačíme mu aj za bezpečnosť ako vodičovi i za to, že nás zaviezol do Kremnice k stredu Európy, oboznámil s krásnou prírodou i okolím Kremnice. To všetko zdokumentovali fotografiami Zuzka Zatrochová, Bohumil Brezňan i pán Šafár.

Po vyhodnotení a večeri až do neskorých večerných hodín všetci účastníci a prítomní sme si zaspievali gemerské, záhorácke, hanácke, východniarske, rusnácke a české ľudové pesničky, ktoré spevom a hrou na heligónke doprevádzal náš spevák Janko Šafár, ktorého nám úprimne závideli ostatní účastníci Kremnickej barličky.
Zdravý človek si ani neuvedomuje, že máme iba jednu knihu života a vážime si ju až vtedy, keď stratíme zdravie. Ľudia, s ktorými sme sa stretli boli rovnocenní, prajní, spolucítiaci, nešetriaci pochvalou, povzbudzovali pri úspechu toho druhého a nevideli sme tam človeka, ktorí by závidel, neprial a netešil sa spolu s tými, ktorí mali väčší úspech. Boli to ľudia srdeční, ochotní pomôcť každému kto potreboval, aj napriek tomu, že sami pomoc potrebujú. Všetci sme boli naladení pozitívnou energiou. Priali by sme každému stretnúť sa s takými ľuďmi, ktorých pokladáme za šťastie, ešte raz zdôrazňujeme za „šťastie“.
Celú túto celoslovenskú súťaž natáčali dvomi kamerami, z ktorej záznam vyjde na DVD.
Ďakujeme aj pánovi starostovi Jánovi Chanasovi, že nás podporoval, s nami prežíval náš úspech a prvenstvo, zároveň nás finančne podporil a poskytol nám miestnosť na nácviky. Vďaka pán starosta!
Verím, keď nám pán Boh dá zdravie, že aj na budúci rok sa zúčastníme 8. ročníka tejto celoslovenskej súťaže SZTP v Kremnici.
{gallery}kultura/sutaze/barlicka{/gallery}
{jcomments on}

































__________________________________________________
Na siedmom ročníku celoslovenskej súťaže osôb s telesným postihnutím v prednese poézie, prózy a v speve Kremnická barlička, ktorá sa konala s septembri 2011 v Kremnici sa veľmi úspešne prezentovali aj naši Gemerskopolomčania. Nemožno neuverejniť slová pani Ing. Márie Brdárskej z RC SZTP v Bratislave, ktorá sa po súťaži úprimne prihovorila našim rodákom a vložila do nich svoje dojatie: „Dobrý deň, pozdravujem vás z Republikového centra Slovenského zväzu telesne postihnutých. Členovia vašej ZO SZTP sa v predchádzajúcich dňoch zúčastnili celoslovenskej súťaže v prednese poézie, prózy a speve na Kremnickej barličke 2011, ktorú organizovalo RC SZTP Bratislava.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-