Betliarsky kaštieľ a park so zaujímavou architektúrou a mnohými pozoruhodnými drevinami lákajú každoročne návštevníkov a turistov nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia.
Park v obci Betliar na hornom Gemeri patrí medzi najcennejšie prírodné parky na Slovensku. Nájdeme tu zachované výtvory drobnej záhradnej architektúry i výsledky úsilia vysadiť rôzne cudzokrajné dreviny. Kaštieľ i park s rozlohou 81 ha patril bohatej šľachtickej rodine Andrášiovcov. Tak ako sa v priebehu storočí menil kaštieľ na luxusné sídlo, tak sa menil a budoval aj park. 
O jeho budovaní svedčí dokument - mapa z roku 1804, v ktorej je zakreslený priestor parku s rozlohou asi 16,5 ha. Prvým známym záhradným architektom bol Henrich Nebbien, ktorý je zakladateľom i parku v Dolnej Krupej. Ďalší významný záhradný architekt Jozef Bergmann postavil v parku ďalšie stavby. Jeho vodopád patrí medzi najväčšie umelé vodopády v slovenských parkoch. Voda padá z výšky 8 metrov do jazera, pod vodopádom je grotta (jaskyňa), ktorá bola postavená pre zverinec. V rokoch 1908-1914 tu chovali ľadové medvede. 
Posledná veľká prestavba parku sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia, čím dosiahol rozlohu 81 ha. Veľmi esteticky pôsobia priehľady, ktorých záhradní architekti vytvorili celú sústavu a zamerali ich na významné objekty v parku a okolí. Dokázali umelecky vysádzať listnaté i ihličnaté stromy tak, aby sa líšila farba listov, kvetov, veľkosť i tvar. Toto pôsobivé zoskupenie rastlinstva má svoje čaro v každom ročnom období. Návštevník má čo obdivovať a môže si oddýchnuť v príjemnom prostredí, kde počuť len šum stromov, spev vtáctva, alebo hukot vodopádu, či žblnkot potoka. 
V parku sa nachádzajú mimo domácich druhov drevín i cudzokrajné, ako napr. Ginkgo biloba, cypruštek Lawsonov, borievka čínska, smrekovec dahurský, rôzne druhy cudzokrajných smrekov, lipa so strihaným listom a mnoho iných. Umelý vodný systém v parku bol dobudovaný v poslednej tretine 19. storočia. Najväčšou stavbou bol rybník v severnej časti parku s rozlohou 4750 m2. 
V parku bolo v minulosti umiestnených niekoľko plastík, avšak v posledných rokoch sa tieto stali terčom barbarov a zlodejov. V roku 2005 zmizla romantická socha rytiera Arpáda z roku 1887, ktorá stála na 2,5 metrovom podstavci a krátko na to zlodeji ukradli bronzovú sochu sediaceho Budhu, vyrobeného v Japonsku v roku 1828 a sochu černocha v nadživotnej veľkosti zo železnej zliatiny. 
Park je živý organizmus, ktorému sa nevyhli v minulosti ani pohromy, ako víchrica, ktorá zničila mnoho vzácnych stromov a v posledných rokoch to bola voda, ktorá sa v roku 2006 v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vyliala z veľkého jazera. Voda zničila cesty a chodníky v parku a hrozilo, že zaplaví i kaštieľ a dostala sa až do obce Betliar.
V tomto zimnom období je počet návštevníkov kaštieľa i parku podstatne nižší ako v lete. Stojí však zato pozrieť si nádhernú vianočnú výzdobu v kaštieli, ale najmä prejsť sa po zasneženom parku a obdivovať jeho krásu i v zime.
9.1.2010
fotografie: Michal a Igor Benedikty
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-