Železník (3)
Aktivity o. z. Skryté Poklady Slovenska pokračujú aj tento rok
Napísal(a) L. Bene
Po uvoľnení opatrení rozbieha svoju činnosť aj o. z. Skryté Poklady Slovenska. Zameriava sa predovšetkým na aktivity a propagáciu oblasti v okolí vrchu Železník v Revúckej vrchovine. Tento rok sa už podarilo dokončiť výmenu strechy na budove historického kina Stachanov v Železníku. Pokračovať by sa malo úpravou vnútorných priestorov budovy aby mohlo kino začať pravidelnejšie premietať a bolo možné poriadať aj prípadné spoločenské udalosti.
Aj tento rok sa o. z. podarilo získať 1000 eur v grantovom programe Gesto pre mesto. Cieľom projektu bude revitalizácia baníckeho jazierka v Železníku, aby sa stalo oázou pokoja pre turistov, ale aj miestnych obyvateľov.
Druhý ročník podujatia Poklady Železníka prilákal ešte viac návštevníkov ako ten predchádzajúci
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 v Železníku usporiadalo občianske združenie Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk pokračovanie úspešného podujatia Poklady Železníka. Už od skorého popoludnia sa priestor okolo historického kina Stachanov zaplnil návštevníkmi. Od 14. hodiny sa mohli deti zahrať športové hry a boli pre nich pripravené aj tvorivé dielne. Svoju techniku prišli ukázať aj dobrovoľní hasiči zo Sirka a takisto OZ. Rákošská cächa prichystala deťom stánok s lesnými hádankami.
O hlad návštevníkov sa starali kuchárky z obce Sirk, ktoré pripravovali jedinečné sirkovské guľky. Taktiež bol pripravený lahodný guľáš a sladké dobroty či kvalitná káva.
Po druhýkrát sa uskutoční spoločenské podujatie Poklady Železníka
Napísal(a) Ladislav Bene
V sobotu, 24. augusta 2019 sa už po druhýkrát uskutoční v Železníku spoločenské podujatie Poklady Železníka. Program sa začína od 14-ej hodiny, kedy sa budú môcť tí najmenší zapojiť do tvorivých dielní až do približne 16.30. Od 14.30 bude pre tých, čo chcú viac spoznať toto jedinečné miesto, pripravená komentovaná prehliadka banských kolónií v Železníku. Zastavíme sa pri zaujímavých stavbách zo začiatku 20. storočia, napr. aj pri drevenej kolkárni a spoznáme zabudnuté miesto pri banskej kaplnke. Neskôr, od 17.30 sú v historickom kine Stachanov pripravené dve veľmi zaujímavé prezentácie. Pán Norbert Mogyorósi z Baníckeho múzea v Rožňave porozpráva o Železníku a jeho postavení v dejinách ťažby železnej rudy. O gotických kostoloch na Gemeri porozpráva Peter Koška z OZ Gotická cesta.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.