ktorí sa spomienkového zhromaždenia zúčastnili. Žiaľ, zo zdravotných dôvodov nemohol privítať posledných priamych žijúcich účastníkov protifašistického odboja p. Jozefa Špitála, Pavla Trochu, Ladislava Sládeka...
Vo svojom príhovore pán Šimko zdôraznil, že prvé slobodné vianočné sviatky obyvateľov mesta v roku 1944 boli síce slobodné, ale plné biedy, hladu, obáv o zajtrajšok. Veď v lesoch nad Rimavskou Sobotou, na Nižnej i Vyšnej Pokoradzi – Zacharovciach - a nad Pápčou prebiehali boje, ktoré si vzali svoje obete, ľudské životy.
O hrdinstve obyvateľov nášho regiónu svedčia aj skutky našich bývalých rodákov, napr. Ing. Bartu - gemerského Meresieva, ktorý bol gestapom prepustený práve na Štedrý deň 1944. Sudičky mu určili, že ako náš skromný hrdina skonal práve na Štedrý deň, či ppor. Júliusa Kalinčiaka, veliteľa prvej partizánslej roty 2. oddielu brigády Jánošík, ktorého guľometná dávka Nemcov pri prechode k Červenej armáde nad osadou Pápča ťažko zranila a bol nájdený až na tretí deň po prechode frontu v zimných podmienkach...
O hlade obyvateľov Rimavskej Soboty svedčí aj zápisnica vtedajšieho starostu mesta Imricha Vargu a jeho zástupcu, ako aj predstaviteľa Vojenského veliteľstva Červenej armády npor. L. S. Chyzňaka o odovzdaní 40 ton raže na zabezpečenie chudobného obyvateľstva z 30. januára 1944!
Aj keď o samotné mesto padlo „len“ 6 vojakov Červenej armády a 30 vojakov rumunskej armády, maďarskí a nemeckí fašisti odvliekli z Rimavskej Soboty 670 obyvateľov tzv. “žido-boľševikov“!
Za oslobodenie celého dnešného okresu Rimavská Sobota položilo svoje životy 1.479 červenoarmejcov a 637 rumunských vojakov, 65 partizánov a 63 vojakov povstaleckej l. československej armády na Slovensku. Okupanti vďaka výhodným obranným líniám za využitia pahorkatín mali straty podstatne nižšie - padlo 634 Nemcov a 92 prisluhovačov Horthyho maďarskej armády.
V závere svojho príhovoru primátor Rimavskej Soboty poďakoval všetkým prítomným, najmä zástupcovi veľvyslanca RF v SR pánovi A. V. Šabanovi za jeho príhovor a návštevu na tomto podujatí.
V krátkom vystúpení radca - veľvyslanec RF v SR p. A. V. Šabanov vyslovil poďakovanie občanom Slovenska za úctu, ktorú preukazujú našim padlým predkom v boji proti fašizmu. Vyzdvihol stav, že na Slovensku zatiaľ nedochádza k búraniu pomníkov (až na výnimky dehonestácie pomníkov v Košiciach), ale naopak, občania miest a obcí prechovávajú úctu k svojim vlastencom a osloboditeľom, ktorí bojovali i položili svoje životy za našu dnešnú slobodu.
Po skončení oficiálnej časti pietneho zhromaždenia pozval primátor mesta p. JUDr. Jozef ŠIMKO pána A. V. Šabanova a predstaviteľov ObV SZPB na spoločný obed.
Na záver svojej návštevy v Rimavskej Sobote radca veľvyslanec RF v SR p. Andrej Vladimirovič Šabanov osobne navštívil „červenoarmejca“ plk. v. v. Ladislava Sládeka, priameho účastníka bojov 2. ukrajinského frontu, účastníka oslobodzovacích bojov od Rumunska - Maďarska, až po Nové Zámky.
JUDr. Jozef Pupala
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.