Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Rožňave
R o ž ň a v a – Samotné oslavy 79. výročia oslobodenia Rožňavy Červenou armádou boli 23.1.2024 a začali presne o 11:00 hodine na Námestí baníkov pred Radnicou.

Po odznení Slovenskej hymny, celý program uvádzala riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Mgr. Monika Kerekešová, ktorá upozornila všetkých prítomných na to, že túto akciu – oslavy oslobodenia mesta Rožňavy pravidelne organizuje mesto Rožňava a členovia občianskeho združenia SZPB, ktorí majú najväčší podiel na tom, aby sa pripomínali dni oslobodenia Červenou armádou. K prítomným občanom sa prihovoril primátor mesta Rožňava Michal Domik. Po ňom vystúpil so svojím príhovorom za oblastný výbor SZPB v Rožňave a základnú organizáciu SZPB predseda ZO SZPB partizána Tótha Ing. Milan Malček a veliteľ posádky v zastúpení pplk. Ing. Norbert Hutka. Samotného pietneho aktu sa celkovo zúčastnilo 78 občanov mesta Rožňavy.

Pri kladení vencov boli členovia ZO SZPB po predstaviteľoch mesta, verejnej a štátnej správy druhí v poradí, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov. Oblastná organizácia SZPB prispela pri
pietnom akte jedným vencom a ZO SZPB partizána Tótha jednou kyticou. Z radov ZO SZPB sa osláv zúčastnili piati členovia výboru ZO a 21 členov ZO v celkovom počte 26. Pri oslavách v uvedený deň sa zúčastnilo 27 žiakov zo Základnej školy Zlatá ulica s jej riaditeľom Mgr. Richardom Söllöszom a traja žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika Rožňava. Veľmi dôležité bolo to, že boli pripomenuté dôležité pravdivé fakty z obdobia 2. svetovej vojny a oslobodzovania mesta Rožňavy. Priebeh osláv bol zdokumentovaný zamestnancami regionálneho televízneho vysielania RVTV a pracovníkom mestského úradu pánom Podrackým. Fotograficky bol priebeh pietneho aktu a osláv zaznamenaný zamestnankyňou mestského úradu Erikou Švedovou. Počas osláv nebol zaznamenaný žiadny incident, alebo provokácia, ktorá by narušila dôstojný priebeh osláv.
Ing. Milan Malček,
predseda ZO SZPB partizána Tótha
Fotografie: RVTV
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria9ea9d5dc8b
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Revúcej

R e v ú c a - Písal sa 25. január 1945. Práve v tento deň pred 79 rokmi sa obyvatelia okresného mesta na strednom Gemeri Revúca dočkali oslobodenia. Pri tejto príležitosti sme sa zišli na pietnej spomienke pred pamätníkom venovanom bojovníkom a obetiam SNP na Námestí slobody. Pripomenuli sme si udalosti a poďakovali sa sovietskym a rumunským vojakom – hrdinom z 2. ukrajinského frontu. Poďakovanie patrí každému padlému partizánovi a všetkým účastníkom odboja, vďaka ktorým prišla sloboda a vytúžený koniec 2. svetovej vojny vojny až k nám.
Podujatie pripravili mesto Revúca s primátorom Ing. Júliusom Buchtom spoločne s miestnou organizáciou SZPB Revúca a jej predsedom JUDr. Jánom Kochanom a pracovníkmi MKS Revúca. Spomienkovú slávnosť slovne sprevádzal pán Juraj Genčanský. Pásmom študentov z Gymnázia M. Kukučína sme si nostalgicky pripomenuli ťažké a smutné chvíle až po deň slobody. Pán primátor Buchta vo svojom príhovore pripomenul udalosti týchto dejín z II. svetovej vojny v našom regióne. Za účasti hostí: prednostky Okresného úradu v Revúcej pani Mgr. Zuzany Nosáľovej, JUDr. Juraja Bernára, predsedu Oblastného výboru Rožňava a Valérie Soldanovej, predsedníčky RK obv. SZPB Rožňava, členov SZPB v Revúcej, obyvateľov mesta, žiakov a študentov sa položili vence a kvety k pamätníku.

Po skončení dôstojnej spomienky sa hostia a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Revúca presunuli do Domu kultúry na výročnú členskú schôdzu. V bodoch členskej schôdze bolo aj zhodnotenie činností a akcií za rok 2023 a úlohy a plán akcií na r. 2024, ktoré navrhol výbor SZPB. Pán Juraj Bernár odovzdal pánovi Kochanovi ocenenie za vernosť a dlhoročnú aktívnu činnosť v štruktúrach SZPB. V kľudnej a príjemnej atmosfére účastníkov pozdravil svojím spevom spevokol Úsvit pri JDS Revúca.
„Je dôležité, aby sme nezabúdali na túto históriu a poučili sa z nej. Aby sa táto najväčšia tragédia v dejinách ľudstva už nikdy viac nezopakovala.“
Ján Kochan,
predseda ZO SZPB arm. gen. Viesta
Autor fotografií Ondrej Števko
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria755d3a0587
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Dobšinej
Mesto Dobšiná bola v rokoch 2. svetovej vojny okresným mestom na Gemeri, pretože Rožňava po Mníchovskej zrade patrila Maďarsku až do roku 1945. AJ preto uverejňujeme príspevok z osláv 79. výročia oslobodenia z tohoto mesta.
D o b š i n á - Aj v Dobšinej si jeho obyvatelia v januárových dňoch pripomenuli 79. výročie oslobodenia. Informáciu o tom uverejnili miestne internetové noviny, z ktorých sme sa dozvedeli, že spomienkovú slávnosť na počesť výročia zorganizovalo už 25. januára 2024 Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na Námestí baníkov, kde je inštalovaná pamätná tabuľa pripomínajúca udalosť oslobodenia, držali čestnú stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, ktorí takto vzdali hold pamiatke padlých počas bojov v druhej svetovej vojne a osloboditeľom mesta. Oslavy potom pokračovali v sále miestneho kultúrneho domu.
Predsedníčka ZO SZPB v Dobšinej pani Mária Novotná vo svojom slávnostnom prejave priblížila historické súvislosti, ktoré sa viažu k Dobšinej a jej okoliu počas dní oslobodzovania. Pamätným dňom pre Dobšinú je 27. január 1945 kedy bola Dobšiná oslobodená vojskami Červenej armády, ale tiež v rovnaký deň boli oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim – Brezinky).
„V mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu,“ spomenula vo svojom vystúpení pani Novotná a dodala, že už: „24. januára začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú... Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho.... Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávalo sa, že do mesta ako prví prídu Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie s rumunskými oddielmi bolo veľkým prekvapením. Neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrahy mín.“ Na niektorých domoch ešte aj dnes vidieť ruské nápisy „PROVERENO – MIN NET - GROMOV“.

Na oslavách výročia oslobodenia umocnili prítomných vystúpenia detí Materskej školy na Ulici SNP, speváckej skupiny Dobšinky, žiačky miestnej umeleckej školy a Viktória Vikartovská.
Po slávnostnom programe na sledovala výročná schôdza ZO SZPB v Dobšinej, na ktorej si zvolili nové vedenie. Predsedom organizácie sa stal JUDr. Eduard Šmelko.
(Zdroj: mestoDobsina.sk)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria4360f73825
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).