Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Rožňave
R o ž ň a v a – Samotné oslavy 79. výročia oslobodenia Rožňavy Červenou armádou boli 23.1.2024 a začali presne o 11:00 hodine na Námestí baníkov pred Radnicou.

Po odznení Slovenskej hymny, celý program uvádzala riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Mgr. Monika Kerekešová, ktorá upozornila všetkých prítomných na to, že túto akciu – oslavy oslobodenia mesta Rožňavy pravidelne organizuje mesto Rožňava a členovia občianskeho združenia SZPB, ktorí majú najväčší podiel na tom, aby sa pripomínali dni oslobodenia Červenou armádou. K prítomným občanom sa prihovoril primátor mesta Rožňava Michal Domik. Po ňom vystúpil so svojím príhovorom za oblastný výbor SZPB v Rožňave a základnú organizáciu SZPB predseda ZO SZPB partizána Tótha Ing. Milan Malček a veliteľ posádky v zastúpení pplk. Ing. Norbert Hutka. Samotného pietneho aktu sa celkovo zúčastnilo 78 občanov mesta Rožňavy.

Pri kladení vencov boli členovia ZO SZPB po predstaviteľoch mesta, verejnej a štátnej správy druhí v poradí, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov. Oblastná organizácia SZPB prispela pri
pietnom akte jedným vencom a ZO SZPB partizána Tótha jednou kyticou. Z radov ZO SZPB sa osláv zúčastnili piati členovia výboru ZO a 21 členov ZO v celkovom počte 26. Pri oslavách v uvedený deň sa zúčastnilo 27 žiakov zo Základnej školy Zlatá ulica s jej riaditeľom Mgr. Richardom Söllöszom a traja žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika Rožňava. Veľmi dôležité bolo to, že boli pripomenuté dôležité pravdivé fakty z obdobia 2. svetovej vojny a oslobodzovania mesta Rožňavy. Priebeh osláv bol zdokumentovaný zamestnancami regionálneho televízneho vysielania RVTV a pracovníkom mestského úradu pánom Podrackým. Fotograficky bol priebeh pietneho aktu a osláv zaznamenaný zamestnankyňou mestského úradu Erikou Švedovou. Počas osláv nebol zaznamenaný žiadny incident, alebo provokácia, ktorá by narušila dôstojný priebeh osláv.
Ing. Milan Malček,
predseda ZO SZPB partizána Tótha
Fotografie: RVTV
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria9ea9d5dc8b
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Revúcej

R e v ú c a - Písal sa 25. január 1945. Práve v tento deň pred 79 rokmi sa obyvatelia okresného mesta na strednom Gemeri Revúca dočkali oslobodenia. Pri tejto príležitosti sme sa zišli na pietnej spomienke pred pamätníkom venovanom bojovníkom a obetiam SNP na Námestí slobody. Pripomenuli sme si udalosti a poďakovali sa sovietskym a rumunským vojakom – hrdinom z 2. ukrajinského frontu. Poďakovanie patrí každému padlému partizánovi a všetkým účastníkom odboja, vďaka ktorým prišla sloboda a vytúžený koniec 2. svetovej vojny vojny až k nám.
Podujatie pripravili mesto Revúca s primátorom Ing. Júliusom Buchtom spoločne s miestnou organizáciou SZPB Revúca a jej predsedom JUDr. Jánom Kochanom a pracovníkmi MKS Revúca. Spomienkovú slávnosť slovne sprevádzal pán Juraj Genčanský. Pásmom študentov z Gymnázia M. Kukučína sme si nostalgicky pripomenuli ťažké a smutné chvíle až po deň slobody. Pán primátor Buchta vo svojom príhovore pripomenul udalosti týchto dejín z II. svetovej vojny v našom regióne. Za účasti hostí: prednostky Okresného úradu v Revúcej pani Mgr. Zuzany Nosáľovej, JUDr. Juraja Bernára, predsedu Oblastného výboru Rožňava a Valérie Soldanovej, predsedníčky RK obv. SZPB Rožňava, členov SZPB v Revúcej, obyvateľov mesta, žiakov a študentov sa položili vence a kvety k pamätníku.

Po skončení dôstojnej spomienky sa hostia a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Revúca presunuli do Domu kultúry na výročnú členskú schôdzu. V bodoch členskej schôdze bolo aj zhodnotenie činností a akcií za rok 2023 a úlohy a plán akcií na r. 2024, ktoré navrhol výbor SZPB. Pán Juraj Bernár odovzdal pánovi Kochanovi ocenenie za vernosť a dlhoročnú aktívnu činnosť v štruktúrach SZPB. V kľudnej a príjemnej atmosfére účastníkov pozdravil svojím spevom spevokol Úsvit pri JDS Revúca.
„Je dôležité, aby sme nezabúdali na túto históriu a poučili sa z nej. Aby sa táto najväčšia tragédia v dejinách ľudstva už nikdy viac nezopakovala.“
Ján Kochan,
predseda ZO SZPB arm. gen. Viesta
Autor fotografií Ondrej Števko
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria755d3a0587
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Dobšinej
Mesto Dobšiná bola v rokoch 2. svetovej vojny okresným mestom na Gemeri, pretože Rožňava po Mníchovskej zrade patrila Maďarsku až do roku 1945. AJ preto uverejňujeme príspevok z osláv 79. výročia oslobodenia z tohoto mesta.
D o b š i n á - Aj v Dobšinej si jeho obyvatelia v januárových dňoch pripomenuli 79. výročie oslobodenia. Informáciu o tom uverejnili miestne internetové noviny, z ktorých sme sa dozvedeli, že spomienkovú slávnosť na počesť výročia zorganizovalo už 25. januára 2024 Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na Námestí baníkov, kde je inštalovaná pamätná tabuľa pripomínajúca udalosť oslobodenia, držali čestnú stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, ktorí takto vzdali hold pamiatke padlých počas bojov v druhej svetovej vojne a osloboditeľom mesta. Oslavy potom pokračovali v sále miestneho kultúrneho domu.
Predsedníčka ZO SZPB v Dobšinej pani Mária Novotná vo svojom slávnostnom prejave priblížila historické súvislosti, ktoré sa viažu k Dobšinej a jej okoliu počas dní oslobodzovania. Pamätným dňom pre Dobšinú je 27. január 1945 kedy bola Dobšiná oslobodená vojskami Červenej armády, ale tiež v rovnaký deň boli oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim – Brezinky).
„V mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu,“ spomenula vo svojom vystúpení pani Novotná a dodala, že už: „24. januára začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú... Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho.... Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávalo sa, že do mesta ako prví prídu Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie s rumunskými oddielmi bolo veľkým prekvapením. Neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrahy mín.“ Na niektorých domoch ešte aj dnes vidieť ruské nápisy „PROVERENO – MIN NET - GROMOV“.

Na oslavách výročia oslobodenia umocnili prítomných vystúpenia detí Materskej školy na Ulici SNP, speváckej skupiny Dobšinky, žiačky miestnej umeleckej školy a Viktória Vikartovská.
Po slávnostnom programe na sledovala výročná schôdza ZO SZPB v Dobšinej, na ktorej si zvolili nové vedenie. Predsedom organizácie sa stal JUDr. Eduard Šmelko.
(Zdroj: mestoDobsina.sk)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria4360f73825


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-