Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Rožňave
R o ž ň a v a – Samotné oslavy 79. výročia oslobodenia Rožňavy Červenou armádou boli 23.1.2024 a začali presne o 11:00 hodine na Námestí baníkov pred Radnicou.

Po odznení Slovenskej hymny, celý program uvádzala riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave pani Mgr. Monika Kerekešová, ktorá upozornila všetkých prítomných na to, že túto akciu – oslavy oslobodenia mesta Rožňavy pravidelne organizuje mesto Rožňava a členovia občianskeho združenia SZPB, ktorí majú najväčší podiel na tom, aby sa pripomínali dni oslobodenia Červenou armádou. K prítomným občanom sa prihovoril primátor mesta Rožňava Michal Domik. Po ňom vystúpil so svojím príhovorom za oblastný výbor SZPB v Rožňave a základnú organizáciu SZPB predseda ZO SZPB partizána Tótha Ing. Milan Malček a veliteľ posádky v zastúpení pplk. Ing. Norbert Hutka. Samotného pietneho aktu sa celkovo zúčastnilo 78 občanov mesta Rožňavy.

Pri kladení vencov boli členovia ZO SZPB po predstaviteľoch mesta, verejnej a štátnej správy druhí v poradí, ktorí sa zúčastnili kladenia vencov. Oblastná organizácia SZPB prispela pri
pietnom akte jedným vencom a ZO SZPB partizána Tótha jednou kyticou. Z radov ZO SZPB sa osláv zúčastnili piati členovia výboru ZO a 21 členov ZO v celkovom počte 26. Pri oslavách v uvedený deň sa zúčastnilo 27 žiakov zo Základnej školy Zlatá ulica s jej riaditeľom Mgr. Richardom Söllöszom a traja žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika Rožňava. Veľmi dôležité bolo to, že boli pripomenuté dôležité pravdivé fakty z obdobia 2. svetovej vojny a oslobodzovania mesta Rožňavy. Priebeh osláv bol zdokumentovaný zamestnancami regionálneho televízneho vysielania RVTV a pracovníkom mestského úradu pánom Podrackým. Fotograficky bol priebeh pietneho aktu a osláv zaznamenaný zamestnankyňou mestského úradu Erikou Švedovou. Počas osláv nebol zaznamenaný žiadny incident, alebo provokácia, ktorá by narušila dôstojný priebeh osláv.
Ing. Milan Malček,
predseda ZO SZPB partizána Tótha
Fotografie: RVTV
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria9ea9d5dc8b
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Revúcej

R e v ú c a - Písal sa 25. január 1945. Práve v tento deň pred 79 rokmi sa obyvatelia okresného mesta na strednom Gemeri Revúca dočkali oslobodenia. Pri tejto príležitosti sme sa zišli na pietnej spomienke pred pamätníkom venovanom bojovníkom a obetiam SNP na Námestí slobody. Pripomenuli sme si udalosti a poďakovali sa sovietskym a rumunským vojakom – hrdinom z 2. ukrajinského frontu. Poďakovanie patrí každému padlému partizánovi a všetkým účastníkom odboja, vďaka ktorým prišla sloboda a vytúžený koniec 2. svetovej vojny vojny až k nám.
Podujatie pripravili mesto Revúca s primátorom Ing. Júliusom Buchtom spoločne s miestnou organizáciou SZPB Revúca a jej predsedom JUDr. Jánom Kochanom a pracovníkmi MKS Revúca. Spomienkovú slávnosť slovne sprevádzal pán Juraj Genčanský. Pásmom študentov z Gymnázia M. Kukučína sme si nostalgicky pripomenuli ťažké a smutné chvíle až po deň slobody. Pán primátor Buchta vo svojom príhovore pripomenul udalosti týchto dejín z II. svetovej vojny v našom regióne. Za účasti hostí: prednostky Okresného úradu v Revúcej pani Mgr. Zuzany Nosáľovej, JUDr. Juraja Bernára, predsedu Oblastného výboru Rožňava a Valérie Soldanovej, predsedníčky RK obv. SZPB Rožňava, členov SZPB v Revúcej, obyvateľov mesta, žiakov a študentov sa položili vence a kvety k pamätníku.

Po skončení dôstojnej spomienky sa hostia a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Revúca presunuli do Domu kultúry na výročnú členskú schôdzu. V bodoch členskej schôdze bolo aj zhodnotenie činností a akcií za rok 2023 a úlohy a plán akcií na r. 2024, ktoré navrhol výbor SZPB. Pán Juraj Bernár odovzdal pánovi Kochanovi ocenenie za vernosť a dlhoročnú aktívnu činnosť v štruktúrach SZPB. V kľudnej a príjemnej atmosfére účastníkov pozdravil svojím spevom spevokol Úsvit pri JDS Revúca.
„Je dôležité, aby sme nezabúdali na túto históriu a poučili sa z nej. Aby sa táto najväčšia tragédia v dejinách ľudstva už nikdy viac nezopakovala.“
Ján Kochan,
predseda ZO SZPB arm. gen. Viesta
Autor fotografií Ondrej Števko
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria755d3a0587
Fotoreportáž z osláv oslobodenia v Dobšinej
Mesto Dobšiná bola v rokoch 2. svetovej vojny okresným mestom na Gemeri, pretože Rožňava po Mníchovskej zrade patrila Maďarsku až do roku 1945. AJ preto uverejňujeme príspevok z osláv 79. výročia oslobodenia z tohoto mesta.
D o b š i n á - Aj v Dobšinej si jeho obyvatelia v januárových dňoch pripomenuli 79. výročie oslobodenia. Informáciu o tom uverejnili miestne internetové noviny, z ktorých sme sa dozvedeli, že spomienkovú slávnosť na počesť výročia zorganizovalo už 25. januára 2024 Mesto Dobšiná a základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na Námestí baníkov, kde je inštalovaná pamätná tabuľa pripomínajúca udalosť oslobodenia, držali čestnú stráž členovia baníckeho združenia Bruderschaft, ktorí takto vzdali hold pamiatke padlých počas bojov v druhej svetovej vojne a osloboditeľom mesta. Oslavy potom pokračovali v sále miestneho kultúrneho domu.
Predsedníčka ZO SZPB v Dobšinej pani Mária Novotná vo svojom slávnostnom prejave priblížila historické súvislosti, ktoré sa viažu k Dobšinej a jej okoliu počas dní oslobodzovania. Pamätným dňom pre Dobšinú je 27. január 1945 kedy bola Dobšiná oslobodená vojskami Červenej armády, ale tiež v rovnaký deň boli oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau (Osvienčim – Brezinky).
„V mestskej kronike je zapísané, že 27. januára 1945 vstúpili na územie mesta ako prvé rumunské jednotky bojujúce vo zväzku 2. ukrajinského frontu,“ spomenula vo svojom vystúpení pani Novotná a dodala, že už: „24. januára začali okupantské jednotky z Dobšinej ustupovať najmä cez Stratenú... Dňa 26. januára bolo už v Dobšinej prázdno a všade panovalo ticho.... Obyvatelia boli ukrytí v pivniciach a čakali na osloboditeľov. Očakávalo sa, že do mesta ako prví prídu Rusi, no ráno 27. januára 1945 stretnutie s rumunskými oddielmi bolo veľkým prekvapením. Neskôr prišli do mesta aj ruské oddiely, ktoré preverovali mesto od nástrahy mín.“ Na niektorých domoch ešte aj dnes vidieť ruské nápisy „PROVERENO – MIN NET - GROMOV“.

Na oslavách výročia oslobodenia umocnili prítomných vystúpenia detí Materskej školy na Ulici SNP, speváckej skupiny Dobšinky, žiačky miestnej umeleckej školy a Viktória Vikartovská.
Po slávnostnom programe na sledovala výročná schôdza ZO SZPB v Dobšinej, na ktorej si zvolili nové vedenie. Predsedom organizácie sa stal JUDr. Eduard Šmelko.
(Zdroj: mestoDobsina.sk)
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12541/stredny-i-horny-gemer-si-s-uctou-pripomenuli-79-vyrocie-oslobodenia-spod-fasizmu#sigProGalleria4360f73825
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-