Tento deň je už po 73. raz mestským sviatkom. Každoročne si v tento deň pripomínajú Tornaľčania obete druhej svetovej vojny, obete za vydobytú slobodu. Slávnostné pietne zhromaždenie sa začalo na námestí pred pamätníkom Osloboditeľov hymnou Slovenskej republiky. Nasledoval prednes básne pani učiteľky PaedDr. Anny Zakharovej. Po nej sa zhromaždeným prihovoril predseda ZO SZPB v Tornali PaedDr. Marian Zelina.
Vo svojom príhovore zdôraznil krutosť a nezmyselnosť vojny. Mesto Tornaľa malo v dobe vojny vyše 3 000 obyvateľov a z toho 658 odvliekli nyllassiovci a Nemci do koncentračných táborov, z ktorých viac ako polovica zahynula.
Pred prekročením hraníc predvojnového Československa vydalo velenie 2. UF rozkaz pre všetkých podriadených dôstojníkov č. 0186, v ktorom nariaďujú:
- vysvetľovať všetkým podriadeným až po radových vojakov, aby sa k obyvateľstvu chovalo priateľsky,
- prísne sa zakazuje svojvolne odoberať akýkoľvek majetok obyvateľom,
- pri rozmiestňovaní vojsk chrániť záujmy obyvateľov obcí a miest a chrániť ich majetok,
- nevyhnutné potreby pre vojsko zadovažovať len prostredníctvom samosprávnych orgánov, alebo velenia československej armády, všetky potreby uhrádzať peňažne a zakazuje sa čokoľvek odoberať len na potvrdenie či iný dokument,
- osoby, ktoré tento rozkaz porušia, budú prísne potrestané (pri zistení porušenia rozkazu boli previnilci obvykle zastrelení),
- Na území južneho Gemera mal nepriateľ rozmiestnené 1. maďarskú armádu (veliteľstvo mali v Rožňave), 17. nemecký armádny zbor s veliteľstvom v Jelšave a veliteľstvo 8. armády so sídlom v Haliči. Veliteľstvo skupiny armád Sud mali Nemci v Ostrihome.
Je nutné zdôrazniť, že Nemci mali vybudovanú niekoľko valovú obranu do hlbky 20 - 30 km, v ktorej využili geografické výhody terénu a dôležité body (križovatky, mosty...) mali dopredu zastrieľané. Tieto skutočnosti im umožnili nasadiť k obrane iba 1/3 vojsk a techniky oproti obvyklým pravidlám. Preto boli straty vojakov Červenej armády a rumunskej armády neporovnateľne vyššie ako brániacich sa okupantov.
Pri oslobodzovaní Tornale padlo 202 vojakov Červenej armády a traja vojaci rumunskej armády, a Nemcov „len 12“ !
Po oslobodení Tornale sa fronta akoby vďaka hĺbkovej obrane nepriateľa posúvala pomaly a za krvavých obetí útočiacich vojsk. Napr. pri oslobodzovaní Gemerskej Panice oslobodenej 25.12.1944 padlo 131 červenoarmejcov, pri oslobodzovaní Bretky - 12.1.1945 - padlo 37 červenoarmejcov a 263 rumunských vojakov. Nepriateľ nemal straty žiadne.
Život v poloprázdnom „vyrabovanom“ meste Tornaľa bol po oslobodení veľmi ťažký. Všetkého bolo nedostatok, takmer nebola rodina, z ktorej by si vojna nezobrala obeť. Boli rodiny, v ktorých prežilo len dieťa a podobne. O to viac si ľudia vážili život a slobodu. Navzájom si pomáhali a s osloboditeľmi sa ochotne delili ako so svojimi. No sloboda znamenala nádej na prežitie a lepší život v mieri. Na túto skutočnosť by sme nemali zabúdať aj dnes po 73 rokoch od prvého dňa oslobodenia, pretože vojna je opät v blízkosti nás!
Po skončení príhovorov položili vence k pamätníku osloboditeľov predseda ZO SZPB M. Zelina s priamym účastníkom odboja Artúrom Sobonyom a primátorka mesta Tornaľa Mgr. Anna Segedy so sprievodom.
Následne účastníci položili veniec aj k pamätníku obetí zavlečených do koncentračných táborov a k pamätnej doske a reliéfu na budove OO PZ v Tornali, kde mal štáb maršál R. J. Malinovský. Pri budove, kde mal maršál štáb, jeho osobu účastníkom predstavil vo svojom príhovore JUDr. J. Pupala, predseda Historicko-dokumentačnej komisie Oblastného výboru v Rimavskej Sobote. Na koniec svojho príhovoru vyslovil želanie, aby sme vynaložili všetko úsilie, aby sa podobná apokalypsa v našich dejinách neopakovala a práve preto si musíme tieto tragické udalosti pripomínať.
Vyslovil presvedčenie, že mestské zastupiteľstvo Tornaľa a ZO SZPB robia už dlhoročné akcie, ktoré mladých ľudí oslovujú o týchto tragických udalostiach, ako je už po 12-ty raz Kvapka krvi slobody, alebo Memoriál maršála R. J. Malinovského v streleckej súťaži zo vzduchoviek medzi družstvami škôl v meste Tornaľa, keď 12.12.2017 prebehol už IX. ročník.
JUDr. Jozef Pupala
Foto: Slavomír Skalák
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-