a v tohtoročnom januárovom čísle uverejnili o. i. aj výročné ceny tohto vydavateľstva a redakcie spomínaného časopisu za rok 2016. Povedali by ste, že také ceny uverejňujú každoročne možno všetky vydavateľstvá na Slovensku. Ak sa pýtate, prečo takúto správu prinášame, tak vedzte, že medzi tromi menami, ktoré sú spomínané v tomto čísle, je aj meno našej rodáčky a už známej poetky píšucej aj pre deti a mládež pani Ivony Ďuričovej. Iste viete, že pochádza z gemerskej obce Rožňavské Bystré a pracuje v Bratislave. Okrem niekoľkých dosiaľ vydaných zbierok poézie pani Ďuričová svoju tvorbu uverejňuje aj vo Zvončeku. Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík, v ktorom jej poéziu uverejňujú, po prvýkrát ocenilo výročnou cenou. Ocenená autorka si tento počin vydavateľstva veľmi pochvaľuje a zrejme jej pomôže pri ďalšej tvorbe obľúbenej aj deťmi.
V Maxíku som našiel aj rubriku pani Ďuričovej, nazvanú Čím budem?, kde deťom približuje formou básničiek rôzne povolania, ktoré sú zaradené podľa abecedy a postupne sú uverejňované od písmena A až po Z-et. Jednu z nich vám priblížim:
Ivona Ďuričová:
Inštalatér
Z kohútika voda kvapká,
všetkým doma uši píli.
Darmo skúša naša babka
otáčať ním z celej sily.
Nekonečné kvapky – kvapky,
do výlevky vyťukáva.
Netreba si hlavu trápiť,
v domácnosti sa to stáva.
Inštalatér zvoní, sláva,
na vodu je dobrý znalec.
Raz-dva chyby ponapráva,
dokvapkal náš vytrvalec.
(MG od)


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a