piatok, 31 október 2014 21:35
František Bábela: Odišiel človek
Napísal(a) František Bábela|
Je koniec. Dodýchal. Sviečka dohorela. Pomaly chladne telo, meravie každý sval. Aj príznačná vráska sa vytratila z čela. Oči mu zatlačil mladý sanitár. Je koniec. Dodýchal. V dome smútku, obložený kvetmi, čaká na posledných hostí. So zloženými rukami, nevinne krotký, prostý. Akoby iba spal. Skláňa sa v pokore pred smrťou života moc. Znie žalostivé Rekviem. Človek, dobrú noc. A doma, čo po ňom zostalo? Po kútoch bytu roztratený hlas, šatník plný šiat, kravát a košieľ, prázdnota izieb, zdrvujúci mráz. V regáloch zbytočná múdrosť kníh, opustená posteľ, nikomu nepotrebné diplomy, dych nadýchaný do záclon a do stien, odtlačky rúk na všetkých kľučkách, ktorých sa odteraz iba s bázňou dotkneš, na stene maturitné tablo, zasnívané oči na svadobnej fotke. A smútok sŕdc, clivota mnohých ďalších vecí. Na operadle kresla sivý vlas. A čosi krehko teplé, čo chvieť sa bude stále v nás. Až do konca, až po náš čas. (júl 1998)
Zo zbierky: František Bábela: NEHA, Tisovec 2001
|
Exit (Priateľovi lekárovi J. R.) Nie veru exit žiadneho človeka nevyvolá kolaps sveta. To len Smrť si normálne zákonité poriadky porobí. Vytrhne človeka z poroby, uprace v rodinnom okolí a trošku namokro poznamená. A že niekoho zabolí? Možno. Krátkodobo. Ako vytrhnutý zub. Rana trošku pokrváca, ale skoro sa zacelí a zub sa nahradí umelým. Ani v rodinnom plote príbuzným tvojim prehnitý kolík chýbať nebude. Ľahko sa nahradí novým. Úprimne za tebou zasmúti, viac ako sa iba povinne sluší azda len niekoľko ľudsky ti najbližších duší. Pod dychom smrti za tónom smútočnej pohrebnej muziky ich srdcia žiaľom zachvejú sa jak vánkom vzrušené lístie osiky. Po piete tradičnej konvenčne vykonanej život sa ako plazivé černičie rozpínať bude ďalej. (29. január 2005
Zo zbierky František Bábela: STOPY, Tisovec 2005
|
Na návšteve v čakárňach smrti Domovy dôchodcov, hospice, ponuré zátišia, mĺkve izbice. Je život, keď už odkvitne, keď sú už telá suché, takmer priesvitné, je život drsne krutý. Starenky, starci v čakárňach smrti! A predsa ešte veria a prosia skromne Boha tie duše krotké, ubité, aby tak nádherné bolo všetko, čo ešte príde, ako to - dosiaľ prežité. A tajne dúfajú mlčiace starenky, keď sa už budú musieť odtiaľto hnúť, že pod zásterou utajeným kľúčom si budú môcť vymodlené nebo odomknúť. Starenky, starci, muži i ženy životom umučení . . . Bezmocne roztiahnuté Kristove ruky pribité na kríži. Vždy, keď vás navštívim, vždy keď vás vidím, aj vlastný koniec mi to priblíži.
(16. november 2004) Zo zbierky František Bábela: STOPY, Tisovec 2005 |
Zverejnené v
Bábela František
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a