Lebo na udupanom
a zľadovatelom snehu,
ako všetci známe,
si potom pri pádoch
náš národ úbohý
húfne údy láme.
Najmä veteráni,
no aj mladší invalidi
s poruchami mobility
i s prejavmi obezity,
i dámy i páni.
Predpokladáme, že
Vaša technika nebeská
je dokonalejšia ako
tunajšia pozemská
a že Vám nebude
robiť žiadny problém,
dobrotivý Pane,
aby trasy ulíc
a pouličných chodníkov
boli súčasne
už hneď so snežením
aj protišmykovo
zodpovedne posýpané...
Veď nakoniec my,
tu, v našej krajine,
svojim usmrkancom vládnym
od centrálnych
až po miestne samosprávy
platíme každoročne
neslýchané úžernícke dane
a Slovensko je už dávno
daňovo celkom do sucha,
až smrteľne vyžmýkané
A prečože pomery
u nás také hrozné sú?
Pre zbojnícke gazdovanie
všetkých našich doterajších
vládnych garnitúr!
Nože mi ty, Slováčik môj,
Ty úbohý, biedny chlape,
ty Popolvár bojazlivý,
lenivý a nerozhodný,
čo sa bojí do akcie
a skrýva sa stále za pec,
nože mi ty povedz,.
kedy u nás už tá
svetská, celkom udupaná
spravodlivosť skape?
Kedy konečne vybuchne
už aj u nás, na Slovensku
spravodlivé zmŕtvychvstanie
a oslavné vinobranie?
Kto už kedy zlikviduje
v našej zglobalizovanej
zúboženej slovenskej krajine
až natoľko nehorázne
morbídne zvyklosti,
že sa nášmu občanovi
kvôli úspornosti servírujú
priam na štedrovečernej hostine
na neposypanej
vianočnej poľadovici
polámané
jeho vlastné k o s t i?
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a