Na stránke Maj Gemer sa pred pár týždňami začalo objavovať nové autorské meno - František Bábela. Pozornejší návštevníci si istotne všimli, že je autorom viacerých básní, ale aj poviedok. Povedzme si o ňom niečo bližšie. PhDr. František Bábela patrí medzi mojich najstarších autorov, čo sa týka fyzického veku. Narodil sa 16. mája 1928 v Muráni, bol stredoškolským profesorom. Gymnázium vyštudoval v Tisovci (1939-1947), štúdium slovenčiny a filozofie absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1947-1951). Pôsobil na Gymnáziu v Tisovci (1951-1953), po jeho zrušení a po dvojročnej vojenskej základnej službe na priemyselnej škole v Tisovci, pôvodne hutníckej, Jeho tvorba je pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: Neha (2001), Polarity (2004), Stopy (2005), Dotyky (2007), Belasý sen (2008), Ráno s hrdličkami (2009), Iba pošepky (2010), Nočné básnenie (2011). Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie kroniky mesta Tisovec a slovného a lyrického doprovodu k obrazovej publikácii s názvom Tisovec, mesto pod Hradovou (2007). Niektoré jeho básne zhudobnil významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku a hudobný skladateľ Juraj Hatrík pod názvom Tri venovania - triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásku, Stopy a Nezabudol som), ktoré vyšli aj ako notový materiál pre nižšie hlasy a klavír v roku 2006 a 2010. V svojom reportoári má skladbu aj Štátny komorný orchester Žilina, ktorý ju uviedol aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009.
Vo svojej prvej zbierke Neha uverejnil báseň o Muráni. Ako každý, kto nadlho odíde zo svojho rodného krbu a zakotví v inom prostredí. Nemusí byť ani veľmi ďaleko, ale stále naň spomína. Tak, ako on, ako autor básne, ktorej dal názov Prisnil sa mi...
|
František Bábela:
Tam na Pajte medzi sosničkami Srdnatý a bdelý otec náš Neďaleko v dome na majeri Šli roky. Obmieňal sa slnovrat. 15. november 1997 |
František Bábela:
Keď som list čítal, September 1998 |
MAJ GEMER
{gallery}kultura/umenie/babela{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a