Ondrej NAGAJ sa narodil 21. februára 1940 v Ratkovskom Bystrom, časť Filier. Zmaturoval v Šafárikove (Tornaľa) a potom vyštudoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Dva roky učil na ukrajinskej ZŠ v Hostoviciach na ďalekom slovenskom Východe. V roku 1964 nastúpil ako stredoškolský profesor na SVŠ v Šafárikove a po piatich rokoch prešiel učiť na SPgŠ v Turčianskych Tepliciach, kde pôsobil do roku 1985. Po niekoľkoročnej redaktorskej práci v martinskom vydavateľstve Osveta sa vrátil k učiteľskému povolaniu v Turčianskych Tepliciach a v tomto meste žije dodnes. Pre nás je iste zaujímavé, že pôsobil aj ako profesor na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej.
Jubilanta sme s radosťou privítali na pôde mesta počas jeho dvojdňového pobytu v minulom týždni (24. – 26. septembra). Pán Nagaj venoval svoj čas stredoškolákom na besede o spisovateľskej tvorbe i večernému stretnutiu s verejnosťou v Múzeu PSG. Pricestoval spolu s manželkou Vierkou, s ktorou pre deti tvoria aj spoločne. Bezprostredným motívom pre návštevu v Revúcej v tomto čase bola účasť vo fotografickom projekte priateľa z Turčianskych Teplíc – fotografa, ochranára, estéta Gustáva Hegedüša.
Gustáv HEGEDÜŠ (*1941) žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach. Dlhodobo pestovaný vzťah k prírode, turistike a lyžovaniu, spolu s rozvíjaním vlastného fotografického videnia, ho prirodzene priviedli na výtvarnú fotografickú scénu s námetmi spätými s ľuďmi a prírodnými živlami. Chodiac po horách a dolinách vníma krajinu všetkými zmyslami, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Výsledkom jeho aktívneho postoja ku prebiehajúcim klimatickým zmenám je nový umelecký projekt pod názvom „V lese“, s prizvaním básnika Ondreja Nagaja.
Výstavu fotografií V LESE sme sprístupnili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vernisážou za účasti asi štyroch desiatok ľudí. Prišli priaznivci kultúry z mesta i okolia, ale aj priatelia oboch protagonistov a nálada bola výborná počas oboch častí programu – pri vernisáži a následnej „priebežnej“ prehliadke výstavy, ako aj na „sedacom“ stretnutí pri dialógu so spisovateľom, rodákom a jubilantom (rozhovor s manželmi Nagajovcami veľmi príjemne viedla poetka - debutantka Martina Meriačová z Revúcej).
Pripomeňme ešte, že kurátorkou výstavy bola Janka Kolláriková, ktorá pricestovala pomôcť aj s inštaláciou výstavy, a že päticu mimoriadnych hostí mesta dopĺňala manželka fotografa pani Zuzana Hegedüšová. Ďakujeme im všetkým za návštevu i za šírenie dobrého mena nášho mesta na všetkých miestach ich pôsobenia.
Na záver vyberáme pár Nagajových veršov, ktoré by azda mohli byť jeho umeleckým i ľudským krédom...:
„Kým som ešte
na tejto strane rieky
a mám ruky
zo života prázdne,
rád by som sa,
rád podelil s niekým
so všetkým,
čo ostalo mi na dne.“
Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej
foto: Martina Saganová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.