vykrývač, ktorý im zabezpečí nielen „šťavu“ internetu, ale i kvalitný telefónny i mobilný a televízny signál. Potom verím, že bude môcť komunikovať aj on nielen so mnou, ale i so svojím synom, ktorý momentálne žije až v ďalekom Nórsku.
Ale aby som neodišiel od hlavnej myšlienky. Pán Malák sa nám donedávna predstavoval ako autor viacerých príhod z lesa, ale i obecných aktivít. Verše neboli stredobodom jeho záujmu. Zrejme ho k ich tvorbe posmeľuje životná situácia i túžba overiť si aj iné spôsoby ukladania myšlienok jednu za druhou. Napísal ich zrejme hodne, pretože mi prezradil, že chodí s nimi až do Košíc, kde mu ich pekne zviažu, aby mal na úrovni o nich prezentáciu. Či sa mu to darí, posúďte sami po prečítaní niekoľko vybraných z tých, ktoré mi poslal:
|
Milovať poéziu ...
Počúvam, človek, nechceš báseň, srdce ti po nej nebaží? Azda ťa zmáha iná vášeň a drahokam si nevážiš ...
Bez verša budeš pustý, prázdny, jak letná lúka bez kvetov, nebudeš voňať ako jazmín a mysľou pôjdeš zastretou ...
Bolesť ťa bude dvakrát bolieť – v srdci i veľmi na duši, čo iné ako zhynúť, zomrieť potme na chladnom vankúši.
Na tvojom hrobe epitaf ti ryjem do mramoru, klopem a chcem sa opýtať: Nechceš sa vrátiť k žitia stolu?
Och, básnik, veľmi túžim bozkávať múzu v teplej vyhni a tvojim veršom láske slúžiť, tak ma z tej chladnej jamy zdvihni.
Už v silu básne uverím, hotujem veľké vzkriesenie, dušu si lásku operím a srdcom spúšťam zvonenie:
Vráť sa zas, človek, k poézii, je vzácnou perlou v mori žitia, proti zlu budeš otužilý a dobrou mysľou rána vítať ...
Opátka 31.3.2012 |
Už o dva roky bonviván (dnes mám „iba“ 68 ...)
O dva roky som bonviván, lev domáceho salónu, s pôžitkom ľahnem na diván, ďaleko od stresu a zhonu ...
Vo fľaške sunar – lahoda, zápražka rumu bude v ňom, to pravá raňajková pohoda, desiata: cigár s banánom ...
K obedu si dám mleté mäso na moju zubnú protézu svetom mi bude v kartách eso, z krčmy ma večer privezú ...
Budem mať družku Rózku, Rózu, snáď bude nežná, či aj krutá? Ochoriem pri nej na sklerózu? Jej láska mi mozog sputá? ...
Vypýtam cumlík od ženy, a v telke zapnej sexi-pipky, plienka mi zvlhne vzrušením, keď sa tie babe trú jak rybky ...
V električke mi dá miesto dievčina – kráska pozemská, v dojatí za to gesto s by-passom srdce zaplesá ...
Do banky pôjdem taxíkom, vybielim svoje účty, heš!, dajte pokoj s charitou! Ja kamarátov si chcem uctiť ...
A na obelisk vyryť dám, čo moje srdce bije – káže: „Tu iba zdriemol bonviván, bránice štekliť stále vládze ...“
Opátka 7.4.2012 |
Brum, brum ... (humorne)
Vítajte v zrube bezzubého starca, čo chabie, no hrá sa na medveďa, vľúdneho slova chce byť darca a na zlo dobrým odpovedať.
Vše deťom hlávky domotáva, že s medveďmi je kamarát a v brlohu že s nimi spáva, môže z ich špajze medu brať.
Čo sa však starec ľahko neprizná, že lepšie s macom ako s ľuďmi, kým v človeku sa často nevyzná, /z diaľky/ je brumko celkom vľúdny.
Ten vetchý dedko – to som ja, bezzubý medveď v ľudskej koži, čo sa ho deti vôbec neboja, aj Jurko Špak /3/ ho na zem zloží ...
Opátka 19.9.2013 |
||
|
Čo sa to deje s ľudským srdcom?
Čo sa to deje s ľudským srdcom? Ten prameň lásky vysychá ... Už nie je svetu štedrým darcom, namiesto kvetu vetchá lodyha.
Na lúkach žitia krutý bolševník zadúša nežné margarétky, cynik dnes hlavný záhradník, čo ľudskej láske chystá klietky ...
Mamonu ošiaľ vládu preberá, už mnohých vábi ligot zlata, srdce im závisť zastiera, mať viac a viac a viac ich máta.
V komôrke srdca trôni zloba a v žilách čudne kolotá namiesto krvi chladná voda. Odpláva ňou aj ľudská dobrota?
Pre ratu, človek, spamätaj sa! Zabojuj s hydrou nelásky, za bozkom slnca obaracaj sa, utekaj od zlej priepasti ...
Opátka 8.10.2013 |
Už nerád vidím kalendár
Minula sa mi moja jar i leto strmhlav uletelo, už nerád vidím kalendár, tichšie je srdce, slabne telo.
Pokoru kladie k nohám jeseň, konáre bukov kývu mi farbistú vrúcnu, tichu pieseň, bolero nôtia listami ...
Viac polien kladiem do krbu, oziaba ma aj v lete, snáď ešte zdolám Ostrvu, čau, Tatry, v bielom odeté ...
Stačí mi byť aj pri Floriánke, pri starej jedli – pri mame, čo roky trôni na polianke, aj po mne ešte zostane.
Opátka 21.11.2013 |
Už veľa plotov medzi ľuďmi
Raz v noci sa mi prisnilo, že od susedov búram plot, v sekerke ostrí sa to iskrilo, padla aj bránka, kde mám vchod.
Tak, ako snívam, tak aj cítim: už veľa plotov medzi ľuďmi, stráca sa družnosť v našom žití a krok nás vedie smerom bludným.
Plot od susedov a ploty v srdci, vysoké, že nič nevidieť, usádza nám prázdno v hrsti, doma ste, ľudia, či ste preč?
Na fotobunku, veľký kľúč zavretá brána do pevnosti, vymknutý je aj slnka lúč, v tom dome nechcú žiadnych hostí ... ++ Plním si sen a búram plot, vysádzam kvety – dvor im svedčí, znamenie ľuďom, poďte, poď, na pohár vína, na kus reči... Opátka 28.3.2013 |

































Vitajte v zrube bezzubého starca,
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-