Maj Gemer
Dobrovoľník2018 001
Sociálne siete
 
 
 
 
 
Prepnúť navigáciu
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky Mariana Slavkaya
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Za cisára pána
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Ilustrácie - Burčo
  • Spravodajstvo
    • Šport
      • Cyklistika
    • Kultúra
      • Tradície
      • Stretnutie rodákov
      • Nárečia
      • Malohont
      • Smútočné
      • Dobrovoľníci
      • Gemer-Malohont
      • GOS
    • Príroda
    • Školstvo
    • Voľný čas
    • Poviedky
    • Poézia
    • Zdravie
      • Zdravotníctvo
      • Darcovstvo krvi
      • Nemocnice
    • Odboj
    • Obce Gemera
  • Seniori
  • Baníctvo
  • Kalendár osobností
  • Kontakt
  • Podnikanie
    • Pomôžme si
  • Gemerská detektívka
  • Náučné chodníky
  • Náš šport
  • Spomienky Mariana Slavkaya
  • Belákovci
  • Gemerské nárečia
  • Hutníctvo
  • Za cisára pána
  • Z obcí Gemera
  • Ján Bradáč
  • Ilustrácie - Burčo

Plagáty

Anna Jolšvaiová - Dieťa ako dar

Anna Jolšvaiová - Na potulkách po Gemeri

Na potulkách po Gemeri

Gemerské guľky z Lähoty

A. Jolšvaiová: Búrka na Gemeri

https://youtu.be/CsXluDERG-U

 

Anna Jolšvaiová - Vráť sa domov

Anna Jolšvaiová - Gemer rodný

https://youtu.be/6RoSuOsks5I

 

Anna Jolšvaiová: V Muráni mám skanzen

https://youtu.be/NbY4lXAOY4s

 

 

  • Nachádzate sa tu:  
  • Domov |
  • Spravodajstvo |
  • Príroda |
  • Liečivé rastliny
Prihláste sa k odberu tohto RSS kanála
Liečivé rastliny

Liečivé rastliny (6)

piatok, 28 november 2014 10:37

Čo patrilo v minulosti výhradne babkám bylinkárkam dnes patrí aj chlapom

Napísal(a) Ondrej Doboš
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
sobota, 20 október 2012 20:18

Čo so Zlatobyľom, ktorý ako invázna rastlina vytláča z teritória ostatné

Napísal(a) Dr. J. Sabo
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
pondelok, 08 október 2012 13:33

Občas si človek kladie otázku koľko druhov fazule je na svete

Napísal(a) Dr. Sabo
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
štvrtok, 04 október 2012 17:28

Medzi invázne rastliny, ktoré sa na Gemeri nachádzajú, patrí aj zlatobyľ kanadská

Napísal(a) Dr. Sabo
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
nedeľa, 05 august 2012 13:23

Novým druhom kvetov v Rakovnici je Echinacea purpurea

Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...
streda, 18 júl 2012 11:08

Na liečivé účely sa používa koreň deväťsilu, ktorý sa zberá na jar

Napísal(a) Dr. J. Sabo
Zverejnené v Liečivé rastliny
Pridajte komentár medzi prvými!
Čítať ďalej...

pripominame si v auguste

Ľudovít Mikuláš – 45. výročie úmrtia

1. august  – Ľudovít Mikuláš (24.7.1896 Jelšava – 1.8.1977 Revúca) – včelár, obuvník.

Ľudovít MikulášPo skončení ľudovej školy v Jelšave sa u svojho otca vyučil obuvníckemu remeslu a po jeho smrti prezval rodinnú obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a  podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. Pôsobil tiež ako zástupca starostu a starostu Jelšavy (1931 – 1945). Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru. Svoje znalosti o včelstve prezentoval odbornými prednáškami a článkami, ktorými prispieval do časopisu Včelár a novín Szabad Földmüves. V roku 1927 založil Včelársky spolok v Jelšave a do roku 1945 bol jeho predsedom. Po roku 1945 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Pôsobil aj ako predseda Gemerskej včelárskej župy v Rimavskej Sobote. MM-

Eugen Morvay – 120. výročie narodenia

1. august  – Eugen Morvay (1.8.1902 Tisovec – 7.5.1945 Praha) – grafik, maliar, bábkar, pedagóg.

morvay eŠtudoval na Umeleckej akadémii v Jeruzaleme a na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Bol učiteľom kreslenia na stredných školách na Slovensku, od r. 1940 riaditeľ gymnázia v Mukačeve. Maľoval realistické krajiny, portréty, figurálne kompozície. V grafike sa venoval linorytu a vydal knižne cyklus 20 pôvodných tlačí. Zaoberal sa bábkarstvom, bol autorom hier i bábok. Známe sú jeho grafiky Tisovský dvor, Bez práce, Ulica v Tisovci, Harmonikár, Huculský chlapec, Po modlitbe, Sedliak zo Šumiaca, Drevenice v Telgárte, Rusínska žena a i.-MM-

Jozef Cénik – 100. výročie narodenia

8. august  –  Jozef Cénik (8.8.1922 Tisovec – 5.1.2002 Bratislava) – stavebný inžinier, architekt.

Maturoval v Tisovci. Po ukončení štúdia na SVŠT v Bratislave sa špecializoval na pozemné stavby a pracoval v ateliéri prof. Emila Belluša a spolupracoval na projektovaní diel v Bratislave: Pavilón teoretických ústavov SVŠT, Hotel Devín, Nová radnica, Slovenské magnezitové závody Banská Bystrica a i. V r. 1951 – 1983 pracoval v Hydroprojekte Bratislava. Tu vytvoril stredisko architektúry, ktorého sa stal vedúcim a vychoval viacerých výkonných projektantov – architektov. Vytváral architektonickú koncepciu vodných diel na Váhu a pracoval na architektúre čerpacích staníc a objektov vodohospodárskych staníc. Spracoval urbanistické štúdie a koordinoval práce na bioprojekte vodného diela Gabčíkovo. MM-

Vladimír Mináč – 100. výročie narodenia

10. august  –  Vladimír Mináč (10.8.1922 Klenovec – 25.10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.

minac-vl.jpgŠtudoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil na protifašistickom odboji v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a mnohé iné. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. Ministerstvo kultúry SR zriadilo Nadáciu Vladimíra Mináča na každoročné udeľovanie Ceny Vladimíra Mináča za výnimočný prínos v oblasti kultúry. -MM-

Cyril Kraus – 10. výročie úmrtia

11. august  – Cyril Kraus (3.7.1928 Tisovec – 11.8.2012 Bratislava) – literárny historik a kritik.

Po štúdiu na FF UK v Bratislave pracoval od roku 1951 ako vedecký pracovník v Ústave slovenskej literatúry SAV. Vedeckú prácu začínal ako literárny kritik slovenskej povojnovej poézie. Neskôr sa venoval najmä literárnej histórii, textológii a muzeológii a zameral sa na obdobie slovenského literárneho romantizmu a klasicizmu. Je autorom mnohých literárnych štúdií, úvah a kritík, vydaných knižne i časopisecky. Výsledky svojich výskumov popularizoval aj v spolupráci s rozhlasom a televíziou. Koncepčným a vývinovým otázkam národnej literatúry sú venované mnohé jeho monografie. Významným vkladom do literárnohistorického bádania bola jeho editorská činnosť. Okrem sprístupnenia pramenného materiálu k dejinám slovenskej kritiky pripravil vydanie literárnych a literárnokritických diel mnohých slovenských spisovateľov, antológiu z poézie klasicizmu, objavný dvojzväzkový výber z romantickej poézie a prózy. Pripravil podklady pre Slovník tisovského nárečia, ktorý doplnil a vydal v roku 2012 Ján Caban. -MM-

Ladislav Farkaš – 95. výročie narodenia

11. august  – Ladislav Farkaš (11.8.1927 Ratkovské Bystré) – herec, režisér.

Ladislav FarkašDetstvo prežil v Ratkovej, kde navštevoval aj meštiansku školu. V roku 1944 absolvoval Obchodnú akadémiu v Kežmarku, pôsobil ako úradník v Šafárikove (Tornaľa) a v Muráni. Od roku 1951 člen činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, od roku 1974 režisér i herec Divadla pre deti a mládež v Trnave, od roku 1979 riaditeľ Domu umenia v Piešťanoch. Ako herec sa uplatnil v žánrovo a typovo rozmanitých postavách. Účinkoval aj vo viacerých slovenských filmoch. V 60. rokoch začal režírovať najmä veseloherný repertoár (najúspešnejšia bola hra G. Feydeau: Chrobák v v hlave, 1969), inscenácie pre deti a rozhlasové hry, dramatizoval literárne predlohy, režíroval vlastné dramatizácie rozprávok. V jeho šľapajach kráča aj jeho syn Boris Farkaš. -MM-

 

Eva Krajčiová – 40. výročie úmrtia

14. august  – Eva Krajčiová (27.9.1931 Rožňava – 14.8.1982 Rožňava) – knihovníčka, archivárka.

Eva Krajčiová Študovala v Rožňave na meštianskej a pedagogickej škole. Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru. -MM-

 

Eva Rysová – 90. výročie narodenia

16. august  – Eva Rysová (16.8.1932 Hajnáčka, okres Rimavská Sobota) – herečka.

Herectvu zasvätila život: DiváciPo ukončení Vysokej školy múzických umení v Bratislave v triede Júliusa Pántika účinkovala v Armádnom divadle v Martine, pôsobila v Krajskom divadle v Trnave a v Krajskom divadle v Nitre. V roku 1966 sa stala členkou divadla Nová scéna v Bratislave. Za roky strávené v divadle stvárnila množstvo žánrovo i charakterovo  rozmanitých postáv. Predstavila sa aj v mnohých televíznych inscenáciách, pôsobila v Slovenskom rozhlase, venovala sa dabingu. Do roku 2012 vyučovala umelecký prednes a javiskovú reč na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V r. 2003 získala Krištáľovú ružu a v r. 2005 bola ocenená Cenou Karla Čapka. -MM-

 

Mária Daxnerová – 200. výročie narodenia

18. august  – Mária Daxnerová (18.8.1822 Tisovec – 31.5.1901 Tisovec) – osvetová pracovníčka, publicistka.

Mária DaxnerováVenovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Patrónka gymnázia v Revúcej. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. -MM-

 

Marian Lapšanský – 75. výročie narodenia

21. august  – Marian Lapšanský (21.8.1947 Tisovec) – hudobník, klavirista, pedagóg.

lapsansky-1.jpgŠtudoval na Základnej umeleckej škole v Tisovci a v Rimavskej Sobote. Už ako žiak hrával v amatérskom sláčikovom orchestri pri Švermových železiarňach v Tisovci. Študoval na bratislavskom konzervatóriu, na AMU v Prahe a na Čajkovského konzervatóriu v Moskve. V rokoch 1975 – 1978 bol sólistom Štátnej filharmónie v Košiciach, neskôr pôsobil ako klavirny virtuóz Slovenskej filharmónie v Bratislave. Od r. 1983 spolupracoval v štvorručnej hre, resp. v hre na dvoch klavíroch s Petrom Toperczerom v klavírnom duu. Zastáva mnoho významných odborných funkcií, zaoberá sa prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Vydal viac ako 30 hudobných nahrávok. Od roku 1987 je pedagógom na VŠMU v Bratislave a na hudobných akadémiách v Prahe, Banskej Bystrici a v Brne. V rokoch 2005 – 2021 pôsobil ako generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie. Patrí k špičke klavírneho slovenského interpretačného umenia, ako klavirista vystupuje po celom svete a získal mnoho medzinárodných prestížnych ocenení. -MM-

 

Ľudovít Augustín Gál  – 200. výročie narodenia

30. august  – Ľudovít Augustín Gál (30.8.1822 Ratková – 5.2.1894 Muránska Dlhá Lúka) –
učiteľ, farár, zberateľ a upravovateľ slovenských ľudových rozprávok, publicista.

Študoval v Rožňave, Bratislave, Levoči, Halle. V roku 1844 na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z katedry odišiel s ostatnými študentmi do Levoče. Potom bol vychovávateľ v Rimavských Janovciach, kaplán v Ratkovej, od r. 1849 učiteľ v Tisovci a od r. 1856 farár v Muránskej Dlhej Lúke. Účastník bojov o rečovú rovnoprávnosť, spoluzakladateľ revúckeho gymnázia, patril k zakladajúcim členom Matice slovenskej. Prispieval článkami najmä do Pešťbudínskych vedomostí, kde publikoval aj ním zozbierané povesti a rozprávky. -MM-

 

Anton Macák – 50. výročie úmrtia

31. august  –  Anton Macák (25.10.1907 Vištuk – 31.8.1972 Revúca) – kňaz, zberateľ folklóru, básnik, botanik, prekladateľ, umeleckým menom Bystrík Muránsky.

macak_historia-03.jpgTeológiu študoval v Ríme. Pôsobil ako duchovný v Trnave, Šaštíne, v Plešivci, v rokoch 1952-72 ako administrátor farnosti v Muráni. Zaoberal sa cirkevným spevom a hudbou a spracoval chrámový spevník a slovenskú pohrebnú liturgiu. Venoval sa aj regionálnej histórii, skúmal archívne pramene k dejinám Muránskeho hradu a obce Muráň. Je autorom lyrických a sociálne ladených veršov, inšpirovaných životom lesných robotníkov, históriou a prírodou muránskeho regiónu. Zbieral ľudové piesne, príslovia a porekadlá z Muráňa a okolia a zostavil z nich zbierky Kytka piesní spod Muráňa (1958) a Žmeň povestí spod Muráňa (1968), ktoré zhudobnil hudobný skladateľ Ján Čambal. V roku 1963 prebásnil do latinčiny ľudové piesne pod názvom Resonantia Tatrae, ktoré v roku 2007 vydala Matica
slovenská pod názvom Slovak Songs in Latin Slovak English. Je to unikátne dielo – 170 slovenských ľudových piesní preložených a prebásnených do latinčiny, aj s úplným notovým zápisom, s registrom originálnych slovenských textov i s výberovým súborom anglických prekladov. V roku 1997 mu občania obce Muráň odhalili pamätnú tabuľu na miestnom kostole. -MM-

 


Späť hore

© 2022 Maj Gemer