a snažila sa mi hneď pomôcť ako vedela. Uložila ma v komôrke na posteľ a tam mi na koleno prikladala potrebné liečivé bylinky. Nikde som s tým nešiel. Veď aj ako, keď k lekárovi od nás bolo najmenej päť kilometrov. A doprava do mesta, okrem konského povozu, v tom čase od nás nebola takmer žiadna. Koleno sa mi po niekoľkých dňoch zahojilo a mne po ostrej rane zostala až doteraz neveľká jazva.
piatok, 28 november 2014 10:37
Čo patrilo v minulosti výhradne babkám bylinkárkam dnes patrí aj chlapom
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Pri pozeraní nedávnej časti televíznej relácie Relax som si spomenul na moje detské roky. Práve vysielali niečo o význame využívania liečivých rastlín, ktorými sa v minulosti na dedinách väčšinou zaoberali babky. Svoje skúsenosti s liečivými rastlinami využívali na hojenie rán a pomáhali pri rôznych zdravotných neduhoch. S ich liečivými účinkami som prišiel do styku aj ja už ako malý chlapec. Upútal ma náš sused, ktorý kosil lúku a ja som sa rozhodol preskočiť jeho zákos. Tento môj nápad nebol vôbec dobrý a dopadlo to dosť dramaticky. Sused ma nevidel, lebo pokus som sa rozhodol spraviť keď bol ku mne obrátený chrbtom. Začul môj beh a zbadal ma až v poslednej chvíli, keď som sa práve chystal preskočiť jeho zákos. Nastalo to, s čím som vôbec nerátal. Aby ma nezranil, zdvihol kosu, no nešťastiu celkom nezabránil, lebo mne pritom zasiahol ľavé koleno. Samozrejme, že ma to zabolelo a začala sa z kolena liať krv. Môj krkolomný kúsok videl aj otec a jeho prvou reakciou bolo potrestať ma za to. Môj srdcervúci plač počula moja stará mať, ktorá nebola od nás ďaleko
Neskoršie, keď otec vážne ochorel, som s mamou za odporúčaným bylinkárom cestoval až do Prahy, kde chodili viacerí ľudia aj z našej obce. Otcovu chorobu sa mu síce nepodarilo vyliečiť pre jej rozsah a závažnosť, ale z týchto prípadov mi bolo jasné, že ľudia sa od dávna zaoberali aj liečiteľstvom s využitím prírodných liečivých rastlín.
Televízna relácia potvrdila aj mne, že liečiteľstvom a pestovaním liečivých rastlín sa dnes zaoberajú nielen babky, ale zaoberajú sa tým aj niektorí muži v zrelom, či pokročilom veku, ako ich priblížila kamera pri nakrúcaní v Muránskej Dlhej Lúke na strednom Gemeri, či v Turci. Jeden z nich, pán Ján Kekeňák sa vyznal, že dlholúcke lúky sú pre neho lúky apatieky. Zberu liečivých rastlín sa venuje už 25 rokov a odkedy v jeho rodine pravidelne užívajú prírodné čaje, klesla u nich chorobnosť o polovicu. Teda na prírodnú lekáreň, ktorú využíva na prechádzkach prírodou, nedá dopustiť. Takých lúk je v našej prírode habadej, iba nie všetky poznáme, nie všetci na ne počas roka chodíme. Ján Obuch z Turca sa zase zaoberá pestovaním liečivých rastlín na svojom pozemku. Vraj ich tam má zasiatych až 40 druhov. Pravda, mohol by ich aj viacej pestovať, ale má na parcele iba také, ktoré vie prakticky používať. Spoločnosť mu robil ďalší Dlholúčan, pán Peter Mariňák, ktorý sa zdôveril s tým, ktorú liečivú rastlinu kedy a na čo používať. Napríklad - zemežlč má také isté zloženie ako 
horec a používa sa na tráviaci trakt, pamajorán pôsobí protizápalovo a používa sa na výplach ústnej dutiny, tiež pôsobí ukľudňujúco na nervový systém. Bazu používame v rôznych doplnkoch a zložkách v období zimy. Používa sa pri chrípkových ochoreniach. Ak ste to vysielanie sledovali, iste si spomínate čo použiť pri chrípkovom ochorení, čo pri zažívacích ťažkostiach, čo pri získaní novej energie a na čo sa používa nám známe imelo. Mnohí sa s ním stretávajú v predvianočnom období ako s dekoráciou vhodnou práve na tieto sviatky. Iní vedia, že imelo pôsobí pri vyrovnaní tlaku. Tak ako spomínal pán Obuch, ktorý ho pred niekoľkými rokmi mesiac užíval, keď pociťoval hučanie v ušiach. Čaj pripravený z imela mu takto pravidelným pitím veľmi pomohol. Pri jeho rozprávaní som sa aj pousmial, keď spomínal aké účinky má valeriána, ktorá má aj takú zvláštnu výraznú vôňu. Vraj pri jej očisťovaní vypadávajú z nej korienky na zem, na ktoré sa potom chodia váľať mačky, aby tak získali trochu vzrušenia.
Dobré skúsenosti s použitím liečivých rastlín majú určite mnohí z nás a aj preto je každá zmienka o týchto vzácnych daroch prírody vždy zaujímavá.
Ondrej Doboš
Foto: markiza.sk
Zverejnené v
Liečivé rastliny
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024
- Boj o prvé miesto vo futbale trvá do konca ročníka
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).