počet zúčastnených.
Účasť škôl zároveň naznačuje, že organizátormi súťaže sú Prešovský a Košický samosprávny kraj a ich odbory školstva. Hlavným garantom a zakladateľom súťaže je Stredná priemyselná škola chemická a potravinárska (SPŠCHaP) Humenné, tentoraz za skutočne ukážkovej spolupráce s Mestom Rožňava, Miestnym odborom Matice slovenskej Košice a Domom Matice slovenskej v Rožňave a hostiteľským Gymnáziom P. J. Šafárika v Rožňave. Súťažiacich na pôde Rožňavy privítal primátor mesta MUDr. Vladislav Laciak a riaditeľ Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave Mgr. Jozef Matis, za všetky spomínané matičné subjekty PhDr. Jozef Mižák, člen Výboru MS a Krajskej rady MS KSK. Hostiteľská škola pozdravila hostí krátkym kultúrnym programom a súťaži sa už potom „pribinovci“ venovali pod vedením jej osnovateľa Mgr. Andreja Sivča takmer dve hodiny. Ich pedagógovia zatiaľ mali možnosť navštíviť rožňavský skvost – strážnu vežu na námestí. Po skončení súťaže sa jej účastníci, ale aj domáci študenti stretli s predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD., ktorý v tento deň Rožňavu tiež navštívil a nenechal si ujsť príležitosť prísť medzi mladých, ktorých, tak ako aj jeho, zaujíma vlastná história. Čas, ktorý si vyžiadalo dôsledné vyhodnotenie súťaže, „pribinovci“ veľmi radi využili na návštevu neďalekého Betliara. Veď kto z nich, „nadupaných“ čerstvými vedomosťami práve o tomto regióne, by nevyužil možnosť pozrieť si toto historické miesto už – vďaka štúdiu – iným, pozornejším pohľadom? A najmä, keď prišli z poriadnej diaľky – z Medzilaboriec, Sniny, Humenného, Michaloviec, Vranova, Prešova, Košíc, Trebišova...
Výsledky 15. ročníka regionálnej dejepisnej súťaže Pribinove poklady
V jednotlivých tematických oblastiach bolo poradie takéto:
A – Banícke mesto Rožňava
1. Matúš Halas - Gymnázium Medzilaborce (93 bodov)
2. Mária Müllerová - Gymnázium Snina (92,5)
3. Jakub Rangl - Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (85)
B – Pamätihodnosti mesta a prínos Andrássyovcov najmä v oblasti baníctva
1. Zuzana Libáková - Gymnázium Medzilaborce (91,5)
2. Terézia Lacková - Gymnázium Prešov, Konštantínova 2 (84)
3. Katarína Madziková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (78)
C – Osobnosti späté s históriou Rožňavy. Kultúra, umenie, školstvo
1. Dominika Dudášová - Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (89,5)
2. Daniela Tkačíková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (74)
3. Igor Harajbič – Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (69,5)
Poradie škôl podľa celkového počtu získaných bodov:
Kategória A - gymnáziá:
1. Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (241,5)
2. Gymnázium Medzilaborce (233,5)
3. Gymnázium sv. Moniky, Prešov (227)
Kategória B - stredné odborné školy:
1. SPŠCHaP Humenné (154,5)
2. Obchodná akadémia Rožňava (145,5)
3. Hotelová akadémia Prešov (134,5)
Kamila Chilová
{gallery}skola/pp{/gallery}
{jcomments on}
































„Rožňava – vyše 700-ročné mesto s očarujúcou atmosférou, nádherným historickým štvorcovým námestím, turistické centrum Gemera“ – stálo na tohtoročnej pozvánke pre „pribinovcov“, ktorí sa na 15. ročníku regionálnej dejepisnej súťaže s názvom Pribinove poklady 8. marca 2011 zišli práve tu. „Pribinovci“ sú študenti gymnázií a stredných odborných škôl (a samozrejme aj ich pedagógovia), ktorí sa rozhodli venovať skutočne veľa zo svojho voľného času práve štúdiu regionálnej histórie a merať si v spomínanej súťaži sily so svojimi rovesníkmi. Do Rožňavy tohto roku na jubilejný ročník prišli zástupcovia 23 škôl z oboch východoslovenských krajov, čo je doposiaľ najvyšší
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-