„Rožňava – vyše 700-ročné mesto s očarujúcou atmosférou, nádherným historickým štvorcovým námestím, turistické centrum Gemera“ – stálo na tohtoročnej pozvánke pre „pribinovcov“, ktorí sa na 15. ročníku regionálnej dejepisnej súťaže s názvom Pribinove poklady 8. marca 2011 zišli práve tu. „Pribinovci“ sú študenti gymnázií a stredných odborných škôl (a samozrejme aj ich pedagógovia), ktorí sa rozhodli venovať skutočne veľa zo svojho voľného času práve štúdiu regionálnej histórie a merať si v spomínanej súťaži sily so svojimi rovesníkmi. Do Rožňavy tohto roku na jubilejný ročník prišli zástupcovia 23 škôl z oboch východoslovenských krajov, čo je doposiaľ najvyššípočet zúčastnených.
Účasť škôl zároveň naznačuje, že organizátormi súťaže sú Prešovský a Košický samosprávny kraj a ich odbory školstva. Hlavným garantom a zakladateľom súťaže je Stredná priemyselná škola chemická a potravinárska (SPŠCHaP) Humenné, tentoraz za skutočne ukážkovej spolupráce s Mestom Rožňava, Miestnym odborom Matice slovenskej Košice a Domom Matice slovenskej v Rožňave a hostiteľským Gymnáziom P. J. Šafárika v Rožňave. Súťažiacich na pôde Rožňavy privítal primátor mesta MUDr. Vladislav Laciak a riaditeľ Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave Mgr. Jozef Matis, za všetky spomínané matičné subjekty PhDr. Jozef Mižák, člen Výboru MS a Krajskej rady MS KSK. Hostiteľská škola pozdravila hostí krátkym kultúrnym programom a súťaži sa už potom „pribinovci“ venovali pod vedením jej osnovateľa Mgr. Andreja Sivča takmer dve hodiny. Ich pedagógovia zatiaľ mali možnosť navštíviť rožňavský skvost – strážnu vežu na námestí. Po skončení súťaže sa jej účastníci, ale aj domáci študenti stretli s predsedom Matice slovenskej Ing. Mariánom Tkáčom, PhD., ktorý v tento deň Rožňavu tiež navštívil a nenechal si ujsť príležitosť prísť medzi mladých, ktorých, tak ako aj jeho, zaujíma vlastná história. Čas, ktorý si vyžiadalo dôsledné vyhodnotenie súťaže, „pribinovci“ veľmi radi využili na návštevu neďalekého Betliara. Veď kto z nich, „nadupaných“ čerstvými vedomosťami práve o tomto regióne, by nevyužil možnosť pozrieť si toto historické miesto už – vďaka štúdiu – iným, pozornejším pohľadom? A najmä, keď prišli z poriadnej diaľky – z Medzilaboriec, Sniny, Humenného, Michaloviec, Vranova, Prešova, Košíc, Trebišova...
Výsledky 15. ročníka regionálnej dejepisnej súťaže Pribinove poklady
V jednotlivých tematických oblastiach bolo poradie takéto:
A – Banícke mesto Rožňava
1. Matúš Halas - Gymnázium Medzilaborce (93 bodov)
2. Mária Müllerová - Gymnázium Snina (92,5)
3. Jakub Rangl - Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (85)
B – Pamätihodnosti mesta a prínos Andrássyovcov najmä v oblasti baníctva
1. Zuzana Libáková - Gymnázium Medzilaborce (91,5)
2. Terézia Lacková - Gymnázium Prešov, Konštantínova 2 (84)
3. Katarína Madziková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (78)
C – Osobnosti späté s históriou Rožňavy. Kultúra, umenie, školstvo
1. Dominika Dudášová - Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (89,5)
2. Daniela Tkačíková - Gymnázium sv. Moniky Prešov (74)
3. Igor Harajbič – Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné (69,5)
Poradie škôl podľa celkového počtu získaných bodov:
Kategória A - gymnáziá:
1. Gymnázium Konštantínova 2, Prešov (241,5)
2. Gymnázium Medzilaborce (233,5)
3. Gymnázium sv. Moniky, Prešov (227)
Kategória B - stredné odborné školy:
1. SPŠCHaP Humenné (154,5)
2. Obchodná akadémia Rožňava (145,5)
3. Hotelová akadémia Prešov (134,5)
Kamila Chilová
{gallery}skola/pp{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.