Stretnutie absolventov Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej stále s vetrom vo vlasoch
Napísal(a) Mgr. Martina Rusnáková
Jeseň mnohým evokuje čas pokoja a zamyslenia sa, možno spomínania. Hlavne kvôli tomu, že leto je preč a zima ešte neprišla. Ešte v nás znejú dojmy z leta, počujeme šum mora, ktorý je v skutočnosti už len šumom farebného lístia v šedivých uliciach mesta.
Jeseň sme si nevybrali zámerne na naše stretnutie. Celkovo toto zídenie sa po rokoch bolo zvláštne. Býva tradíciou zísť sa po každom piatom roku od ukončenia školy. Nebrali sme to do úvahy a stretli sme sa jednoducho teraz – po ôsmich rokoch, lebo sa nám jednoducho chcelo. Samozrejme, vysvetlili sme si to po svojom – že osem rokov to vlastne znamená, že by sme stihli otočiť štvorročné štúdium presne dvakrát.
Jeseň nám pripadala vhodná, keďže každý je z iného kúta Slovenska a niektorí sa rozutekali až za hranice, je ťažko zosúladiť toľko ľudí na jeden termín, aby to každému vyhovovalo a mohol prísť. Preto sa nastolili prísne pravidlá... Nediskutovalo sa, termín sa jednoducho stanovil a bolo hotovo! :)
Celé to zorganizovať mi zobralo moju mladosť, ako s humorom hovorievam. Kto neskúsi, nevie. Mám pocit, že som obtelefonovala aj pána Boha, len aby sa mi podarilo zohnať slušnú chatu v okolí Revúcej pre toľkú háveď :) Ale podarilo sa... Našla som úplnou náhodou chatu, kde sme už zhodou okolností raz boli, ešte v gymnaziálnych časoch. Verte či nie, mne až srdce poskočilo samou radosťou, že sa opäť stretneme práve tam, práve tomu je 10 rokov, čo sme na tej chate boli a myslím, že každý na ňu spomína len s úsmevom. Týmto veľmi pekne ďakujem pánovi Petrovi Hrivnákovi, ktorý bol veľmi ochotný a milý a chatu nám zapožičal, nakoľko sa to bežne nerobieva, keďže patrí cirkvi, konkrétne Bratskej jednote baptistov.
Vyzbierali sa vstupné poplatky, urobili sme s organizačným výborom nákup a hybaj hore na miesto činu. Kúsok za Muránskou Zdychavou sa pod lesom ukrýva chata BJB, miesto stretnutia absolventov Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej, kde sme pôsobili v rokoch 1998 – 2002. Rýchlo zakúriť, očistiť zeleninu, nakrájať mäso a postaviť kotlík na guláš. Teda – riadny kotol, kým sa pomaly dopĺňali spolužiaci prúdiaci z rôznych končín Slovenska a dokonca jeden až z Brna. Vítanie, objímanie, debata, úsmevy..., ako dakedy za starých čias.
Tri dni ubehli ani neviem ako.... Zrazu bola nedeľa, keď zase bolo treba všetko zbaliť a rozísť sa na všetky strany sveta. Čo je krásne, toho veľa nebýva, aby sme si na to nezvykli, pretože už by nebolo nič, čo by sme mohli považovať za krásne a odlišné.
Potešilo ma, že sme sa zišli aspoň v polovičnom počte, aj to je niečo, a tí čo neboli, môžu ľutovať, že sa s nami nevrátili do starých čias. Každý, kto pozrie na fotky si povie, že sme sa nezmenili, že sme to stále my – štvrtáci s vetrom vo vlasoch. Dokonca prišla aj naša triedna učiteľka, ktorú sme teraz prijali medzi seba ako priateľku, ako jednu z nás, nie ako odstrašujúcu autoritu, s ktorou sme niekedy bojovali a búrili sa voči nej, ale ako rovnocennú bytosť, bez ktorej by sme netvorili celok – našu 4. A.
Chcem vysloviť svoje ďakujem môjmu organizačnému výboru, teda Andymu a Horvišovi, mojim skvelým chalanom, ktorí mi pomohli všetko dotiahnuť do víťazného konca, vďaka ktorým sa to všetkým páčilo a nadobudli sme pocit, že stretnúť sa o 5 rokov je hlúposť..., stretneme sa o rok! Hoci som sa zaprisahala, že sa na túto nevďačnú rolu organizátora už nikdy nedám nahovoriť, mám predtuchu, že ma opäť zlomia a dám tento kolektív znova dokopy, pretože si týchto ľudí vážim, mám ich rada a len vtedy si človek uvedomí, ako mu chýbajú, keď ich vidí po rokoch a zdajú sa mu rovnako blízki ako vtedy, keď sme drali školské lavice a behali poza školu.
Tiež ďakujem všetkým mojim spolužiakom, ktorí prišli aj zďaleka, len aby si aspoň na jeden víkend spomenuli, ako nám bolo niekedy spolu fajn a nevymenili by sme to za nič iné, ďakujem aj tým, ktorí prísť chceli, no nemohli z rôznych dôvodov, tak snáď nabudúce to vyjde.
Drahí moji, bolo mi s Vami fajn a teším sa, ako ma prehovoríte na organizáciu budúceho ročníka, pretože nestretnúť sa v takejto skvelej zostave by bolo ozaj škoda. Tak, dovidenia o rok, priatelia!
Mgr. Martina Rusnáková
PÁR FOTOGRAFIÍ ZO STRETNUTIA GYMNAZISTOV
{gallery}skola/pslg{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).