na Rallye Dakar, najťažšou rallye na svete, Ivanom Jakešom.
Potešilo nás, že tentoraz k nám zavítali vážni záujemcovia o štúdium aj zo vzdialených miest Slovenska. Návštevníkov privítala riaditeľka PSLG Mgr. Ľuboslava Lacjaková, ktorá priblížila aj charakter
študijného programu na gymnáziu. Pripomenula, že zastupiteľstvo schválilo pre PSLG plán výkonov na budúci školský rok, čo znamená, že škola bude otvárať prvý ročník. Kto tvrdí čokoľvek iné, klame! Je však zaujímavé, že sa už celé roky, v čase, keď sa deviatci rozhodujú, kam ísť na strednú školu, objavujú v meste a okolí „zaručené informácie“ o tom, že PSLG sa ide opäť zatvárať, spájať a podobné katastrofické scenáre. Pýtam sa, komu to osoží? (Prepáčte mi malé odbočenie.) Potom dostal slovo učiteľ literárno-dramatickej tvorby Mgr. Marian Lacko. Charakterizoval predmet, ktorý vyučuje a jeho príhovor doplnila ukážka hry divadelného súboru Z.N.A.K. pri PSLG. Na záver dostal do ruky mikrofón Ivo Novák, učiteľ jedinečného predmetu na gymnáziu, žurnalistiky. Na demonštráciu svojho predmetu nemohol mať lepšie podmienky – interview s Jánom Žgravčákom a potom simulovaný rozhovor Žgravčáka ako moderátora s Ivanom Jakešom. Nasledovala „tlačová konferencia“, kde boli predstaviteľmi médií samotní žiaci.
Sprievodným podujatím bola návšteva RC Auto Model Team Revúca, ktorí prišli s modelmi áut. Na chodbe postavili autodráhu, ktorú si najprv vyskúšali naši hostia. Výsledok nás veľmi zaujímal, keďže obaja majú blízko k motorizmu. Nakoniec bol Ivan Jakeš rýchlejší, ale len o jednu sekundu. Samozrejme, že preteky na dráhe si mohli vyskúšať aj žiaci. Potom už všetkých čakalo lákavé občerstvenie, ktoré pripravili ruky našich mamičiek, ale aj vyučujúcich. Každý odišiel s rôznymi reklamnými predmetmi, ktoré boli zase dielom našich žiakov.
Na záver sa patrí poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto vydarenom podujatí podieľali; moja vďaka a uznanie patrí manželom Lábajovcom za realizáciu výzdoby školy a dobré rady pri príprave podujatia, ich synovi Maťkovi, žiakovi 2.A triedy, Mgr. Ivane Lormannovej za vedenie žiakov pri príprave reklamných predmetov, PhDr. Ľubici Andaházyovej za organizáciu a prípravu celého DOD.
Rovnako však ďakujem všetkým rodičom a kolegom, ktorí prispeli k príprave občerstvenia a spríjemnili tak prítomným tento deň.
Mgr. Ľuboslava Lacjaková
riaditeľka PSLG




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-